História Cypherpunku

História Cypherpunku – OBSAH

1. Ako kryptografi zvíťazili nad vládou
2. Kryptografia vs. Big brother
3. Zrodenie Krypto-anarchie
4. Znovuzrodenie Cypherpunku
5. Zrod Borca – Evolúcia a mená, ktoré viedli až k Bitcoinu
6. Mierová revolúcia začala

Koncom roku 1992 založili Eric Hughes, Timothy C. May a John Gilmore malú skupinu, ktorá sa každý mesiac stretávala v Gilmorovej firme Cygnus Solutions v San Francisco Bay Area.

Známy a oslavovaný Cypherpunks mailing list bol založený aj v roku 1992, a v roku 1994 mal už 700 odberateľov. Vo svojich vrcholných rokoch to bolo veľmi aktívne fórum, kde sa v desiatkach technických emailov denne diskutovalo o témach zahŕňajúcich matematiku, kryptografiu, informatiku, politiku a filozofickú diskusiu. Okrem toho sa tam riešili aj osobné spory a začali sa objavovať aj prímesi prvého spamu.

Aby sme správne pochopili hĺbku a filozofiu tohto hnutia, musíme sa najskôr vrátiť o 50 rokov späť do minulosti, do čias Led Zeppelin a Queen. Všetko sa začalo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, kedy sa do slovníka ešte len zapisoval pojem kryptografia, čiže náuka zaoberajúca sa šifrovaním správ. Dovtedy boli tieto metódy praktizované predovšetkým vojenskými alebo špionážnymi agentúrami. To sa však už čoskoro malo zmeniť.

Ako kryptografi zvíťazili nad vládou

Trojicu, ktorá oslobodila kryptografiu, tvorili Martin Hellman, Whitfield Diffie a Ralph Merkle. Každý z nich má za sebou fascinujúci príbeh, ktorý zmenil ich život.

Táto trojica kryptografov dokázala niečo, čo si nikto nedokázal predstaviť. Položili základy pre ďalších výskumníkov, ako bol David Chaum v 80. rokoch, aby nakoniec vytvorili prvý decentralizovaný blockchain a po dlhej dobe prvé neštátne peniaze. Nič, čoho sme teraz svedkami, by ale nebolo možné bez obetavosti Hellmana, Diffieho a Merkela.

Martin Hellman hral kľúčovú úlohu v boji proti NSA a pri publikovaní vôbec prvého rozsiahleho článku o kryptografii. Kryptografia ho natoľko fascinovala, že sa koncom roku 1971 vzdal práce pre IBM a začal sa plne venovať iba kryptografickému výskumu. Nikto na Stanfordskej univerzite jeho myšlienky nepodporoval, a ani on sám si nebol istý, čo chce vlastne dosiahnuť. Vláda a Národná bezpečnostná agentúra v tom čase kryptografický výskum neakceptovali. Chceli ho udržať v tajnosti a verejnosti nikdy neposkytnúť. Ani po pochopení všetkých možných negatívnych následkov pre jeho kariéru sa Hellman nezastavil a pokračoval vo svojej prvej technickej štúdii o kryptografii. Jeho práca síce nemala najlepší ohlas, ale nezostala bez povšimnutia. Vtedy sa na Hellmana obrátil Whitfield Diffie s otázkou na jeho výskum.

Whitfield Diffie objavil svet kryptografie už vo veľmi ranom veku, keď mu otec daroval niekoľko kryptografických kníh z miestnej knižnice. Malý Diffie rád riešil rébusy a študoval čistú matematiku. Nerád však chodil do školy a mal problém s autoritami, čo u neho zrejme prežilo do dospelého veku. Sám sa zaoberal výskumom súkromia pomocou kryptografických metód. Aby získal viac poznatkov, navštívil mnoho priateľov na univerzitách a vyhľadal snáď všetky možné vzácne rukopisy týkajúce sa kryptografie, ktorých v tom čase nebolo veľa. Nemal však šťastie, aby našiel niečo užitočné. V roku 1974 sa obaja kryptografickí bádatelia stretli. Ich diskusia pri večeri sa natiahla na dlhé hodiny a odvtedy trávil Diffie a Hellman veľa času nad kryptografiou.

Podcast What Bitcoin Did s Whitfield Diffie

Ralph C. Merkle bol mladý 23-ročný študent informatiky z Berkeley. Keď sa prvýkrát dostal ku kryptografii, nemal žiadne znalosti o šifrovaní, ale aj tak vyriešil neriešiteľné. Počas svojho kurzu informatiky potreboval osobný projekt. Vtedy narazil na vojenskú hádanku: Ako obnoviť bezpečnú komunikáciu, keď nepriateľ už všetko vie?

Zistil, že existuje iný spôsob, ako mať istotu bezpečia cez otvorenú komunikačnú linku. Jeho riešením bol kryptografický kľúč. Vedel, že rozlúštil hádanku a potenciálne vyriešil jeden z najdôležitejších problémov v histórii kryptografie. Keď sa o riešenie podelil s riaditeľom školy, neprijal ho, pretože ho nebol schopný pochopiť.

Merkle sa chcel o svoju prácu podeliť s niekým, kto by ju dokázal pochopiť a poskytnúť spätnú väzbu, a tak oslovil počítačového vedca Petera Blatmana. Ten ho bez rozmýšľania odkázal na Diffieho. Obaja si vyšli na večeru a diskutovali o tom, ako dvadsaťtriročný mladík vyriešil problém, ktorý roky nikam neviedol. Po preskúmaní Merkleho práce zistili, že nie je príliš efektívna, aj tak bol ale problém vyriešený. Hellman a Diffie neskôr roku 1976 publikovali riešenie problému v článku nazvanom „Nové smery v kryptografii“.

Protokol Bitcoinu, ktorý dnes poznáme, používa podobné algoritmy ako základ na zabezpečenie transakcií v blockchaine. Vďaka Diffie-Hellmanovej výmene kľúčov sa podarilo vytvoriť pokročilé systémy, ktoré nielenže spĺňali požiadavky používateľov, ale zároveň tak robili bez ohrozenia bezpečnosti. Teraz už nezáleží na tom, koľko ľudí komunikáciu počúva. Verejný kanál je možné vytvoriť na šifrovanie a dešifrovanie dát pomocou asymetrickej kryptografie.

Kryptografia vs. Big brother

Vzorec mE mod N = ? je v jednom smere ľahko riešiteľný a v opačnom smere takmer neriešiteľný. Predstavte si poštovú schránku. Ktokoľvek môže hodiť list dovnútra, ale iba poštár môže s kľúčom poštu dostať von.

Táto technológia znemožnila vládne špehovanie, čo sa americkej vláde nepáčilo. Chcela si nechať možnosť používať šifrovanie iba pre seba a tak začala bojovať proti aktivistom za 1. dodatok (sloboda vyznania, tlače, prejavu).

Ako taktický ťah proti aktivistom urobila americká vláda z kryptografie s verejným kľúčom „modernú zbraňovú technológiu“ a jej šírenie bolo teda trestné.

V roku 1991 Phill Zimmerman vydal ako prvý na svete program, ktorý zaručoval silné šifrovanie na báze asymetrickej kryptografie. Program nazval PGP (Pretty Good Privacy) a nechal ho na internete voľne na stiahnutie. To sa americkej vláde nepáčilo a rozbehol sa tri roky tiahly súdny spor za údajné porušenie zákona o exporte zbraní.

„Obmedzovanie slobody prejavu autorov softvéru je v slobodnej spoločnosti neprípustné a je porušením 1. dodatku. „Napísal Phil Salin v eseji nazvanej „Sloboda prejavu v softvéri“. (Or. Freedom of speech in software 1991) „Rovnako ako každá iná technológia môže byť použitá na dobrý aj zlý účel. Telefóny pre bombové hrozby. Tlačiarenský lis na množenie satanistických kníh. Oheň na podpaľačstvo. Pgp na zločinnú komunikáciu.“

Freedom of Speech in Software

Published on July 14, 1991 https://t.co/zcIgVvIdOQ pic.twitter.com/5kGQ23pKAc

— Gigi ⚡🧡 (@dergigi) November 12, 2021

Vlády sa snažili zakázať šírenie PGP po internete, takže sa Cypherpunkeri rozhodli vykonať protiútok analógovým spôsobom. Vytlačili knižné kópie softvérového kódu a rozoslali ich do celého sveta. Týmto spôsobom bolo úplne zrejmé, že ide o slobodu prejavu a americká vláda sa nemohla pokúsiť zakázať knihu. Vedeli, že by prehrali, a tak sa stiahli. Existujú ľudia, ktorí si dokonca nechali vytetovať kúsky tohto kódu na telo, alebo distribuovali tričká s kódom PGP.

Prvá bitka, bitka o distribúcii a slobode informácií bola úspešne vyhraná. Teraz bojujeme na fronte hromadnej implementácie šifrovania do softvéru. Existuje mnoho spoločností, ktoré implementujú šifrovanie do svojich produktov. Vlády po celom svete sa stále snažia v tejto vopred prehranej vojne dosiahnuť svoje.

Neslávne preslávený je prejav pred súdom, kde agent FBI požadoval, aby v šifrovacom softvéri museli byť zadné dvierka. „Nechceme umožniť vytvorenie priestoru, ktorý je mimo zákon spojených štátov“ James Comey, FBI, 2015/3/25.

Otec Cypherpunku Timothy C. May bol opýtaný, či môže byť šifrovacou technológiou páchané zlo. Odpovedal jasne a úprimne: „Áno, zmierte sa s tým“.

Zrodenie Krypto-anarchie

Tim May, ktorý nás opustil v roku 2018, je pravdepodobne najvplyvnejšia postava hnutia Cypherpunk. V roku 1988 napísal Crypto-anarchistické manifesto, a tým položil základy a víziu tohto hnutia. (Manifesto v origináli aj preložené tu.)

RIP Timothy C. May

Untraceable Digital Cash, Information Markets, and BlackNethttps://t.co/KQmoXtwPjW

A Hundred Years of Crypto Anarchyhttps://t.co/2WK9SXPHSh pic.twitter.com/6sdARF54JQ

— Nick Szabo (@NickSzabo4) December 15, 2018

Pôvodnými nepriateľmi Cypherpunkov boli vlády, ktoré sa snažili zabrániť občanom v používaní šifrovania. Na začiatku roku 1990 sa skupina matematikov, hackerov a samoukov spojila okolo spoločnej viery, že internet buď pomôže rozkvetu civilizácie, alebo položí základy orwellovskému štátu. Otázky slobody boli a sú pre Cypherpunky naozaj dôležité. Pred rokom 1990 išlo predovšetkým o boj o slobodu informácií a znemožniť vláde sledovanie a odpočúvanie občanov. Až potom sa oddelila skupina, ktorá sa zaoberala otázkou slobodných peňazí. Mnohí boli inšpirovaní rakúskymi ekonómami ako Ludvig von Misses, Friedrich Hayek, alebo Murray Rothbard. Dlho diskutovali o tom, ako dostať tvorbu peňazí z rúk vlády a tým im vziať tú najcennejšiu zbraň.

Tí, ktorí sa zaoberali výhradne monetárnou stránkou tejto revolučnej vlny si hovorili Hi-tech Hayekians, podľa jedného z vyššie menovaných rakúskych ekonómov. Chceli vybudovať celosvetový globálny trh bez hraníc. Hlavnou postavou bol americký podnikateľ, ekonóm a futurista Phil Salin. Vo svojich esejách, ktoré napísal na začiatku 80. rokov, opísal a predpovedal zmeny, ktoré mali prísť v rokoch 95 až 2000. „Najväčší rozvrat príde v oblasti informačných technológií. Predovšetkým posun z jednosmerného zdieľania informácií k obojsmernej výmene informácií.“

V polovici roku 1980 založil spoločnosť AMIX. (American Information Exchange) Miesto na nákup a predaj informácií a položil tak filozofický a technický základ na to, čomu dnes hovoríme e-commerce. Spoločne s Chipom Morningstarom pracoval na myšlienke, ako by mohol budúci internet decentralizovať spoločnosť. Salin bohužiaľ zomrel na rakovinu v roku 1991 (v rovnakom roku, kedy sa stal internet, čiže World Wide Web, verejne dostupný). Jeho práca dokonale načrtla budúcnosť, čím otvorila mnohým oči a položila tak dôležitý základ pre budúcich Cypherpunkerov.

“[C]ensorship & restraint na freedom of expression of software writers is. a violation of the 1st Amendment."

From a hospital bed shortly before he died in '91, Phil Salin wrote “Freedom of Speech in Software. An idea that will become more vital as gov' t moves in on tech. pic.twitter.com/CwEZqavI9n

— Jim Epstein (@jimepstein) October 22, 2020

To, že internet môže byť použitý na hromadné sledovanie a stratu súkromia začínalo byť jasné viac ľuďom a každý volil iný prístup k riešeniu. David Burgham, reportér pre NewYork Times napísal roku 1984 knihu „Rize of the computer state“ v ktorej uviedol, že si počítače nachádzajú cestu do nášho každodenného života, a to môže viesť k obrovskému dohľadu a strate súkromia. Snažil sa tlačiť na úrady a vládu, aby ľudí chránili zákonom. S týmto prístupom mnohí nesúhlasili, patril k nim aj nekompromisný Tim May. Cypherpunks verili, že nie je dobré spolupracovať a spoliehať sa na štát, a že nás pred orwellovskou budúcnosťou môže zachrániť iba technológie a my sami.

Tieto obdobia, práce a myšlienky o úsporných technológiách sformovali novú školu „kryptografie“, ktorá dala ľuďom nástroje, ako sa brániť. Podobne v dobách temného stredoveku vynález kuše dal obyčajným roľníkom možnosť brániť sa proti dovtedy neporaziteľnému rytierovi v plnej zbroji.

Znovuzrodenie Cypherpunku

Hnutie Cypherpunku zažívalo veľký rozkvet po páde Berlínskeho múru, a to hlavne vďaka mailing listu založenom v roku 1992. Mnohí z prvých Cypherpunkerov považovali elektronické peniaze za svätý grál. Niektorí sa inšpirovali prácou počítačového vedca Davida Chauma, ktorý vytvoril prvé anonymné peniaze na internete pomocou kryptografie, alebo tiež Geodetickým trhom Roberta Hettinga, ktorý popísal, že ekonómia už nebude slúžkou politiky a tým položil základy k myšlienke decentralizácie (Kruh zložený z trojuholníkov).

JUST ADDED: “The Geodesic Market“ by Robert @hettinga http://t.co/mLx64Ohe3z

— Nakamoto Institute (@NakamotoInst) September 13, 2015

V ďalšom štvrťstoročí internet umožnil explóziu individuálnej ľudskej slobody a zdieľania informácií. Presne ako Salin predpovedal v roku 1991. Tiež sa však rozvíjal ako sledovací aparát národných štátov a veľkých technologických spoločností, ktoré o nás zhromažďujú všemožné informácie.

V polovici roku 2000 sa zdá, že hnutie Cypherpunk väčšinou zlyhalo. Potom prišla globálna finančná kríza v roku 2008, po ktorej nasledovali masívne záchranné akcie centrálnych bánk a tým znehodnocovanie našich peňazí, nášho práva uchovávať hodnotu v čase. 31. októbra 2008 anonymný tvorca Satoshi Nakamoto vydal Bitcoin Whitepaper. Svetu bol predstavený nový peer-to-peer mimovládny peňažný systém. Počas niekoľkých rokov sa hnutie znovuzrodilo s novou generáciou, ktorá sa zaviazala posilniť súkromie a vlastnú suverenitu. Budujeme teraz architektúru, ktorá nás chráni pred silami minulých systémov iných smerov.

Satoshi Nakamoto započal novú éru. Väčšina ľudí si myslí, že Satoshi bol vynálezcom na vlastnú päsť. Rovnako, ako pri každej inej technológii, však aj tu prebehla postupná evolúcia, ktorá viedla až k dnešnému dňu. Satoshi sa poučil z neúspešných pokusov svojich kolegov Cypherpunkov. JIšlo  skôr o postupný proces, a pokiaľ sa pozriete na všetky kroky, tak pochopíte, že Satoshi „iba“ geniálne poskladal dohromady už existujúce kúsky najzložitejšieho a najdôležitejšieho puzzle na svete, a zastrešil ich tzv. Nakamoto consensusom.

Zrod Borca – Evolúcia a mená, ktoré viedli až k Bitcoinu

Z ktorých konkrétnych častí teda Satoshi vytvoril Bitcoin? Kým sa nechal inšpirovať? Ktoré mená budú najskôr na vždy zapísané v sieni slávy Cypherpunku hneď vedľa samotného majstra Nakamoto? Tých, čo si zaslúžia rešpekt a uznanie za pomoc v evolúcii tejto technológie je oveľa viac a každým dňom sa pridávajú ďalší. My sa však zameriame iba na tie najdôležitejšie osoby pred samotným vznikom Bitcoinu.

David Chaum – eCash

David Chaum začal svoju kariéru ako profesor informatiky na univerzite Berkeley. V čase, keď sa dnešní Bitcoinoví veteráni ako Pieter Wuille alebo Erik Voorhees práve učili chodiť, David prišiel s prelomovým vynálezom, tzv. blind signatures, čo je dôležitá inovácia vo vývoji technológie, ktorá umožňuje preukázať vlastníctvo časti dát bez toho, aby bol odhalený ich pôvod. V roku 1985 Chaum publikoval knihu „Security Without Identification: Transaction Systems To Make Big Brother Obsolete“. (Bezpečnosť bez Identifikácie: Transakčné systémy, ktoré urobia Veľkého brata zastaraným. )

Za takmer 40 rokov sme prešli dlhú cestu v ochrane súkromia. Vieme, že sú nám dostupné technológie, vďaka ktorým sa dá problém riešiť. Pozorný človek si ale všimne, že sa štát stále snaží nechať nohu vo dverách, dnes hlavne formou neslávne presláveného KYC. (Know your customer)

O niekoľko rokov neskôr, v roku 1989, sa Chaum s priateľmi presťahoval do Amsterdamu, kde aplikoval teóriu do praxe a po dvoch vládnych zákazkách založil spoločnosť DigiCash. Hlavným projektom bol eCash a peniaze v tomto systéme boli nazývané „CyberBucks”. Je dôležité poznamenať, že sa nutne nesnažil vytvoriť novú menu. Jeho systém bol vytvorený pre banky. Išlo o bežné doláre, libry, juany, jednoducho existujúce inštitúcie mohli tento systém používať. Nesnažil sa znova vynájsť peniaze spôsobom, akým to robí Bitcoin, chcel len poskytnúť vrstvu pre anonymné platby, a to na existujúcej menovej infraštruktúre.

O eCash bol v rokoch 1994 – 1996 obrovský záujem. Banky a technologické spoločnosti sa predbiehali v žiadostiach o licenciu a investičných ponukách. Najväčšiu ponuku 100 miliónov dolárov urobil Bill Gates, ktorý chcel eCash integrovať do Windows 95. Hovorí sa, že si Chaum vypýtal dva doláre z každej predanej verzie, a tým celé vyjednávanie pochoval. Bill si to vedel dobre spočítať.

Kvôli zlému zavedeniu tejto novej technológie do používania, a tiež malému záujmu obchodníkov a verejnosti o súkromí, bol DigiCash nútený vyhlásiť v roku 1999 bankrot.

1/ #bitcoin predecessor, #ecash, was almost put into @Microsoft' s Windows 95, ale parent company #DigiCash went 💥 https://t.co/nWwpCCBLv0

— Chris Burniske (@cburniske) February 19, 2017

Bitcoin a eCash majú z hľadiska dizajnu iba málo spoločného. Zásadné je, že eCash bol centralizovaný okolo DigiCash a nemohol byť v skutočnosti vlastnou menou. Aj keby každý človek na svete používal pre všetky svoje transakcie iba eCash, banky by stále boli nevyhnutné na tvorenie zostatkov na účtoch a potvrdzovanie transakcií. To tiež znamená, že aj keď eCash poskytoval súkromie, nebol tak odolný voči cenzúre. Zatiaľ čo napríklad Bitcoin dokázal udržať financovanie WikiLeaks aj napriek bankovej blokáde, eCash by to isté nedokázal, pretože banky by stále mohli zablokovať účty WikiLeaks.

Aj keď projekt eCash stroskotal a technológia nemala úspech, práca Davida Chauma inšpirovala skupiny hackerov, kryptografov a aktivistov, ktorí boli spojení cez Cypherpunk mailing list. Medzi nimi aj Nick Szabo a Zooko Wilcox, ktorí pracovali v DigiCash spoločne s Davidom. V dnešnej dobe používa blind signatures napríklad Adam Fiscor na získanie súkromia pomocou Coinjoinu vo Wassabi Wallet.

David je zodpovedný za dlhý zoznam publikácií, vďaka ktorým nové generácie developerov, entrepreneurov a aktivistov budú mať z čoho čerpať pri tvorbe technológií, ktoré zmenia svet k lepšiemu.

Adam Back – Hash Cash

Dňa 28. marca 1997, v čase, keď cypherpunk mailing list dosahoval svoj vrchol, oznámil len 26 ročný Adam Back svoj návrh na antispamový koncept zvaný Hash Cash. Neskôr v auguste 2002, po rokoch experimentov a vývoja, vydal oficiálnu vedeckú publikáciu „Hashcash – Denial of Service Counter-Measure a tým otvoril dvere pojmu doteraz neznámemu, a to „digitálnej vzácnosti“.

„Myšlienka použitia partial hashes spočíva v tom, že ich výpočet môže byť rôzne náročný, a napriek tomu je možné ich okamžite overiť.“ Napísal Back a vysvetlil výhodu svojho systému.

[ANNOUNCE] hash cash payment system @adam3us https://t.co/LkL1mgEdx5 pic.twitter.com/fsIq7UUPOX

— Brian Cohen (@inthepixels) November 14, 2021

S tým, ako rástla obľuba používania emailu, rástlo aj množstvo spamu. Rovnako ako mnohí iní, ani Back nevedel, že už existuje riešenie od dvojice Dwork a Naor. Ale v polovici 90. rokov už premýšľal o podobných nápadoch, ako čeliť spamu.

Dwork a Naor navrhli tri „hádanky“, ktoré by mohli byť na tento účel použité, všetky založené na kryptografii s verejným kľúčom a podpisových schémach.

Pridanie riešenia do emailu by nebolo príliš ťažké, v ideálnom prípade by vyžadovalo len pár sekúnd výpočtového výkonu bežného počítača, zatiaľ čo jeho platnosť by mohol príjemca ľahko overiť. Lenže, a v tom je práve tá finta, aj triviálny výpočtový výkon na jeden email sa pre spamerov, podvodníkov a hackerov, ktorí sa snažia odoslať tisíce alebo dokonca milióny správ naraz, pekne sčíta. Spamming by sa teoreticky mohol predražiť, a teda stať nerentabilným.

Backov Hashcash je podobný Dworkovmu a Naorovmu antispamovému návrhu a má rovnaký účel. Ako však názov napovedá, Hash cash nebol založený na kryptografických hádankách, ale na hashovaní. Hashovanie je kryptografický trik, ktorý vezme akékoľvek dáta, či už ide o jedno písmeno alebo pokojne celú knihu, a premení ich na zdanlivo náhodné číslo vopred stanovenej dĺžky. Napríklad hashovanie SHA-256 vety „História Cypherpunku tvorí našu budúcnosť“ vyprodukuje toto hexadecimálne číslo:

A54D7DF45BA29953B6E9FF612872E1D3B00EF3757A4E7643A6DDEC65A199FD59

Tento koncept bol neskôr citovaný v Nakamotovom White paper a ukázal sa byť základom pre ťažbu Bitcoinu. Satoshimu tak Hash cash pri tvorbe Bitcoinu pomohol hneď dvakrát. Vyriešil decentralizovaným spôsobom problém dvojitého míňania (double-spending problem), a zároveň poskytol trik, ako dostať nové peniaze do obehu bez centralizovaného emitenta. Hash cash umožnil „proof of work“, a tým menu, ktorá by na výrobu nových peňažných jednotiek vyžadovala vynaloženie energie, čím by sa peniaze stali tvrdšími a spravodlivejšími. Myšlienku meny viazanú na elektrickú energiu predpovedal už Henry Ford v roku 1921.

Proof of work sa stal v podstate prvým známym konceptom virtuálnej vzácnosti, ktorý nebol závislý od centrálnej strany. Adam Back dokázal nadviazať digitálnu vzácnosť dát na reálny, obmedzený zdroj výpočtového výkonu. A vzácnosť alebo nedostatok je samozrejme jedným z hlavných predpokladov pre správne fungujúce peniaze.

Vlády v minulosti často zneužívali svoj monopol na vydávanie peňazí. Tragickými príkladmi sú staroveký Rím, Weimarské Nemecko, sovietske Maďarsko, Balkán v 90. rokoch 20. storočia, Mugabeho Zimbabwe a 1,3 miliardy ľudí, ktorí dnes žijú v podmienkach dvoj-, troj- alebo štvorcifernej inflácie všade od Sudánu, cez Vonezuelu a poslednou dobou nevynímajúc aj v krajinách západného sveta.

V roku 1999 Back dokončil doktorát v odbore distribuovaných systémov a začal pracovať v Kanade pre spoločnosť Zero Knowledge Systems. Tam pomáhal budovať Freedom Network, nástroj, ktorý umožňoval jednotlivcom súkromne surfovať po internete. V roku 2002 počítačoví vedci vylepšili model spoločnosti Zero Knowledge System tým, že prevzali projekt americkej vlády pre súkromné prehliadanie webu nazvaný „onion routing“ a urobili z neho open-source softvér. Nazvali ho Tor Network a inšpirovali tým éru virtuálnych súkromných sietí (VPN). Dodnes Tor zostáva zlatým štandardom pre súkromné prehliadanie webu a svojim open-source prístupom dáva každému možnosť sa pripojiť a pomôcť so zabezpečením siete, podobne ako pri Bitcoine.

Adam bol tiež známy tým, že za mladých rokov tlačil už spomínané tričká s šifrovacím protokolom PGP od Phila Zimmermana, a tým ukazoval na smiešnosť amerického zákona, pretože prekročenie štátnych hraníc v tomto tričku z vás technicky urobilo pašeráka zbraní.

Dnes je Adam Back v pozícii CEO firmy Blockstream, ktorú spoluzaložil v roku 2014. Jedna z najväčších a najdôležitejších spoločností v oblasti blockchainu vyvíja rad produktov spojenú s ťažbou, úschovou a prenosom bitcoinu.

Wei Dai – b-money

O mužovi, ktorý pred dvadsiatimi rokmi vymyslel elektronický peňažný systém nápadne podobný Bitcoinu, nie je známe mnoho osobných informácií.

Dai vyštudoval informatiku na Washingtonskej univerzite a je popisovaný ako „počítačový inžinier, ktorý si veľmi zakladal na svojom súkromí. “

Tento nedostatok osobných údajov vynahrádza Wei Daiova práca a šírenie nápadov. Ako talentovaný kryptograf Dai vytvoril a stále spravuje Crypto knižnicu C++ pre kryptografické algoritmy. Dai je tiež dodnes aktívny na fórach o racionalizme, ako je LessWrong, kde filozofuje na témy, ako sú umelá inteligencia, etika, epistemológie a ďalšie. Jeho postrehy mu vyniesli pochvalu známeho výskumníka umelej inteligencie Eliezera Yudkowského a opakované pozvanie na prednášky v jeho Machine Intelligence Research Institute (MIRI); predtým známy ako Singularity Institute).

Už v 90. rokoch, ako mladého bakalára informatiky na Washingtonskej univerzite, ho jeho zvedavosť priviedla k spisom Timothyho Maya, jedného z „otcov zakladateľov“ hnutia Cypherpunk. Dai sa nechal inšpirovať kryptoanarchiou.

„Som fascinovaný kryptoanarchiou Tima Maya, “ napísal Dai v roku 1998. „Na rozdiel od spolkov tradične spájaných so slovom „anarchia“ nie je v kryptoanarchii vláda dočasne zničená, ale trvalo zakázaná a navždy nepotrebná. Je to spoločenstvo, kde je hrozba násilia nezmyselná, pretože násilie je nemožné, keď účastníkov nemožno spojiť s ich pravými menami, alebo kde sa fyzicky nachádzajú.“

1/ ‘b-money’ by Wei Dai is the very first reference listed. Dai was also one of the first people contacted by Nakamoto.

“efficient cooperation requires a medium of exchange (money) and a way to enforce contracts.

I describe a protocol by which tieto služby can be provided. ” pic.twitter.com/0tDXNP8kS0

— Anil (@anilsaidso) May 30, 2021

V roku 1998 zverejnil Wei Dai svoj koncept b-money, čo bol „anonymný, distribuovaný systém elektronických peňazí“ a navrhoval schému umožňujúcu skupine nevystopovateľných digitálnych pseudonymov platiť si navzájom peniazmi a vymáhať medzi sebou plnenie zmlúv bez pomoci zvonku.

Wei navrhol postupne dve verzie b-money. Tá prvá verzia veľmi pripomínala dizajn, ktorý o 10 rokov neskôr použil Satoshi Nakamoto. Išlo o množstvo ledgerov, na ktorých jednotliví používatelia kontrolovali stavy a zdieľali si transakcie pomocou kryptografie verejných kľúčov a proof of work. Bohužiaľ, nevyriešil problém dvojitého míňania a ako prídu nové mince do obehu.

Vzhľadom na to, že Dai zistil svoju prvú verziu nepraktickú z hľadiska synchronizácie celej decentralizovanej siete, navrhol druhú verziu, čo bol predchodca dnešného proof of stake systému so znakmi decentralizovaných autonómnych organizácií a prvých smart contractov. Zrejme aj preto po ňom bola pomenovaná najmenšia jednotka éteru, wei.

Ether Lesson number 1: Ethereum currency units named po Hal Finney, Nick Szabo, Claude Shannon, Charles Babbage, Ada Lovelace & Wei Dai.

— EtherBazaar (@EtherBazaar) August 4, 2015

Hoci Wei Dai nikdy projekt nedorobil, zanechal po sebe množstvo spisov, ktoré odrážali prácu Hughesa a Backa. Jeho práca pomohla celkom iste aj samotnému Satoshimu, ktorý poskytol referenciu na b-money vo svojom white paper a bol ako prvý kontaktovaný samotným Satoshim. Na jeho neskoršie sklamanie, ako sa priznal, Satoshimu na jeho email neodpovedal.

Nick Szabo – Bit Gold

Szabo pochádzal z maďarskej rodiny, ktorá utiekla z post sovietskej vojny do Kalifornskej Bay Area. Bol medzi prvými, kto sa zúčastnil osobných stretnutí Cypherpunks, ktoré organizovali Timothy May, Eric Hughes a ďalší zakladajúci členovia.

Rovnako, ako ostatní Cypherpunkeri, bol aj Szabo znepokojený ústupom záruk súkromia v nastupujúcom digitálnom veku a podnikal kroky, aby tento hrozivý prílev zastavil. Na mailing liste Cypherpunks napríklad viedol opozíciu proti „Clipper Čipu“, ktorý by bol zabudovaný do telefónov a umožňoval by tak NSA odpočúvať hovory. Tento čip bol nakoniec výrobcovi aj spotrebiteľovi odmietnutý.

Rovnako, ako v prípade libertariánsky orientovaných Cypherpunkerov, bol však Szabov záujem o digitálne súkromie súčasťou širšieho plánu.

Dnes je Nick tiež veľmi známy a uznávaný vďaka vynálezu smart contractov. Ako Szabo slávne tvrdil: „ Z hľadiska dôvery sú tretie strany bezpečnostné medzery.“ Tieto bezpečnostné skuliny boli cieľom hackerov alebo zločincov – a tiež národných štátov v dobách politickej nestability alebo útlaku. Práve pri práci v DigiCash sa Szabo dozvedel o rizikách Chaumovho riešenia. DigiCash bola centralizovaná spoločnosť a Szabo zistil, že pre neho a ostatných bolo príliš ľahké manipulovať s finančnými zostatkami, ak by chceli.

An ageless interview: The Quiet Master of Cryptocurrency – Nick Szabo. @NickSzabo4 and @naval join @tferriss to discuss Bitcoin, social scalability, smart contracts and more.

Carve two hours out of your day to listen to this. https://t. čo/LvHsEjz2di

— Bitcoin Magazine (@BitcoinMagazine) August 29, 2019

Ale Smart Contracty boli len časťou skladačky. Druhý nástroj, ktorý Szabo potreboval na realizáciu svojho majstrovského plánu, bol možno ešte dôležitejší. A to boli peniaze.

Na základe mnohých analýz od prehistorických a peňazí až po novodobú históriu centrálnych bánk ušiel Szabo dlhú cestu k tomu, aby zistil, ako by mali vyzerať jeho ideálne peniaze.

• Po prvé museli byť zabezpečené proti náhodnej strate a krádeži.
• Po druhé, ich hodnota musí byť „nevyčísliteľne vzácna“, a preto považovaná za cennú.
• Po tretie, ich hodnota musela byť presne odhadnuteľná pomocou jednoduchých pozorovaní alebo meraní.

Najlepšie mu vyšlo porovnanie s drahými kovmi. Szabo chcel vytvoriť niečo, čo by bolo digitálne a zároveň vzácne, pričom táto vzácnosť by nezávisela od dôvery tretej strany. Rozhodol sa vytvoriť digitálne zlato.

Koniec tisícročia sa zdá byť pre kryptografiu naozaj plodným obdobím. V roku 1998 publikoval Nick Szabo prvý návrh Bit Gold. V nadväznosti na myšlienky iných Cypherpunkov vytvoril Szabo paralelnú finančnú štruktúru, ktorej token by mal vlastnú hodnotu, oddelenú od dolára alebo eura. Plne ho potom verejnosti vysvetlil až v roku 2005.

6/ In the late '90s, Nick Szabo invented Bit Gold which was a critical step on the path to making digital scarcity possible. His invention was based on a brilliant reframing of the concept of scarcity as "unforgeable costliness".

— Vijay Boyapati (@real_vijay) August 23, 2018

Szabo mal v mnohých ohľadoch brilantný postreh. Existuje samozrejme celá tradícia rakúskej ekonómie zlatokopov a myslím, že Szabo s mnohými ich argumentmi súhlasil. Zlato nemôžete len tak vytvoriť, musíte ho skutočne vykopať zo zeme. Musíte ho skutočne odniekiaľ získať, investovať energiu, aby ste ho zo zeme dostali. Túto nesfalšovateľnú nákladnosť chcel Szabo previesť do niečoho digitálneho.

Szabov Bit Gold bol veľmi dôležitý, pretože konečne prepojil myšlienky menovej reformy a tvrdých peňazí s cypherpunkovým hnutím.

Nesfalšovateľná nákladnosť, alebo nevyrobiteľná hodnota (Unforgeable Costliness) – Tento nový termín Szabo vymyslel a uviedol ho do pohybu. Zlato je v skutočnosti preukázateľne veľmi zložité vytvoriť. Hviezda musí explodovať, aby sa atómy usporiadali do fyzickej podoby tohto drahého kovu. A aj keď zlato nájdete, jeho rafinácia je veľmi zložitá a 1 kg zlata vyprodukuje takmer tonu veľmi nebezpečného a k životnému prostrediu nešetrného odpadu. O tomto probléme sa málo hovorí a je nad rámec tohto článku, zaoberať sa environmentálnymi vplyvmi ťažby zlata.

Block Halving Update: 202 days, 1 hour, 5 minútes

Date ETA: May 1, 2020

"We created unforgeable costliness on a computer.
This opportunity was born [with bitcoin] and we achieved bit gold." ~Szabo

— Jason A. Williams AKA “Chad Flair“ (@GoingParabolic) October 12, 2019

Bit Gold bol z technického hľadiska naozaj pár krôčikov vzdialený od Bitcoinu. Prvou hlavnou vlastnosťou Bit Gold bol proof of work, ktorý predstavoval už spomínanú „nesfalšovateľnú nákladnosť“, ktorú Szabo hľadal, pretože na vytvorenie proof of work bolo potrebných reálnych zdrojov – výpočtový výkon. Ten, kto by našiel platný hash, by tento hash doslova vlastnil, podobne ako ho vlastná osoba, ktorá nájde kúsok zlatej rudy. Na digitálne stanovenie tohto vlastníctva používal Bit Gold digitálny register vlastníctva. Ďalší stavebný prvok inšpirovaný Hayekom, ktorý navrhol Szabo. V tomto registri mali byť hashe spojené s verejnými kľúčmi ich tvorcov. Register vlastníctva mal byť spravovaný „klubom vlastníkov“ Bit Gold. Tento klub vlastníkov sa skladá z „členov klubu“ (serverov), ktorí by sledovali, ktoré verejné kľúče vlastnia ktoré hashe. Na udržovanie systému v aktuálnom stave navrhol Szabo „byzantský systém Quorum“. Iba v prípade, že by väčšina počítačov zlyhala v rovnakom čase, by sa systém dostal do problémov.

Problém, ktorý musel Szabo vyriešiť, bola inflácia. Ako sa počítače postupom času zdokonaľovali, bolo stále jednoduchšie generovať platné hashe. Satoshi tento problém vyriešil kulantne pomocou algoritmu, upravujúcim každé dva týždne zložitosť hľadania hasha (tzv. difficulty adjustment).

V roku 2008 – desať rokov po tom, čo ho prvýkrát navrhol, Szabo na svojom blogu znovu vytiahol tému Bit Gold, lenže tentoraz chcel realizovať prvú implementáciu svojho návrhu a hľadal pomoc. Nikto mu verejne neodpovedal. Bit Gold sa však stal kľúčovou inšpiráciou pre Satoshiho Nakamota, ktorý ešte toho istého roku zverejnil Bitcoin White Paper.

Hal Finney – RPOW

V osemdesiatych rokoch pracoval Hal Finney ako absolvent Kalifornského technologického inštitútu v startupovom odvetví počítačových hier. Rád sa pohyboval na technologickej špičke a vďaka svojmu optimizmu prirodzene zapadol medzi Extropiánov. Keď sa na začiatku 90. rokov prvýkrát stal internet verejne dostupným, okamžite začal skúmať World Wide Web a ďalšie zákutia úplne novej informačnej superdiaľnice a rýchlo rozpoznal revolučný potenciál, ktorý sa v rodiacej sa sieti skrýval. Ľudstvo sa prvýkrát prepojilo po celom svete, bez ohľadu na geografické vzdialenosti, alebo kultúrne rozdiely. Existovala však aj odvrátená strana, ktorú Finney veľmi dobre chápal.

Myšlienka nového elektronického, súkromného platobného systému ho stále priťahovala a bol rád, že sa týmto problémom už niekto zaoberal. Chápal potrebu nových neštátnych peňazí a projekt Davida Chauma – eCash sa mu páčil natoľko, že ho propagoval prostredníctvom mailing listu a časopisu Extropy. Vždy ochotne revidoval akýkoľvek projekt z mailing listu zaoberajúci sa digitálnou hotovosťou, napríklad Magic Cash, Brands alebo TrustBucks.

“It occurs to me that digital cash could be a collector' s item.“ Hal Finney in his 1994 essay The Beauty of ECash https://t. co/0mrBNbJE2b

— John Paul Koning (@j_koning) October 26, 2017

V roku 1992 dostal Finney pozvanie od Tima Maya, ktorý dával dohromady skupinu hackerov, počítačových vedcov a kryptografov s cieľom podporiť súkromie na internete využitím potenciálu šifrovania. Skupina si začala hovoriť Cypherpunkeri. Jej zbraňou bol softvér, ktorý mala vytvoriť a distribuovať. „Cypherpunkeri píšu kód“ (Cypherpunks write code), tak znel ich zhromažďovací pokrik.

Finney skutočne písal kód. Bol zodpovedný za niektoré z prvých úspechov skupiny. Spolu s Hughesom vyvinul a prevádzkoval prvý remailer. Server, ktorý anonymne preposielal emaily a pomáhal ľuďom komunikovať v súkromí. Keď Zimmerman vydal PGP, Finney sa stal hlavným prispievateľom tohto priekopníckeho projektu.

V roku 2004, zhruba desať rokov po tom, čo začal v extropiánskych kruhoch presadzovať elektronické peniaze, navrhol Finney vlastný systém digitálnej meny – RPOW (Reusable Proof Of Work). Inšpiroval sa prácou Adama Backa, Wei Daia a Nicka Szaba.

40/ In 2004, former PGP contributor Hal Finney (@halfin) finally announced reusable proof of work, or “RPOW” for short, expanding the bit gold concept.

Táto bola konečná hlavná inovácia v ceste k Bitcoin. pic.twitter.com/qcapvC08vI

— Alex Gladstein 🌋 ⚡ (@gladstein) October 13, 2021

Ako prototyp Finney zriadil server RPOW, na ktorom bežal softvér s otvoreným zdrojovým kódom. Server fungoval ako mincovňa, kde sa vydávali nové tokeny RPOW, a tiež kontroloval, či rovnaký používateľ neutráca tokeny viackrát (Double-spent problem).

Systém by fungoval dobre, ale vyžadoval by dôveru v prevádzkovateľa servera RPOW, v tomto prípade Finneyho. Hal mohol teoreticky softvér RPOW upraviť tak, aby mohol podvádzať. Tento problém vyriešil pomocou otvoreného zdrojového kódu a dôveryhodných systémov „Trusted computing“ s použitím zabezpečených hardvérových komponentov IBM4758. Stále však existovalo riziko centralizácie a možno by nepoctivý zamestnanec IBM mohol spôsobiť nejakú škodu. Najväčším problémom bola pravdepodobne nevyriešená inflácia, pretože výpočtový výkon postupom času zlacňuje. Moorov zákon hovorí úplne jasne, ak bude platiť. Bez finančnej motivácie držať tokeny RPOW bolo len veľmi málo dôvodov ich vôbec prijímať ako platidlo alebo dokonca ako uchovávateľ hodnoty. To je pravdepodobne dôvod, prečo sa RPOW nikdy nerozšíril.

V októbri 2008 dostal Finney email prostredníctvom mailing listu Cryptography, ktorý bol všeobecne považovaný za duchovného nástupcu mailing listu Cypherpunks. Satoshi Nakamoto v ňom navrhoval nový typ elektronických peňazí, Bitcoin. Rovnako ako RPOW bol Bitcoin založený na systéme proof-of-work Hashcash, ale na rozdiel od RPOW nebol závislý na žiadnom centrálnom serveri.

11 years ago today the #bitcoinwhite paper was first published, marking the announcement of the new protocol to the world. pic.twitter.com/jc08hoCn4A

— CoinCadence (@CoinCadence) November 1, 2019

Bitcoin bol ohromne inovatívny, ale alebol komunitou hneď zo štartu prijatý s veľkým nadšením. Finney sa ako optimista rozhodol zamerať sa na pozitívne veci. „Bitcoin sa zdá byť veľmi sľubnou myšlienkou,“ reagoval Finney do mailing listu. A pridal mnoho ďalších poznámok a vysvetlení, vďaka ktorým je pri retrospektívnom pohľade celkom jasné, že celú myšlienku pochopil, zatiaľ čo ostatní veteráni cypherpunkovia zo starej školy prejavili nezáujem a pochybnosti.

Hal v jednom zo svojich emailov napísal: „Takže možnosť generovať mince dnes za pár centov výpočtového času môže byť celkom dobrá stávka s výplatou niečo ako 100 miliónov ku 1! Aj keď je šanca na úspech Bitcoinu veľmi malá, je naozaj 100 miliónov ku 1? Niečo na zamyslenie...“

Pri spustení Bitcoinu na začiatku roka 2009 bol Finney jedným z prvých ťažiarov v sieti, a zatiaľ čo pomáhal Satoshimu s technickými príspevkami, stal sa prvým človekom na svete, ktorý obdržal bitcoinovú transakciu, a to od samotného pseudonymného tvorcu systému.

Running bitcoin

— halfín (@halfín) January 11, 2009

Neskôr toho istého roku bola Finneymu diagnostikovaná ALS. Nenechal sa však chorobou zraziť na kolená. Zatiaľ čo poslednú fázu svojho života strávil ochrnutý, upútaný na invalidný vozík a odkázaný na pomoc pri dýchaní, pomocou softvéru na sledovanie očí pokračoval v písaní kódu Bitcoinu. „Programovanie stále milujem a dáva mi ciele, “ povedal Finney používateľom populárneho fóra BitcoinTalk. Musel som sa prispôsobiť, ale môj život nie je taký zlý.“

Hal Finney (nar. 1956) bol známy svojim neutíchajúcim povznášajúcim duchom. Pozitívny pohľad na život si so sebou niesol až do konca života. 28. augusta 2014 nás tento priekopník Bitcoinu opustil. Finney nebol pochovaný ani spopolnený. Namiesto toho bolo jeho telo kryogénne zmrazené a uchované pri teplotách pod bodom mrazu nadáciou Alcor Life Extension Foundation. Možno, ako predpovedá filozofia Extropian, bude jedného dňa nájdený liek na ALS a technológia pokročí natoľko, že Finneyho bude možné priviesť späť k životu, aby videl krásne výsledky svojej práce.

Mierová revolúcia začala

31. októbra 2008 Nakamoto zverejnil Bitcoin white paper na mailing liste Cryptography, v ktorom prvá veta sľubovala sen, za ktorým sa toľko ľudí hnalo: „Čisto peer-to-peer verzia elektronickej hotovosti, umožňujúca posielať online platby priamo od jednej strany k druhej bez toho, aby museli prechádzať cez finančné inštitúcie.“ V emailovej komunikácii nebolo spočiatku cítiť príliš veľa nadšenia, teda okrem Hala Finneyho.

Bitcoin, zabil dve muchy jednou ranou. Vyriešil problém dvojitého míňania decentralizovaným spôsobom a zároveň poskytol trik, ako dostať do obehu nové mince bez centralizovaného vydavateľa.

Dňa 9. januára 2009 Nakamoto spustil prvú verziu softvéru Bitcoin. Hal Finney bol jedným z prvých, kto si program stiahol a experimentoval s ním, pretože bol nadšený, že niekto pokračoval v jeho práci z RPOW.

Satoshi Nakamoto využil stavebné kamene Diffieho, Chauma, Backa, Daie, Szaba a Finneyho a z nich postavil citadelu decentralizovaných digitálnych peňazí, svätý grál hnutia Cypherpunk.

Aby zdôraznil dôležitosť vzácnosti a predvídateľnosti peňažnej emisie pri tvorbe digitálnej hotovosti, Nakamoto vypustil bitcoin nie po škandále s vládnym dohľadom, ale až po globálnej finančnej kríze a následných experimentoch s tlačou peňazí v rokoch 2007 a 2008.

Prvý záznam v blockchaine Bitcoinu je označovaný ako Genesis block a je politickým výkrikom. Priamo v kóde je obsiahnuté posolstvo, ktoré stojí za zamyslenie: „The Times 03. januára 2009. Kancelárka je na pokraji druhej finančnej pomoci bankám. “

Správa odkazuje na titulok v londýnskom denníku The Times, ktorý opisuje, ako sa britská vláda chystá zachrániť krachujúci súkromný sektor tým, že vytlačia peniaze a vykúpia ich dlhy. Dlhy občanov sa ale vykúpiť nerozhodli, zvláštne.

Nakamoto spustil sieť Bitcoin ako konkurenta centrálnych bánk, ktorý ponúka automatizáciu menovej politiky a odstránenie zafajčených zákulisných salónikov, kde by malá hŕstka elít v drahých oblekoch rozhodovala o verejných peniazoch za chrbtom všetkých ostatných.

Niekedy na začiatku roka 2011 Nakamoto navždy zmizol.

Ten years ago today, Satoshi Nakamoto sent an email that turned out to be one of their last known communications before disappearing. pic.twitter.com/hYYpStWEIW

— Documenting Bitcoin 📄 (@DocumentingBTC) April 23, 2021

Či už bol Satoshi jednotlivec alebo skupina ľudí, tým, že sa stratil a vzdal sa celoživotnej slávy, bohatstva a ocenenia, znemožnil vládam, aby mohli sieť poškodiť zatknutím alebo manipuláciou s jej tvorcom.

V blízkej budúcnosti by Bitcoin mohol veľmi dobre naplniť cypherpunkovú víziu teleportovateľných digitálnych peňazí so všetkými aspektmi súkromia ako hotovosť a všetkými schopnosťami uchovávať hodnotu ako zlato. To by sa mohlo ukázať ako jedna z najdôležitejších misií nadchádzajúceho storočia, keď vlády vykonávajú veľký monetárny reset a začínajú zavádzať digitálne meny centrálnych bánk (CBDC).

CBDC's are not a threat to Bitcoin.

They're a threat to human freedom.

— Dan Held (@danheld) June 15, 2021

Cieľom CBDC je nahradiť všetky peniaze elektronickými kreditmi, ktoré je možné ľahko sledovať, zabavovať, automaticky zdaňovať a znehodnocovať prostredníctvom záporných úrokových sadzieb. Vlády si týmto pripravujú pôdu pre sociálne inžinierstvo, presne mierenú cenzúru, deplatformovanie a expiračný dátum na peniaze.

Ak sa však podarí plne naplniť víziu Bitcoinovej digitálnej hotovosti, potom podľa Nakamotových slov „môžeme vyhrať veľkú bitku v pretekoch v zbrojení a získať nové územie slobody na mnoho rokov“.

Súkromie v budúcnosti?

Myslím si, že súkromie je taká dôležitá vec, už len pre spoločnosť všeobecne. Bez neho, a to je jedna z vecí, ktoré predvídali mnohí z Cypherpunkov, by sa internet, pokiaľ si nedáme pozor, mohol stať obrovským panoptikom, kde by každý mohol byť sledovaný v akomkoľvek potenciálnom čase. Nebyť si istý, či ste skutočne sledovaní, ale už len tá možnosť byť neustále sledovaný, je desivá predstava a ovplyvní správanie mnohých ľudí. Odradí disidentov, aktivistov, alebo dokonca len kritickú žurnalistiku. Keby ste nemali žiadne súkromie, správali by ste sa jednoducho inak, a pri niečom digitálnom, napríklad na internete, to ani nie je súčasná vláda, ktorej by ste sa mohli báť. Nikdy neviete, kto bude pri moci napríklad o 10 rokov, a pokiaľ budú všetky vaše osobné údaje, vrátane transakcií, uložené na internete, tak neviete, kto s vami bude o 10 rokov veľmi nespokojný. Poplašný zvonček, na ktorý udreli Cypherpunkovia v 70. a potom 90. rokoch, stále zvonia. Edward Snowden hovoril o problémoch s cenzúrou už v roku 94 na konferencii CERN v Ženeve.

Niekde odznelo príslovie, že kde sa ľudia boja vlády, vládne totalita. Tam, kde sa vláda bojí ľudu vládne libertarianizmus. Hnutie Cypherpunks sa neustále zapríčiňuje, aby sila bola v rukách ľudu.

Prvá bitka bola vyhraná. O bitcoine už sa nehovorí iba ako o bezcenných peniazoch pre nerdov a geekov. Bitcoin je verejne prijímaný a teší sa veľkej obľube. Máme peniaze oddelené od štátu a máme technológie na komunikáciu bez odpočúvania ako Signal alebo Matrix. Máme Tor explorer na súkromné surfovanie po internete. Teraz je čas začať tieto technológie naozaj používať, aj keď sa nám bude najskôr zdať, že sa vzdávame kúsku používateľskej prívetivosti a pohodlia. Používanie týchto nástrojov na zachovanie súkromia je úplná nutnosť do dnešnej doby a je potrebné naučiť tieto nástroje používať aj ostatných. Pretože „Cypherpunk future, is now!“

Predstavte si, že ste v dave a ste jediní, kto má masku. To naozaj nedáva zmysel. Ale ak sú v maske všetci, je výsledný efekt súkromia a entropie úplne niekde inde.

„Súkromie je pre otvorenú fungujúcu spoločnosť v elektronickom veku nevyhnutné. Nemôžeme očakávať, že nám vlády, korporácie alebo iné veľké organizácie bez tváre doprajú súkromie. Musíme si svoje súkromie brániť sami, ak očakávame, že nejaké budeme mať. Cypherpunkeri píšu kód! My vieme, že niekto musí napísať softvér na obranu súkromia, a my ho napíšeme.“ ERIC HUGHES