Prečo vôbec potrebujeme kryptomeny?

1. Platba kryptomenami môže byť rýchlejšia a lacnejšia
2. Kryptomeny ako alternatíva a zdravá konkurencia pre súčasné peniaze
3. Predstavte si svet bez hospodárskych kríz
4. Bitcoin a ďalšie kryptomeny fungujú ako globálne peniaze
5. Kryptomeny sa stále vyvíjajú a menia

Platba kryptomenami môže byť rýchlejšia a lacnejšia

Za určitých okolností môže byť platba pomocou kryptomien aj lacnejšia a rýchlejšia v porovnaní s bankovým prevodom. Musíme uznať, že dnes je to skôr výnimočné. Pokiaľ ale posielate peniaze do rozvojovej krajiny alebo v sobotu ráno, je pravdepodobné, že bude Bitcoin lepšia alternatíva.

Vyššie načrtnuté prípady, kedy je kryptomena lepšou alternatívou, sú skôr dôsledkom zaostávania súčasného bankového sveta. Pre väčšinu platieb vo všedný deň vnútri danej krajiny platí, že Bitcoin je drahý a pomalý. Dáva to zmysel, pretože transakcie sa ukladajú do tzv. Blockchainu, teda na účtovnú knihu, ktorá je na mnohých miestach naraz. Dostať na všetky tieto miesta informáciu a motivovať ľudí, aby ju tam udržiavali, musí byť z definície drahšie a pomalšie, ako keď sa dáta spravujú centrálne.

i Prečo potrebujeme (alebo skôr chceme) kryptomeny?
„Prečo vôbec potrebujeme kryptomeny? Kryptomeny v prvom rade nie sú podľa môjho názoru meny, nenapĺňajú základné znaky peňazí. Skôr ide o kryptokomodity či kryptoaktíva. Ale aj tak položenej otázke úplne nerozumiem: ani slovu „potrebujeme“, ani tomu implicitnému „my“v otázke. Kto „my“? O tom, či sa nejaký produkt chytí, rozhodujú v trhovom hospodárstve klienti, dopyt. Takže je to ako vždy voľba ľudí, zákazníkov. Tí nejaký produkt „potrebujú“, pretože ho jednoducho chcú (napríklad smartfóny). Alebo niektoré produkty majú povinnosť mať z vôle štátu, potom ich„potrebujú“, pretože musia (napríklad povinné ručenie na auto).

Bitcoin a spol. evidentne nepatrí do druhej kategórie, takže je skôr zmysluplné sa pýtať, ako veľmi ho spontánne chcú – ako platidlo, menu, peniaze či akokoľvek inak – používať ľudia. A zdá sa zatiaľ, že nijak veľmi. Ako nástroj bežného platenia, ako zúčtovacia jednotka ani ako uchovávateľ hodnoty Bitcoinu oproti veľkým očakávaním veľa bravúry nepredvádza, preto ho klienti oproti tradičným metódam platenia a tradičným peniazom ani veľmi nepoužívajú. Ale zároveň by každý mal mať šancu si zvoliť aj túto cestu – so všetkými rizikami – ak sám chce.“

Ing. Mojmír Hampl, MSc., Ph.D.

Mojmír Hampl je od roku 2006 člen bankovej rady Českej národnej banky a od roku 2008 zároveň aj viceguvernér ČNB. V roku 1999 mu Česká spoločnosť ekonomická udelila titul Mladý ekonóm roka. Je členom Akademickej rady Vysokej školy Škoda Auto, Vedeckej rady Fakulty sociálno ekonomickej Univerzity J. E. Purkyně, redakčnej rady časopisu Dvadsiate storočie – The Twentieth Century, Vedeckej rady Fakulty managementu a ekonomiky Univerzity Tomáša Baťu a ďalej pôsobí ako Research Associate v Centre pre systémové riziká (Systemic risk Center) na London School of Economics.

Aj Bitcoin a ďalšie kryptomeny sa ale vyvíjajú. Túžba po rýchlych a lacných platbách dala vzniknúť celému radu alternatívnych kryptomien, ale aj možných úprav samotného Bitcoinu. Za všetkých možno spomenúť tzv. Lightning network, ktorý do drahého a pomalého bitcoinového blockchainu ukladá len zlomok transakcií, vďaka ktorým je ale možné posielať peniaze okamžite a s minimálnymi nákladmi. Sieť úspešne beží, hoci sa nad ňou stále vznáša pár otáznikov, ale už dnes je vďaka tomu možné tvrdiť, že Bitcoin môže byť ľahko rýchlejší a lacnejší.

Kryptomena ako alternatíva a zdravá konkurencia pre súčasné peniaze

Hlavný argument na používanie kryptomien je ale ekonomicko-filozofický. Kryptomeny sú alternatíva, sú, alebo aspoň môžu byť, významnou konkurenciou, a tá spravidla motivuje existujúci svet k inováciám a opatrnosti. Aj keby sa kryptomeny nemali uchytiť, už teraz nútia správcu súčasných peňazí viac sa zamýšľať nad tým, čo robia a čo by robiť mohli.

Niektoré dokonca natoľko, že zvažovali zavádzanie vlastných štátnych kryptomien. Zvyčajne išlo ale iba o nepoučené unáhlené vyhlásenia (ako v prípade Estónska), niekedy o spôsob politického marketingu a diplomacie (typickým príkladom je ruský kryptorubeľ namierený na protiruské sankcie), ale dokonca aj premyslený podvod (ako je venezuelské Petro). Štátne kryptomeny nedávajú zmysel. Buď si nad nimi nechajú štáty kontrolu, a teda nakoniec vytvoria to isté, čo už dnes majú, alebo menu ponechajú decentralizovanú, ale potom je otázka, prečo nepoužívať to, čo už dávno máme, napríklad Bitcoin.

Kryptomeny ako alternatívu znižujú náklady, ak hegemón začne mať problémy. Keby sa so súčasnými peniazmi niečo stalo, je skvelé mať alternatívu. Už len z tohto titulu majú Bitcoiny ospravedlniteľnú cenu. Mnohí ľudia argumentujú, že by sa v prípade problémov skôr prechádzalo späť na vzácne kovy, je ale možné, že by budúce generácie preferovali vzácne digitálne „kovy“.

i Josef Šíma hovorí na tému krytpomeny vs. štátne peniaze
„Kryptomeny predovšetkým ponúkajú ľuďom alternatívu. Z praktického hľadiska môžu často ponúkať riešenie pálčivého praktického problému. V rade situácií je totiž užívanie štandardných štátnych peňazí pomalé, nekomfortné alebo priamo nebezpečné. Z inej perspektívy nám rozvoj kryptomien ukazuje, že aj sektor poskytovania peňazí je možné si nielen predstaviť, ale aj skutočne mať odlúčený od štátu. Ľudia si tak môžu lepšie uvedomiť, ako žiadúce je mať nielen odluku štátu od bežného podnikania alebo napríklad odluku štátu od cirkví, ale tiež odluku štátu od menových záležitostí. Peniaze sú totiž príliš dôležité na to, aby mohli byť bez obáv ponechané v rukách štátu a po moci bažiacich politikov.“

prof. Ing. Josef Šíma, Ph.D.

Josef Šíma je český ekonóm a vysokoškolský pedagóg. Vo svojej výskumnej činnosti sa sústreďuje najmä na ekonómiu a právo, ekonómiu regulácií a rakúsku ekonomickú školu. Od roku 2009 pôsobí ako rektor vysokej školy CEVRO Institut.

Bitcoin vznikol po poslednom veľkom hospodárskom poklese a žiadnu hospodársku krízu doteraz nezažil. Nevieme teda, či ho budú ľudia v ekonomických problémoch preferovať, či sa ho zbavovať. Na to je zatiaľ svet kryptomien príliš mladý. Pokiaľ by však strácali na hodnote súčasné peniaze, je prirodzené, že by ľudia hľadali alternatívu.

Predstavte si svet bez hospodárskych kríz

A so súčasnými peniazmi sa toho deje veľa. Žijeme v relatívne stabilnom svete, tak je dobré si pripomenúť, ako často sa peniaze menia a ako často bankrotujú. Priemerná dĺžka života meny je 27 rokov. Často umrie mierumilovne, ale počítať musíme aj s prípadmi, kedy sa meny zrútia alebo prejdú násilnými reformami.

Pripomeňme si, že dnešné peniaze vznikajú tak, že si dôjdete do banky po úver. Banka vám na účet pripíše nové peniaze, doslova ich vytvorí z ničoho. Kedykoľvek tak banky poskytujú viac úverov, najmä hypoték, peňažná zásoba danej meny rastie. Ľudia tieto peniaze utrácajú a všade tam, kam tečú, zvyšujú ceny. Je teda pochopiteľné, že vzrastú najprv ceny nehnuteľností, potom nové peniaze nafúknu ceny akcií a až nakoniec porastie cena jogurtov. Zvýšená produkcia a ceny vedú centrálne banky k zvyšovaniu úrokov. Keď potom úverová aktivita ochladne, celý proces sa otáča a ekonomika padá, niekedy až do ťažkej recesie.

V prípade Bitcoinu nie je taký príbeh vôbec možný, keďže nie je možné vytvárať prostredníctvom úverov nové mince. Ak by ste si v hypotetickej ekonomike iba s Bitcoinov chceli požičať, musel by najskôr niekto iný peniaze usporiť. To by samozrejme viedlo k nižšej úverovej aktivite, a teda pomalšiemu rastu. Možno by ale tento pomalší rast bol stabilný a nenafukoval so sebou množstvo bublín. Každopádne je úžasné, že Bitcoin vôbec túto dávno zabudnutú debatu opäť otvára.

Bitcoin a ďalšie kryptomeny fungujú ako globálne peniaze

Bitcoin zatiaľ nemožno učebnicovo za peniaze označiť, ale pre určitú skupinu sa stal prostriedkom smeny. A jedným z prvých skutočne globálnych prostriedkov smeny. Rovnako, ako v prípade emailu, je bitcoinovej transakcii ľahostajné, či je príjemca na druhej strane planéty, alebo či sedí na rovnakom počítači.

Súčasné peniaze sa posúvajú rovnakým smerom a s pomocou inteligentných telefónov, kreditných kariet a pod. často môžete ľahko precestovať svet a platiť jednou vecou na všetkých miestach, poslať ale z internetového bankovníctva peniaze za hranice stále predstavuje pre väčšinu ľudí na svete problém. Kapitálové kontroly im peniaze navyše môžu zastaviť v krajine a spoločnosti prevádzajúcej peniaze si môžu brať obrovské poplatky. Bitcoinu je to jedno.

! Oproti súčasným peniazom, v prípade Bitcoinu vôbec nezáleží na tom, kde práve ste. Pochopiteľne záleží na legislatíve a jednotlivé štáty môžu konkrétne používanie obmedzovať, ale protokol samotný je globálny.

Kryptomeny sa stále vyvíjajú a menia

Pre niekoho, kto si skúsil zaplatiť kryptomenou, to všetko môže znieť až príliš optimisticky. A vskutku to v určitom zmysle prehnane optimistické je. Keby sme sa totiž preniesli do hypotetickej budúcnosti, kde každý chce používať kryptomeny, a predstavili svetu Bitcoin, bol by im nanič. Súčasný Bitcoin nie je postavený na obslúžení  celého sveta, technicky to ani nie je možné a bolo by to neskutočne drahé.

Bitcoin a ďalšie kryptomeny sa ale vyvíjajú. Vzniká medzi nimi konkurencia, preberajú jedna od druhej nápady a reagujú na problémy, ktoré v priebehu rokov objavili. Tým sa významne líšia od súčasných peňazí, ktoré sa tiež menia, ale nemajú k tomu dostatočnú stimuláciu. Vyvíjajú sa bankové produkty, ale mena zostáva v princípe rovnaká.

Bola by chyba pozrieť sa na súčasný stav a premietať ho do budúcnosti. Už len za posledných pár rokov môžeme vidieť, ako veľmi sa svet kryptomien premenil. V roku 2009 o nich vedelo len málo jednotlivcov, v roku 2011 už existovali zmenárne a burzy, ale postupne začali padať a boli vykrádané. O pár rokov neskôr už sme mali bezpečné hardvérové peňaženky, stovky ďalších kryptomien, bitcoinové bankomaty, bezpečnejšie burzy a decentralizované zmenárne.

Výhody a nevýhody kryptomien na príklade Bitcoinu

Výhody	Nevýhody
Plná kontrola nad vlastnými prostriedkami	Bezpečnosť je len na vás
Programovateľné	Stále nové a vo vývoji
Globálne peniaze	Riziko regulácie
Občas lacnejšie a rýchlejšie	Občas drahšie a pomalšie
Nemenná finálna zásoba	Volatilný kurz
Nezvratnosť transakcií...	...nezvratnosť transakcií

A nielen produkty tretích strán, ale aj samotný bitcoinový protokol a jeho ďalšie vrstvy, pozri napríklad vyššie spomínaný lightning network. Nikto nemôže zaručiť, že podobný vývoj musíme vidieť aj do buducnosti, minulosť kryptomien ale naznačuje, že optimizmus je namieste.

Bitcoin naštartoval experiment, ktorý dáva zmysel. Vracia vládu nad peniazmi ľuďom, upozorňuje na rolu vzácnosti u peňazí, nikto k nemu nemá kľúč a je dôležitou alternatívou súčasnému peňažnému usporiadaniu. Vyvíja sa k lepšiemu, a aj keď sa nemusí dnes každému vyplatiť ho používať, je dobre, že existuje.

Mining

Dominik Stroukal

Dominik Stroukal je hlavný ekonóm skupiny Roklen a vyučuje na VŠ CEVRO Inštitút. Má doktorát z ekonómie, popri ktorom vyštudoval mediálne štúdia. Je autorom prvej českej knihy o kryptomenách Bitcoin a iné kryptopeniaze budúcnosti (2015, druhé vydanie 2018).