Nemesis (RECENZIA): dosková hra inšpirovaná Votrelcom

Nemesis (RECENZIA) – OBSAH

1. Nemesis nie je žiadna oddychovka
2. Nemesis sľubuje veľkú mieru znovu hrateľnosti
3. Epické súboje: Vylosujete si larvu, alebo kráľovnú?
4. Nemesis: Zvíťaziť nie je tak jednoduché...
5. Spracovanie Nemesis je vynikajúce
6. Recenzia doskovej hry Nemesis: Záverečné hodnotenie

Nemesis nie je žiadna oddychovka

• Recenzia: 26. 11. 2019 • Autor: Tomáš Novotný

Nemesis začína prebudením z hibernácie uprostred vesmírnej lode, pri nohách vám leží mŕtvola kolegu, z útrob lode sa ozývajú neľudské zvuky a núdzové svetlá blikajú ako o preteky – niečo je zle. Aby toho nebolo málo, čiastočná amnézia, ktorá je po nadsvetelnom cestovaní bežná, vám bráni si vybaviť, ako je loď usporiadaná. Ostatným členom posádky, ktorí sa prebudili spolu s vami, srší z očí rovnaké zmätenie. Zostávať na mieste nemá zmysel, ani neviete, v akom je loď stave a kam má namierené. A kto alebo čo má na svedomí vášho mŕtveho kolegu a tie prekliate zvuky. Nezostáva nič iné než sa rozdeliť a pokúsiť sa nájsť odpovede na tieto otázky.

Nemesis je „semikooperatívna“ stolová hra pre 1 až 5 hráčov (vopred podotýkam, že táto recenzia sa nijako nevenuje sólo módu), čo v praxi znamená, že aby ste vyhrali, musíte splniť svoju unikátnu úlohu a prežiť. Sami to zvládnete len ťažko, takže musíte s ostatnými (aspoň naoko) spolupracovať. K víťazstvu vedie pre každého hráča trochu iná cesta, a nie vždy sa tieto cesty zlučujú. Vašou úlohou môže byť napr. zabiť iného člena posádky alebo vyhodiť celú loď do povetria, nehľadiac na to, či sa na lodi ešte niekto nachádza.

Nemesis sľubuje veľkú mieru znovu hrateľnosti

Na začiatku hry si vyberiete jednu zo šiestich postáv: kapitán, pilotka, vedec, prieskumník, vojak alebo mechanik. Potom dostanete dve náhodné úlohy – jednu osobnú a druhú služobnú – pričom platí, že tie osobné sú skôr kooperatívne, zatiaľ čo úlohy služobné vám medzi spoluhráčmi často veľkú obľubu neprinesú. Záleží na vás, akú úlohu si zvolíte. Postavy začínajú uprostred lode v Hibernatoriu. Okrem Mostíka na prove lode a Strojovní v jej zadnej časti neviete nič o jednotlivých miestnostiach, ktoré sú v hre znázornené šesťuholníkovými dielikmi náhodne rozmiestnenými lícom dole – bude na vás ich preskúmať. Nemesis týmito tromi hernými prvkami veľmi dobre zaisťuje znovu hrateľnosť. Mám za sebou šesť hier a každá bola niečím výnimočná.

Samotná hra potom prebieha v kolách zložených z dvoch fáz, fázy hráčov a fázy udalostí. Každá postava má desať hracích kariet, niektoré sú rovnaké pre všetkých (napr. karta Hľadanie pre získavanie predmetov z jednotlivých miestností), iné vychádzajú z povahy vašej postavy (napr. vojak má karty špecializované na boj). Na začiatku každej fázy hráčov máte v ruke päť kariet, ktoré predstavujú vašu „akcieschopnosť“. Okrem akcie opísanej priamo na hracích kartách môžete karty použiť ako „platidlo“ za základné akcie, ako je pohyb, útok/ústup či aktivácia predmetu alebo špeciálneho efektu miestnosti (napr. v Operačnej sále si môžete v prípade potreby odoperovať larvu votrelca z brucha, čo je lepšie ako čakať, kým sa larva sama rozhodne vykuknúť a nadýchať sa čerstvého vzduchu). Hoci teda máte v každom svojom ťahu na výber z veľkého množstva akcií, stačí vám na to len päť kariet v ruke, čo prispieva k prehľadnosti hry.

Vo fáze udalostí vyhodnotíte náhodnú kartu udalosťou, ktorá nemusí urobiť vôbec nič, alebo vám môže tiež pekne zavariť (prvé dve z mojich šiestich hier skončili predčasne, keď sa nám prostredníctvom jednej zákernej karty udalostí rozšíril požiar v lodi, a loď vybuchla – je teda žiadúce loď podľa potreby opravovať a hasiť, ak vás teda vaša úloha nenabáda k opaku, aj ničiť a zapaľovať je totiž možné). A ak už sú na lodi votrelci, vyhodnotíme, či a kam sa pohnú, prípadne na koho zaútočia. Ale ako že sa dostanú votrelci na loď?

Priebeh hry: Vyžrebujete si larvu, alebo kráľovnú?

V hre nájdete menšie, nevinne vyzerajúce látkové vrecúško. Vo vnútri sú však žetóny s jednotlivými druhmi votrelcov (larva, nymfoid, dospelý, strážca, kráľovná). Zakaždým, keď sa presuniete z miestnosti do miestnosti, hádžete si na hluk. Číslo, ktoré vám padne, určí, v ktorej chodbe ste hluk spôsobili. Pokiaľ ho spôsobíte v akejkoľvek chodbe druhýkrát, dôjde ku konfliktu. Hráč, ktorý svojím pohybom stret vyvolal, si siahne do vrecka a vyberie si, ktorý votrelec sa k nemu v miestnosti pripojí.

Tento mechanizmus prináša do hry zaujímavý prvok náhody (napr. v mojich prvých dvoch hrách som si neomylne ako svoj prvý stret vyžreboval kráľovnú, a potom som zvyšok hry bojoval o prežitie..., aby som nakoniec zhorel zaživa, pretože sme všetci sledovali svoje ciele namiesto toho, aby sme radšej hasili loď).

Nemesis: Zvíťaziť nie je tak jednoduché...

Je možné, že už vám to z môjho opisu došlo samo, ale Nemesis nie je žiadny med. Nepočítajte s tým, že budete chodiť po lodi, „lootovať“ miestnosti a predháňať sa v tom, kto uloví viac votrelcov. V mnohých prípadoch bude ústup rozumnejší, pretože sa oplatí si šetriť muníciu, ktorej v hre nie je práve nazvyš, na chvíle, kedy bude boj nevyhnutný (napr. potrebujete využiť efekt určitej miestnosti, ale bráni vám v tom hladný nymfoid).

Môžete sa síce pustiť do súboja s votrelcami päsťami, ale pri každom útoku – či už sa trafíte, alebo nie – si pridáte do svojho hracieho balíčka kartu infekcie, ktorú nemôžete využiť ako platidlo. Vaša akcieschopnosť sa tak znižuje s každou infekciou, ktorú si do herného balíčka pridáte. Ale vedzte, že vyhrať rozhodne možné je. Posledné tri hry som bol medzi tými, čo splnili svoju úlohu a prežili, aj keď to raz bolo naozaj o ten najmenší fúzik, čo hra dovoľuje.

Spracovanie Nemesis je vynikajúce

Awaken Realms sa riadi jednoduchým heslom: „Čím väčšia figúrka, tým lepšia hra“. Nemesis je plnohodnotným výstupom tejto rovnice. Figúrky sú svojimi detailmi dychberúce a v prípade kráľovnej naozaj obrie. Hracia doska je robustná a temná, čo je adekvátne situácii, aj keď temné vyznenie môže byť miestami na úkor prehľadnosti.

V krabici ďalej nájdete dve poschodia po okraj naplnené najrôznejšími hernými komponentmi (bolo by vyčerpávajúce ich tu vypisovať), ktorých spracovanie je tiež nadštandardné. Nemesis obsahuje aj mnoho typov kariet s naozaj prepracovaným dizajnom. Prehľadné farebné odlíšenia potom pomáhajú, aby ste sa vo všetkých tých kartách nestratili. Ako to bolo už pri Lords of Hellas, každá postava má tiež vlastný panel, na ktorom máte okrem iného prehľad základných akcií a ďalšie informácie o stave vašej postavy.

Za zmienku stoja tiež pravidlá, ktoré majú 28 strán a dva listy so všetkými typmi miestností a hodí sa ich mať vždy po ruke. Pravidlá sú ilustratívne, jasné a v ich úvode nájdete krátky príbeh, ktorý navodí tú správne zúfalú atmosféru. Hra je napriek mnohým komponentom a najrôznejším herným mechanizmom pomerne prehľadná a logická. Ale určite bude nejaký čas trvať, než si vo všetkých postupoch urobíte poriadok. Prvú partiu (možno aj pár ďalších) tak pravdepodobne strávite s nosom zaboreným v pravidlách, čo nepochybne vytrháva z atmosféry, na ktorej je Nemesis postavená. Ideálne by bolo prizvať niekoho, kto už má pravidlá v malíčku. Hoci mňa samého sólo mód vôbec neláka, môžete ho využiť na zoznámenie s pravidlami, aby potom hra s priateľmi rýchlejšie odsýpala.

• Zdroje: Vlastné

Recenzia doskovej hry Nemesis: Záverečné hodnotenie

Nemesis: Dosková hra

Doskové hry

Nemesis je pre doskových fajnšmekrov (za sto eur môžete mať pokojne päť menších hier). Komu ale nevadí si za hru priplatiť, toho Nemesis odmení prepracovanosťou a atmosférou, ktorú len tak inde nenájdete. Aj keď je každá hra Nemesis iná, spája ich minimálne jeden spoločný jav – zúfalstvo na seba nikdy nenechá dlho čakať. Ak máte radi hry plné zvratov, emócií, zrady, boje o prežitie a zároveň si potrpíte na detaily, kúpu Nemesis rozhodne nebudete ľutovať.

Klady

• Precízne spracovanie
• Znovu hrateľnosť
• Pohlcujúca atmosféra
• Logická súdržnosť
• Odkazy na Votrelca

Zápory

• Vyššia cena
• Osvojenie pravidiel chvíľku potrvá
• Prenosnosť (veľká a ťažká krabica)
• Jedna partia je pomerne na dlho

Tomáš Novotný

Tomáš Novotný študuje anglický jazyk na Filozofickej fakulte v Prahe. Knižky boli odjakživa jeho vášňou, snáď s výnimkou bakalárskeho štúdia, kedy bol zavalený povinným čítaním. Aj preto sa rozhodol pokračovať iba v štúdiu lingvistiky a literatúru si ponechal ako koníček.