Shadow of the Colossus (RECENZIA) – zopakujte si neopakovateľné dobrodružstvo

Obsah recenzie Shadow of the Colossus

1. Okienko do minulosti Shadow of The Colossus
2. Je Shadow of the Colossus remake alebo remaster?
3. Príbeh o rytierskej chrabrosti a láske
4. Pri hraní Shadow of the Colossus zabudnite na klasickú omáčku okolo
5. Súboje, na ktoré sa nezabúda
6. Shadow of the Colossus na PS4 Pro podporuje 4K a HDR
7. Shadow of the Colossus je nutnosť pre fanúšikov PlayStationu
8. Shadow of the Colossus: záverečné hodnotenie

Okienko do minulosti Shadow of The Colossus

(30.01.18) Táto výnimočná akčná adventúra je dielom známeho, no nie príliš aktívneho štúdia Team Ico, kde vedúce opraty v rukách drží legenda herného vývojárstva Fumito Ueda. Prvotinou štúdia bola rovnomenná adventúra Ico, s ktorou má Shadow of the Colossus veľa spoločného. Ide síce o rozdielne dobrodružstva, pôvodne však malo ísť o pokračovanie, z ktorého sa nakoniec ale vyvinul samostatne stojaci titul. Obe hry však zdieľajú spoločnú estetiku a tiež niektoré prvky hrateľnosti.

Pôvodný Shadow of the Colossus u nás vyšiel v roku 2006 (v Japonsku na konci roka 2005) na konzolu PlayStation 2, a hoci si nie všade odniesol maximálne hodnotenie, už vtedy sa niektorí recenzenti domnievali, že ide o nový evolučný stupeň akčných adventúr. Niet preto divu, že v roku 2011 vychádza remaster pôvodnej hry spolu s takisto preleštenou hrou Ico ako The Ico and Shadow of the Colossus Collection pre konzolu PlayStation 3. Autori sa vtedy blysli podporou full HD rozlíšenia a stabilným snímkovaním držiacim sa na úrovni 30 fps.

Dokonca došlo aj na niektoré úpravy hrateľnosti, avšak opačným smerom, než by ste čakali. Autori nepodľahli všeobecnému tlaku na zjednodušenie, a naopak sa nebáli znateľne znížiť výdrž hlavnej postavy pri šplhaní.

Je Shadow of the Colossus remake alebo remaster?

Už samotnú hru možno dosť ťažko zaškatuľkovať, pretože jej chýba toľko dnes klasických herných prvkov. Rovnako je na tom aj jej posledná verzia, ktorá podľa slov tvorcov nie je ani remaster ani remake. Autori vzali len základnú kostru hry, na ktorej titul vystavali prakticky od začiatku. Obsah teda zostáva rovnaký, avšak prezentácia hry zodpovedá dnešným štandardom. Mierne povedané.

Ak totiž pustíte k obrazovke hráčov neznalých minulosti tejto značky, bude vám tvrdiť, že práve pozerá na novo vydaný AAA titul s perfektnou grafikou. Shadow of the Colossus totiž vyzerá nádherne. Áno, niektoré oblasti síce prezradí staroba pôvodného materiálu vďaka menšiemu množstvu detailov či miestami škaredším textúram, ale pôjde naozaj len o krátke okamihy, ktoré budú lemované neustálym nasadzovaním spodnej čeľuste, ktorá vám bude opakovane padať až niekam k podlahe.

Príbeh o rytierskej chrabrosti a láske

Niet pochýb o tom, že Shadow of the Colossus je hrou zo starej školy. Všeličo vám povie a napovie, väčšinu si ale musíte domyslieť sami. Úvod hry je ale našťastie až nečakane štedrý, takže pochopíte aspoň základnú premisu príbehu. Vžijete sa do úlohy chlapca, ktorý prichádza do neznámej krajiny a na svojom žrebcovi vezie nehybné ženské telo. Aký je vzťah mladíka k tej slečne sa môžeme len domýšľať, napokon, to je jedným z poznávacích znakov Shadow of the Colossus, skoro však zistíme, že prichádza do obrovského kamenného zámku s jediným cieľom.

Tu žijúca tajomná entita je vraj schopná navrátiť odídenú dušu do zosnulého tela a priviesť tak človeka k životu. Ako už to tak ale býva, nič nie je zadarmo a v prípade Shadow of the Colossus je vraj taká úloha vykúpená strašnou daňou. Chlapec však nedbá na varovanie, a hoci si sám nie je istý, či uspeje, skúsi to. Čo je jeho úlohou? Poraziť šesnásť obrov, jedného po druhom. Šestnásť bájnych kolosov, ktorí obývajú tento Zakázaný kraj, pričom každý súboj môže byť pre chlapca tým posledným.

V hráčskom žargóne by sme asi tých šestnásť obrov mohli nazvať záverečnými bossmi, ale vo výsledku je práve táto šestnástka nepriateľov jedinými protivníkmi, na ktorých v hre narazíte. Žiadni podradní nepriatelia, ktorí by vás zdržiavali, alebo by slúžili ako predvoj či ochrana svojim pánom. Shadow of the Colossus sa už od začiatku vymyká všetkému, čo z dnešných hier poznáte, a snáď len znalosť iných titulov od štúdia Team Ico vám môže napovedať, s čím máte tú česť.

Pri hraní Shadow of the Colossus zabudnite na klasickú omáčku okolo

Už v čase, keď Shadow of the Colossus vychádzal prvýkrát, bolo na svete mnoho veľmi komplexných adventúr a RPG. Avšak, ako je už zvykom, Fumito Ueda si išiel svojou vlastnou cestou. V hre tak máte k dispozícii len svojho koňa, jeden meč a jeden luk. Žiadna ponuka s questami, žiadny inventár, žiadne vylepšovanie zbraní alebo snáď niečo tak moderné a obvyklé ako je miniatúrna kruhová mapa v rohu obrazovky. Meč dokáže len jeden jediný útok, rovnako ako máte jeden jediný druh šípov. Tých je samozrejme nekonečno, pretože vás hra nebude zdržiavať niečím tak stupídnym, ako je výroba šípov.

Predchádzajúci odsek som zámerne písal s trochou irónie, aby ste pochopili, ako veľmi je Shadow of the Colossus iný. Úplne šokujúce je však zistenie, že aj napriek tomu je hra fantastickým dobrodružstvom bez hluchých miest a rozhodne nemá problémy s nedostatkom obsahu, hoci jej hrateľnosť je v zásade veľmi priamočiara. Konvenčné nie je ani lezenie a šplhanie, čo je kľúčová vlastnosť hlavnej postavy. Aj tu je všetko veľmi jednoduché, napriek tomu vás autori dokážu veľmi efektívnym spôsobom vtiahnuť do hry.

Pri lezení je totiž potrebné držať tlačidlo R2, čím dávate príkaz hlavnej postave „drž sa a nepúšťaj“. Neustále tak musíte toto tlačidlo držať, inak spadnete. A verte mi, že keď šplháte už niekoľko minút a pád nadol by znamenal nielen smrť ale aj opakovanie daného úseku, budete príslušné tlačidlo stláčať tak dôkladne, ako by na vás práve niekto mieril zbraňou a silné stláčanie tlačidla R2 je to jediné, čo vás zachráni.

Súboje, na ktoré sa nezabúda

Pamätáte si na svoju prvú lásku? Prvé auto alebo prvý počítač? Verte mi, že podobne budete nazerať na prvé dohranie či dokonca vôbec prvý súboj s kolosom v Shadow of the Colossus. Tak veľmi je hra iná, intenzívna a zaujímavá. Pritom je ale základ úplne jednoduchý. Potom, čo sa porozprávate s tajomnou entitou v chráme, vyjdete von a namierite k slnku svoj meč. Ten vám pomocou lúča ukáže, akým smerom sa nachádza váš cieľ, teda jeden zo šestnástich kolosov. A tak nasadnete na svojho verného žrebca a idete krajinou s občasným vytiahnutím meča a prekontrolovaním vášho postupu, pretože lúč nezohľadňuje skaliská a ďalšie prírodné úkazy stojace v ceste.

Že ste dorazili na miesto väčšinou spoznáte ihneď. Pred vami sa totiž objaví obrovský nepriateľ, ktorého veľkosť vlastne nedokážem prirovnať k ničomu, čo proti mne v mojej videohernej kariére stálo. Je pravdou, že napríklad také God of War ponúklo tiež obrovských protivníkov, však Shadow of the Colossus veľmi dobre zdôrazňuje (vďaka okolitému prostrediu), ako veľmi ste vy proti svojmu nepriateľovi malý, a napriek tomu s trochou dôvtipu môžete svojho oponenta skoliť. Teda, ak máte aspoň trošku pod čapicou.

Nájsť svoj terč je tá ľahšia časť. Ku každému kolosu totiž musíte pristupovať úplne inak. Jediné, čo viete, je to, že sa mu musíte tak povediac „dostať na kobylku“, pretože na svojom tele má miesta, ktoré sú vaším mečom extrémne zraniteľné. Pokúsiť sa skoliť súpera inak k ničomu nepovedie. Vždy sa tak musíte nejakým spôsobom dostať na svojho nepriateľa, ktorý je svojou anatómiou odvodený od zástupcov našej zvieracej ríše – ich znalosť vám často v tomto smere nečakane pomôže.

Niektoré kolosy lietajú, iní majú bližšie k hadom, zatiaľ čo niektorí pripomínajú prežúvavca a ostatní zase operenú háveď. Niekedy vám spôsob, ako nepriateľa skrotiť, napadne hneď na začiatku, inokedy budete blúdiť dlhé desiatky minút a skúšať všetko možné. Isté je len to, že taktika je vždy úplne odlišná a naprieč všetkými hrami ide o jedny z najlepších súbojov, ktoré môžete zažiť.

Shadow of the Colossus na PS4 Pro podporuje 4K a HDR

Akonáhle kolosy porazíte, ocitáte sa opäť pri chráme a vyrážate k svojmu ďalšiemu cieľu. Z tohto pohľadu sa môže zdať herná náplň pomerne repetitívna, ale od toho má hra naozaj ďaleko. Po prvé sa budete vždy tešiť z veľmi odlišného súboja a s každým ďalším si budete hovoriť, že predsa nič lepšie si už autori nepripravia, po druhé vás bude držať v strehu krásna a rozmanitá krajina. Otvorený svet Shadow of the Colossus je až nečakane obrovský a pohľadom do pomyselného spätného zrkadla môžeme len žasnúť nad tým, že niečo tak veľké sa podarilo vytvoriť už v roku 2005.

Príroda v neznámom kraji vyzerá takmer panensky. Brázdiť budete široké zelené pláne, uzunké horské tiesňavy alebo piesočné duny, ktoré len za malý moment vystriedajú močiare, plytké jazierka či hlboké vodné plochy skrývajúce nejedného nepriateľa. Fascináciu prírodou občas narušia rozpadnuté ruiny, ktoré museli kedysi dávno tvoriť monumentálne stavby. Na čo slúžili a kto ich postavil? To sú len jedny z mála otázok, ktoré vám hra bude klásť a je len na vás, aby ste si odpovede našli alebo si ich domysleli.

Všetko je umocnené tým, že Shadow of the Colossus vyzerá úplne fantasticky a až na niekoľko slabších miest mnohokrát aj prekoná dnešnú AAA produkciu. Napokon, za aktuálnou verziou hry stoja vývojári z Bluepoint Games, ktorí patria medzi špičku svojho oboru a majú na svojom konte napríklad Uncharted The Nathan Drake Collection. Kým klasická PS4 verzia ponúkne rozlíšenie 1080p a 30 snímok za sekundu, na PlayStation 4 Pro beží hra v 4K rozlíšení.

PS4 Pro tiež ponúka dva režimy zobrazenia. Ak túžite po lepšom snímkovaní, performance režim síce umožní iba full HD rozlíšenie, ale užijete si 60 fps. NA druhej strane, Cinematic mód uzamkne hru na tridsiatich snímkach za sekundu, ale ponúkne 4K rozlíšenie s HDR, viac detailov či lepšie svetlo a tiene. V prípade, že nie ste majiteľom 4K televízora, dostanete „iba“ full HD rozlíšenie, ale renderované z pôvodných 1 440p.

Shadow of the Colossus je nutnosť pre fanúšikov PlayStationu

Z predchádzajúcich riadkov je možné vyčítať predovšetkým to, že Shadow of the Colossus je unikátnou hrou, ktorá by nemala chýbať vo vašej zbierke, ak to s hraním myslíte vážne a nie sú vám proti srsti akčné adventúry. Má vôbec Shadow of the Colossus nejaké chyby? Bohužiaľ má a tá najvýraznejšia vám bude znepríjemňovať hranie relatívne často. Kým všetko prešlo modernizáciou, ovládanie koňa, ktorý inak počúva na slovo, zostalo bez zmien. Manévrovanie s ním je tak často ťažké, a zatiaľ čo v otvorenom prostredí nejde o nič výrazné, ​​akonáhle vojdete do lesa alebo navštívite skalnú tiesňavu, budete s koníkom „driftovat“ od skaly ku skale.

Hoci chápem, že ide pravdepodobne o snahu priniesť autentický zážitok z ovládania koňa (ktorý sa inak chová až neuveriteľne skutočne), výsledok je bohužiaľ veľmi iritujúci. Drobnými machuľami na kráse je potom tiež značne archaické mierenie z luku, ktoré sa zaseklo o niekoľko generácií späť, ale vo výsledku vlastne nejde ani tak o výhradu ako obyčajné konštatovanie, pretože funguje dobre a navodzuje pocit, že hráte niečo kultové a pôvodné. Posledné rýpnutie tak smerujem na kameru, ktorá občas nahnevá. Predovšetkým teda v tých najhorších momentoch, kedy leziete po chrbte obrovského nepriateľa.

Všetko vyššie zmienené sú ale problémy občasného rázu, ktoré okamžite maskuje neopakovateľný herný zážitok. Shadow of the Colossus tak môžem len odporučiť. Ak pristupujete ku tejto kryhe prvýkrát, pripravte sa na fantastický zážitok a čisto pre príbeh si vyhraďte pokojne 15 hodín čistého herného času. Ak ste absolvovali toto dobrodružstvo už na PS2 alebo PS3, logicky už neprežijete toľko perných chvíľ pri súbojoch s kolosmi a herná doba klesne možno aj na 10 hodín či menej, stále ale ide o nezabudnuteľné herné chvíľky. Shadow of the Colossus vychádza 6. februára, hru sme recenzovali na konzolu PlayStation 4 Pro.

Shadow of the Colossus: záverečné hodnotenie

Hodnotenie 90 % Alza.sk

Hlavné parametre: Hrateľnosť

95 %

Audiovizuálne spracovanie

90 %

Opätovná hrateľnosť

70 %

Klady

• Originálna a nadčasová hrateľnosť
• Skvelé vizuálne spracovanie
• Unikátne súboje
• Žiadni pomocníci, všetko je na hráčovi

Zápory

• Ťažšie ovládanie koňa

Filip Němec

Hry boli mojím najlepším priateľom aj milenkou už od detstva. O hrách som začal písať už na strednej škole, čím som vysedávanie pri herných strojoch ospravedlňoval najskôr pred rodičmi a teraz pred manželkou. V minulosti som vo forme textu aj herných relácií prispieval do magazínov ako Games.cz, Eurogamer.cz či Zing.cz. V Alza Magazíne mám na starosti herné konzoly všetkého druhu a z hier potom najmä preteky, v osobnej rovine som navyše hlavným strojcom vyostrených diskusií medzi konzolistami a PC Master Race.

Shadow of the Colossus (PREVIEW) sa na PlayStation Experience 2017 predstavil na nových záberoch

(12.12.17) Len málo hier má vo svojom kóde slovo „PlayStation“ napísané výraznejším písmom než táto ikonická akčná adventúra plná neortodoxných súbojov so šestnástimi obrími bytosťami. Remake Shadow of the Colossus na akciu PlayStation Experience, ktorá bola tento rok na horúce novinky trochu chudobnejšia, potešil svojich fanúšikov niekoľkými novými zábermi.

Aj keď kvalitná hra rozhodne nie je len o grafike, bolo by nezmyselné tvrdiť, že nemá na výsledný herný zážitok žiadny vplyv. Ako išiel čas s grafickým spracovaním Shadow of the Colossus, od ľahko trhaných a, povedané kulantne, dosť nevyhladených začiatkov na PS2 až po solídne vizuálne orgie na PS4, sa môžete pozrieť v peknom dvojminútovom porovnaní.

Autori sa pochválili aj poriadnou gameplay ukážkou. Ako už sme písali v pôvodnom článku, nový Shadow of the Colossus neprináša žiadne zmeny v rámci hrateľnosti a obsahu. Napriek tomu si myslíme, že aj pre veteránov a fanúšikov pôvodnej hry z roku 2005 bude zaujímavé pozrieť sa, ako stará známa miesta po 12 rokoch vyzerá. Pozrite na výživné štvrťhodinové video.

Nasleduje pôvodný článok, preview Shadow of the Colossus...

Pohľad do minulosti Shadow of the Colossus

(27.11.17) Shadow of the Colossus vyšiel v júli 2005 v Severnej Amerike a Japonsku (tam pod názvom Wander and the Colossus), v Európe až v marci nasledujúceho roku. Prvou hrou štúdia Team Ico bola rovnomenná hra Ico, po ktorej prišiel práve Shadow of the Colossus, ktorý má s prvotinou štúdia veľa spoločného. Čo do estetiky prostredia či atmosféry sa obe hry veľmi podobajú, avšak hrateľnosť je úplne odlišná. Tak ako to bolo v prípade mnohých hier zo starej školy zvykom, na samotnom začiatku toho veľa neviete, a ak máte nejaké otázky, musíte si odpovede na nich zistiť sami alebo si ich snáď dokonca aj domyslieť.

Na začiatku sa ocitáte v neznámej krajine, ktorú obýva šestnásť kolosov. Vašou úlohou je všetky nájsť a skoliť, aby ste zachránili život dievčaťu Mono, ktorá bola netušiac prečo obetovaná v tajomnom rituáli bytostí v maskách. Čo sú zač vaši obrovití nepriatelia, kto boli tajomné postavy v maskách, kde sa nachádzate a prečo sa po každej bitke ocitnete späť v stredovej svätyni, o tom nemáte najmenšie tušenie. Rovnako tak neviete, kto je hlavná postava a aký je jej vzťah k Mono.

V roku 2011 vyšiel Shadow of the Colossus spoločne s prvou hrou štúdia Ico v rámci The Ico and Shadow of the Colossus Collection na konzolu PlayStation 3. Remaster sa vyznačoval predovšetkým podporou full HD rozlíšenia a vďaka vtedajšiemu výkonu PS3 tiež obe hry držali stabilnú hranicu 30 snímok za sekundu. Zaujímavé je, že autori siahli aj na niektoré aspekty hry a napodiv ich, v rozpore s neustálym tlakom na zjednodušovanie hier, naopak sťažili. Napríklad výdrž hlavnej postavy pri šplhaní bola citeľne obmedzená.

Remake alebo remaster?

Chystaný Shadow of the Colossus na PlayStation 4 je ťažké zaradiť do obvyklých škatuliek. Rozhodne nejde o remaster, pretože autori doslova „prekopali“ pôvodnú hru a vystavali ju úplne od začiatku. Dalo by sa tak hovoriť o klasickom remaku, avšak vývojári sa dušujú, že ide skôr o kompletne novú hru, hoci základné mechaniky sa absolútne nijako nemenia a rovnako tak aj obsah hry nepocíti žiadne zmeny.

Zásadnou úpravou je teda vizuálne spracovanie. Ak by ste Shadow of the Colossus nepoznali, rozhodne by išlo o chystanej PS4 verzii povedať, že ide o úplne novú hru, ktorá vyzerá skvele. Rozsiahlosť a detailnosť prostredia je dych berúce a spracovanie prírody vzbudzuje zaujímavé emócie. Svätyňa, v ktorej sa po konci každého súboja s bossom objavíte, sa nachádza na rozsiahlej náhornej plošine tvorenej predovšetkým dlhými lúkami lemovanými najrôznejšími skaliskami. Stačí ale vyraziť o kúsok ďalej a rozsiahlosť sveta vás takmer šokuje.

Ťažko hľadať v súčasnej produkcii hier podobne gigantický svet. Nie je pochopiteľne tak rozsiahly ako v iných open-world hrách, ale rozmery jednotlivých krajinných prvkov sú obdivuhodné. Obrovské priepasti striedajú vysoké skaly a je dobre, že máte k dispozícii koňa (čierneho ako noc), ktorý počúva na meno Agro. Pohybovať sa po svojich by bolo časovo veľmi náročné, pričom hra voľne prechádza napríklad z krásnej zelene do vyprahnutej púšte. Robí to však veľmi šikovne a nenásilne. Mne priamo učaroval les, ktorý akoby z oka vypadol našim stredoeurópskym s ich charakteristickými papradinami a machom porastenými kmeňmi stromov.

Shadow of the Colossus je hra zo starej školy

Stredobodom celej hry sú ale samotné súboje s bossmi, hoci spomínané preskúmavanie prostredia je nemenej zaujímavou výzvou. Shadow of the Colossus je totiž hrou zo starej školy, ktorá vám nič nepovie jasne a len občas napovie. Nehľadajte teda žiadnu minimapu v rohu obrazovky alebo snáď dokonca mapu celej krajiny. Kadiaľ sa vydať spoznáte po zdvihnutí svojho meča, ktorý vám žiarivým svetlom naznačí smer vášho putovania. Na vás už potom je, ako si túto indíciu vyložíte. Žiara meča totiž ukazuje najbližšie cestu k cieľu vzdušnou čiarou, ktorej však vďaka členitosti krajiny samozrejme nie je možné vždy sledovať.

Dostať sa k nepriateľovi je tak často rovnakým dobrodružstvom ako jeho zabitie. Shadow of the Colossus je tiež o prekonávaní prírodných prekážok, a to najmä šplhaním, ktoré je podobne ako iné aspekty hry možno až nečakane staromilské. Pri šplhaní totiž musíte držať tlačidlo R2, inak sa hlavná postava okamžite pustí a spadne. Odchovaný Tomb Raiderom alebo sériou Uncharted som na toto nebol príliš zvyknutý a prekvapilo ma, ako taká nevyhnutnosť držať určité tlačidlo pridáva spolu s miznúcou staminou na autentickosti niečoho tak zdanlivo obyčajného, ako je lezenie po skalách.

Zabi ma, ak to dokážeš

Ukážka na parížskej výstave Paris Games Week ponúkla rovno tri z celkových šestnástich bossov. Prvého, tretieho a trinásteho. Hneď ten prvý bol vzdialený len nepatrne, napriek tomu šikovne schovaný medzi dvomi skalami. Ak ste sa hrou ešte nemali čo dočinenia, okamžite vás prekvapí veľkosť a mohutnosť protivníkov. Za moju hráčsku kariéru som sa snáď nikdy nestretol s niečím tak obrovským, po čom môžete takmer bez obmedzenia liezť.

V Shadow of the Colossus je základom úspechu pri súboji s týmito kolosmi „dostať sa im na kobylku“, a to v mnohých prípadoch doslova. Prvý boss mal slabé miesto na päte, kam som mu po niekoľkých úskokoch zasadil prvú ranu, po ktorej vytryskol gejzír tmavočervenej krvi. Vďaka tomu som bol schopný vyšplhať mu na chrbát po jeho hustej srsti, ktorá sa veľmi prirodzene chvela v smere jeho pohybu. Hoci som nemal vôbec tušenie, ako nepriateľa skoliť, level dizajn je v tomto smere šikovne nápomocný, zároveň ale neprezrádza príliš veľa, a tak ma samého prekvapilo, že protivník po zhruba desiatich minútach šplhania a bodania najprv do chrbta a potom priamo do zátylku padol.

Naopak, v poradí druhý súper (v rámci celej hry ide ale o tretieho kolosa) ma riadne vyškolil a zároveň poukázal na to, že každý súboj je úplne jedinečný. Kým ten prvý padol k zemi relatívne rýchlo, len zistiť, ako sa vyšplhať na toho ďalšieho, trvalo nečakane dlho. Mal obrovský kamenný meč, optikou hry dlhý minimálne 30 metrov. Po taktiež kamenných nohách sa vyšplhať nedalo a cez meč, ktorý čas od času zapichol do zeme pri snahe vás trafiť, to tiež nešlo, pretože na rukách mal náramky brániace v ďalšom postupe. Kľúčom bolo nechať dopadnúť jeho meč (a šikovnými úskokmi sa pritom zachrániť) na malú kovovú plošinu a potom sledovať, ako v dôsledku nárazu padajú prekliate náramky na zem.

Odlišní nepriatelia vyžadujú odlíšené prístupy

Šplhanie hrá pri súbojoch s kolosmi ešte dôležitejšiu úlohu než pri lezení po skalách. Šplhať po nepriateľoch je možné vďaka tomu, že niektoré ich časti tiel sú pokryté srsťou, ktorá vás dokáže udržať. Kvôli ich veľkosti a obmedzenej výdrži hlavnej postavy však nie je možné šplhať dlhé minúty, ktoré tieto súboje zvyčajne trvajú. Našťastie je dizajn protivníkov v Shadow of the Colossus veľmi šikovný, a tak vám napríklad u tých dvojnohých pomôžu kamenné výstupky, ktoré vám dovolia zregenerovať. Aj tieto momenty sú ale plné adrenalínu, pretože nepriateľom sa vaše počínanie logicky nepozdáva a snažia sa vás zhodiť. Aj keď sa teda držíte zubami nechtami na ich srsti, mnohokrát s vami lomcujú ako vietor s povesenou bielizňou.

Zrejme najimpozantnejší zážitok bol súboj s posledným trinástym velikánom, ktorý v porovnaní s tými predchádzajúcimi lietal. Z chrbta koňa v tomto prípade nezosadáte, pretože naháňanie lietajúceho monštra pešo by bolo nemysliteľné. Vašou úlohou je úplne očividne lukom prestreliť trojicu vakov, ktoré mu umožňujú lietať. Akonáhle tak urobíte (trajektória letu šípov je pomerne realistická a je preto potrebné sa k cieľu čo najviac priblížiť a kalkulovať aj s jeho zotrvačným pohybom), kolos významne uberie na výške a vy tak môžete priamo z konského sedla preskočiť na jedno z jeho krídiel a konečne sa mu vyškriabať na chrbát.

Hoci sú tunajšie súboje niečím, čo v rámci akčných adventúr zažijete len zriedkakedy a vizuálna stránka hry je na viac ako dobrej úrovni, úplne všetko úplne v poriadku nie je. Shadow of the Colossus potrebuje vylepšiť najmä čo sa týka jazdy na koni. V otvorenom prostredí je kočírovanie Agra relatívne jednoduché a hráčsky prívetivé, ale akonáhle sa dostanete do úzkych skalných tiesňav alebo lesa s vyšliapanými cestičkami, koník sa ovláda o poznanie horšie a začínate „driftovat“ zo strany na stranu. Archaicky pôsobí aj streľba z luku, kedy zameriavanie budí dojem dve dekády zabudnutého systému ovládania. Smerový kríž pláva po obrazovke ako v nejakej adventúre a v porovnaní s inak skvelým technickým aj vizuálnym spracovaním pôsobí značne nepatrične.

Hoci autorom titulu je Team Ico, na vizuálnej stránke hry pracujú vývojári z Bluepoint Games, ktorí patria medzi harcovníkov remastrovanej prakticky čohokoľvek. V tomto ohľade teda netreba mať prílišné obavy. Shadow of the Colossus vychádza 6. februára na PlayStation 4.