The Legend of Zelda: Skyward Sword HD (RECENZIA) – Link a Zelda mieria k oblakom

The Legend of Zelda: Skyward Sword HD (RECENZIA Switch) – Obsah článku

1. Princezná Zelda opäť v núdzi
2. Skyward Sword HD alebo problémy s pohybom
3. Akých vylepšení sa Skyward Sword dočkal?
4. Ako sa podaril návrat The Legend of Zelda: Skyward Sword?
5. Recenzia The Legend of Zelda: Skyward Sword HD: záverečné hodnotenie

Princezná Zelda opäť v núdzi

The Legend of Zelda: Skyward Sword HD začína pomerne klasicky, ako sa na túto sériu patrí. Princezná Zelda sa dostane do problémov, akýmsi záhadným záporákom je unesená nevedno kam a vy sa v koži rytiera Linka musíte vydať na dobrodružnú výpravu za jej záchranou. Nič prevratné, ale ako hýbateľ deja to slúži bez väčších problémov a celá hra tak pôsobí dojmom takej milej fantasy poviedky.

Trochu netradične sa ale celé dobrodružstvo neodohráva v kráľovstve Hyrule, ako už v prípade tejto série býva zvykom, ale prevažne na vznášajúcom sa meste s názvom Skyloft a niekoľkých priľahlých, takisto poletujúcich ostrovoch. Skyloft slúži ako centrálny hub, kde si môžete dokupovať či vylepšovať potrebnú výbavu, rozprávať sa s obyvateľmi a vydávať sa po stopách stratenej princeznej. Farebné mesto síce vyzerá na prvý pohľad lákavo, po chvíľke pobehovania po miestnych uličkách ale zistíte, že tu vlastne okrem obchodov nič moc zaujímavého nie je a celé mesto tak začne pôsobiť značne kulisoidným dojmom. Následne začnete premýšľať, prečo sú vlastne všetky dôležité miesta od seba tak vzdialené a vy musíte neustále behať cez celé mesto ako trubka.

Oveľa zaujímavejšie je potom (voliteľné) preskúmavanie priľahlého nebeského priestoru okolo Skyloftu, v ktorom sa môžete voľne poletovať na krídlach svojho obrieho červeného vtáka (zvieraťa, preboha!) Loftwinga. V oblakoch totiž môžete okrem neškodného vtáctva naraziť aj na niekoľko skrytých lokácií a veľa užitočných predmetov, tak prečo sa občas nepreletieť?

Samotné pátranie po stratenej Zelde následne prebieha v niekoľkých vizuálne rôznorodých, hoci vcelku lineárnych dungeonoch plných nepriateľov a logických hádaniek, ktoré budete musieť najskôr vyriešiť, než sa budete môcť posunúť ďalej. Spravidla teda budete hľadať kľúče k zamknutým dverám, otvárať si skratky uľahčujúce ďalší postup, prípadne hľadať spôsob, ako „sa sakra dostanem na tamtú plošinku hore? ”

Link má k dispozícii aj celý rad najrôznejšieho vybavenia, ako je napríklad prak, diaľkovo ovládaný lietajúci chrobák, priťahovacie háky, sieťku na motýle a mnoho ďalších predmetov, ktoré vám budú na vašej ceste nápomocné. A treba povedať, že tieto logické hrátky sú veľmi zábavné. Riešenie puzzle je v The Legend of Zelda: Skyward Sword jednoducho podarené, čo prirodzene dopĺňa aj parádny level dizajn.

Skyward Sword HD alebo problémy s pohybom

Nielen puzzle však Link žije, čím sa prirodzene dostávame aj k trochu kontroverznej zložke tejto hry – k pohybovému ovládaniu. Skyward Sword pôvodne vyšlo pre konzolu Wii U, ktorá bola na možnostiach pohybového ovládania postavená, čo sa na Linkovom oblačnom dobrodružstve jednoducho muselo niekde prejaviť. A tieto vymoženosti o niekoľko rokov neskôr plynule prešli aj do Switch verzie, čo nie je až tak dobrá správa.

Na papieri pritom tento koncept neznie vôbec zle. V Skyward Sword totiž Linkov meč ovládate práve svojimi pohybmi, pokiaľ teda máchnete rukou sprava doľava, Link svojou zbraňou tento pohyb zopakuje. A musím povedať, že táto funkcionalita sama o sebe funguje vcelku slušne, Joy-Cony vaše zúrivé máchanie do hry prevádzajú adekvátne, takže v tomto ohľade ok. Koniec koncov aj samotný súbojový systém, kedy musíte presne vedenými údermi zasiahnuť nechránené miesta protivníka, je zábavný, problém však nastáva vo chvíli, keď začnete boj kombinovať s inými činnosťami. Napríklad s behom.

Zásadný problém je v tom, že vývojári museli oddeliť pohyb meča od pohybu kamery, takže si musíte vybrať, či chcete útočiť, alebo vedieť, kam práve idete. Kamerou možno totiž hýbať len ak na switchi podržíte tlačidlo L, čo je neuveriteľne otravné a frustrujúce, najmä pri súbojoch s viacerými nepriateľmi naraz alebo keď plníte nejakú úlohu na čas.

Asi najhoršie pre mňa v tomto smere boli momenty, kedy som musel pomocou bomby odstrániť kamene blokujúce ďalší postup. Prebehnúť totiž s tlejúcou bombou v rukách na konkrétne miesto, natočiť kameru, aby som videl, kam mierim, zamieriť, odhodiť a rýchlo sa trafiť, než to buchne, pre mňa bolo miestami priamo nadľudskou úlohou. A garantujem vám, že v prípade môjho (bohužiaľ častého) neúspechu sila mojich nadávok výrazne predčila explozívny potenciál bomby, ktorá mi vybuchla do tváre.

Pozitívne je, že na rozdiel od pôvodnej hry u Switch verzie vývojári umožnili pohybové ovládanie vypnúť a Skyward Sword tak môžete hrať aj klasicky pomocou oboch analógových páčok. Kameru a meč však stále nemôžete ovládať súčasne, takže na situácii sa reálne nič nemení, len môžete hrať s Joy-Conmi pripojenými ku konzole.

A je večná škoda, že niečo tak základné ako je manipulácia s kamerou kazí dojem z inak podarenej hry, pretože hrateľnosť Skyward Sword za tých desať rokov od pôvodného vydania príliš nezostarla a preliezanie jednotlivých levelov v Linkovej koži a objavovanie všetkých ich zákutí je jednoducho skvelá zábava. Puzzle síce poväčšinou nie sú nijako zásadne ťažké, ale pocit zadosťučinenia pri ich splnení sa zaručene dostaví.

Akých vylepšení sa Skyward Sword dočkal?

Najväčšie zmeny sa Skyward Sword dočkal samozrejme po grafickej stránke, takže sa Link aj Zelda (teda celá hra, ale chápete.) môžu pýšiť vyšším rozlíšením, dokonca sa teraz pohybujú v krásne plynulých a stabilných 60 snímkach za sekundu. A to ako v handheld móde, tak aj pri hraní na TV v doku. Hra vyzerá v porovnaní so svojou pôvodnou verziou naozaj skvele, a aj keď objektívne vzaté nejde o pomyselný grafický vrchol Switch titulov, vďaka podarenej výtvarnej stránke a štylizácii grafika pôsobí o triedu lepším dojmom, než v skutočnosti je.

Zo zvukov vyčnieva predovšetkým hudba, ktorá hre dodáva správnu rozprávkovú atmosféru. Trochu ma mrzí absencia akéhokoľvek dabingu postáv, ale to už jednoducho k sérii The Legend of Zelda tak nejako patrí. Môžem s tým nesúhlasiť, ale to je asi tak všetko. Treba podotknúť, že herný zážitok tým nijako výrazne netrpí a Skyward Sword tak možno bez väčších problémov označiť za audiovizuálne uspokojivý titul.

Ako sa podaril návrat The Legend of Zelda: Skyward Sword?

Netreba to nejako dlho rozoberať, tento návrat dopadol veľmi slušne. Hrateľnosť za tých desať rokov od pôvodného vydania zostarla iba minimálne a spoločné dobrodružstvo Linka a Zeldy vás spoľahlivo zabaví. Inak skvelý dojem z hry kazia hlavne frustrujúce manipulácie s kamerou a pohybové ovládanie, ktoré má síce svoje svetlé momenty, objektívne vzaté ale vo vylepšenej Switch verzii pôsobí trochu nadbytočne.

• Zdroje: Vlastné

The Legend of Zelda: Skyward Sword HD (RECENZIA)

Záverečné hodnotenie

The Legend of Zelda: Skyward Sword HD je akčná adventúra, ktorú vyvíjajú štúdiá Tantalus Media a Nintendo EPD a vydáva spoločnosť Nintendo. Hra vyšla 16. 7. 2021 exkluzívne na Switch.

Kópiu pre recenziu poskytol český distribútor ConQuest.

Hodnotenie8/10 VEĽMI DOBRÁ

Verdikt:

---

Akčná adventúra The Legend of Zelda: Skyward Sword HD v remastrovanej verzii názorne predviedla, že vek je len číslo. Hrateľnosť za tých 10 rokov od svojho prvého vydania zostarla minimálne a dobrodružné pátranie po princeznej Zelde je aj dnes skutočne zábavné. Celkový dojem tak kazia len trochu nešťastná manipulácie s kamerou a pohybové ovládanie, ktoré síce nie je vyložene zlé, napriek tomu tu ale pôsobí skôr ako pohrobok pôvodnej verzie z Wii U.

Klady

• Výborná hrateľnosť
• Zábavné logické hádanky a prieskum dungeonov
• Solídny grafický upgrade
• Pekná hudba

Zápory

• Pohybové ovládanie
• Manipulácia s kamerou

Štěpán Lenk

Písaniu o videohrách, či už vo forme samostatných článkov alebo recenzií, sa venujem približne od roku 2017, kedy som svojimi textami začal prispievať na server Zing.cz, aby som neskôr napevno zakotvil v redakcii Alza Magazínu. Mojimi obľúbenými žánrami sú RPG a akčné adventúry z pohľadu tretej osoby, nepohrdnem ale aj nejakým tým zápasom o prežitie v battle royale tituloch. Všeobecne ale pri hrách razím heslo, že skvelá hrateľnosť je nadradená nabúchanej grafike.