Recenzia statívu Manfrotto 190go!

Manfrotto 190Go! – rokmi preverený kvalitný statív

V prvom rade je asi dobré si hneď v úvode povedať, komu je vlastne statív Manfrotto 190Go! určený. Ako som už naznačil v úvode, tak ide o strednú triedu aj s ohľadom na cieľovú skupinu používateľov. Ak teda máte kompaktný fotoaparát, prípadne menšiu zrkadlovku či bezzrkadlovku s menšími výmennými objektívmi, potom pre vás už bude skôr zbytočne veľký a ťažký. Naopak, pre majiteľov poloprofesionálnych a profesionálnych zrkadloviek s využitím najmä väčších a ťažších objektívov, už môže byť skôr nedostatočný.

Ideálny je preto najmä pre náročnejších amatérov, alebo poloprofesionálov so stredne veľkou a ťažkou technikou – povedzme niekde zhruba do hmotnosti okolo 2 kg. Statív Manfrotto 190Go! aj použitá statívová hlava Manfrotto 496RC2 samozrejme unesú oveľa viac (cca 6 kg), ale je potrebné počítať s tým, že napríklad v prípade silnejšieho vetra už nemusí byť taká zostava dostatočne stabilná. Nosnosť statívu je preto potrebné vždy brať s veľkou rezervou, pretože ide skôr o údaj, koľko taký statív unesie, so stabilitou to ale zase toľko nesúvisí – hoci samozrejme existujú aj spôsoby, ako stabilitu statívu zvýšiť.

Statív Manfrotto 190Go! v tejto verzii je hliníkový (existuje ale samozrejme aj ľahšia, ale drahšia karbónová verzia) eloxovaný do tradičnej čiernej farby. Niektoré drobné prvky sú potom červené, čo celkovo pôsobí farebne veľmi zaujímavo. Nohy statívu sú štvordielne a je tu použitá najnovšia metóda aretácie pomocou uťahovania otočných prstencov. Najprv som bol k tomuto vyhotoveniu trošku nedôverčivý, pretože som bol roky zvyknutý na zacvakávacie páčky, alebo motýliky – a ako sa hovorí, zvyk je železná košeľa. Po dlhšom časovom používaní ale musím uznať, že aretácia pomocou otočných prvkov je oveľa rýchlejšia a pohodlnejšia, čo platí najmä pri použití v rukaviciach v zime. Pogumovanie uťahovacích prstencov je totiž veľmi kvalitné a nešmýka ani pri holých rukách, ani v rukaviciach.

Keď už som spomenul zimu, tak pred 15 rokmi bola moja verzia tohto statívu z holého hliníka a fotografi si sťažovali, že nemusí zrovna mrznúť a už to stačí na to, aby statív pri manipulácii poriadne chladil v rukách – dokonca sa vtedy podomácky vyrábali poťahy z izolácie vodovodných trubiek. Výrobca vtedy vypočul tieto náreky a zaobstaral úchopové časti, teda najsilnejší diel statívovej nohy, vrstvou penovky. Z neznámych dôvodov ale výrobca prešiel na pomerne tvrdú gumu, ktorá je navyše len na jednej nohe (asi kvôli hmotnosti). Taká guma síce viac vydrží, ale ak je naozaj zima, tak nechladí oveľa menej ako samotný kov, a navyše pridáva nejakých pár gramov hmotnosti navyše. Tu si naozaj nemôžem pomôcť, ale osobne si myslím, že tá penovka bola jednoducho lepšia a praktickejšia.

V tejto súprave je použitá guľová statívová hlava zodpovedajúcej triedy Manfrotto 496RC2, ktorú ja osobne mám radšej než hlavy trojcestné, u ktorých sa nastavuje každá os zvlášť, pretože mi to príde ďaleko pohotovejšie. Nemožno ale jednoznačne povedať, ktorá možnosť je lepšia, pretože starostliví fotografi zasa hovoria, že pri nastavovaní každej osi zvlášť je nastavenie jemnejšie a presnejšie. Ide teda skôr o osobné preferencie každého fotografa a tiež podľa toho, čo viac fotia. Našťastie je ponuka hláv ku statívom veľmi široká, takže ak niekomu práve táto nevyhovuje, potom nie je problém si vybrať inú.

Jednoduché ovládanie a široký rozsah nastavenia statívu Manfrotto 190Go!

Ovládanie nôh statívu Manfrotto 190Go! je natoľko jednoduché, že snáď ani nie je potrebné ho detailnejšie popisovať, jednoducho povolíte okružie, vysuniete nohu a utiahnutím zase zaistíte. Vysúvať samozrejme nie je nutné na doraz, ale do ľubovoľnej pozície, podľa aktuálnej potreby – to oceníte predovšetkým v prípadoch, kedy budete statív stavať na nerovnom podklade alebo rovno vo svahu. Nohy statívu bývali predtým trojdielne, teraz sú štvordielne, čo je super, pretože vďaka tomu je statív v zloženej transportnej polohe o poznanie menší.

Rovnako jednoduché je potom aj ovládanie vysúvania stredovej tyče, ktorú možno navyše vysunúť nielen smerom nahor, ale možno ju aj otočiť o 90° do strany, rovnako ako ju ide otočiť úplne hlavou dolu, teda o 180°. S fotoaparátom sa takto pri súčasnom vhodnom nastavení nôh dostanete až úplne k zemi, pri zachovaní celkovej stability, čo je super predovšetkým pre makrofotografiu, alebo pre prípady, kedy chcete do záberu dostať nejaké nízko položené popredia. Na stredovom spoji nôh nájdete aj Manfrotto Easy Link, čo je v podstate pod gumovou krytkou schovaný závit na pripevnenie ďalšieho voliteľného príslušenstva, ako je napríklad LED osvetlenie pre makrofotografiu a podobne. Tiež by sa tam dal pripevniť háčik na zavesenie batohu, čo by zvýšilo stabilitu napríklad vo veterných podmienkach.

Ovládanie samotnej guľovej hlavy Manfrotto 496RC2 je tiež veľmi jednoduché, jednoducho povolíte aretovaciu páčku a fotoaparát nastavíte do požadovanej polohy a zase dotiahnete. Hlava je vybavená tiež jemnou reguláciou tuhosti aretácie a samozrejmosťou je tiež rýchloupínacia doštička, ktorú dnes už nie je nutné doťahovať pomocou mince, ale dá sa utiahnuť rukou bez akejkoľvek ďalšej pomôcky. Pre istotu spomeniem tiež páčky na koncoch všetkých nohách statívu. Ide o poistky, po ktorých stlačení možno nohy viac roztiahnuť v extrémnom prípade až úplne o 90°, takže sa s hlavou a fotoaparátom aj týmto spôsobom môžete tiež dostať až veľmi nízko k zemi – teda ak na to máte dostatok priestoru, pretože plne roztiahnuté nohy samozrejme zaberú celkom dosť miesta.

Hlavné technické špecifikácie Manfrotto 190Go! (Vrátane hlavy):

Záverečné hodnotenie statívu Manfrotto 190Go!

Než sa pustím do záverečného hodnotenia statívu Manfrotto 190Go!, tak musím ešte uviesť, že som si v podstate zo srandy skúsil statív prevážiť a premerať, aby som s prekvapením zistil, že niektoré jeho parametre sú dokonca o niečo lepšie, než sú tie „papierové“. Statív je totiž v zloženom stave o niečo kratší a ako celok je tiež nepatrne ľahší. Nie je to síce veľký rozdiel, napríklad kratší je len o 2 centimetre, ale napriek tomu také zistenie poteší, pretože spravidla to býva naopak a „papierové“ parametre sú ľahko marketingovo prikrášlené.

Inak ako celok považujem túto zostavu statívu Manfrotto 190Go! s guľovou hlavou Manfrotto 496RC2 za jednu z najvyváženejšej na súčasnom trhu ako po stránke kvality, tak aj ceny a hmotnosti. Statív je to naozaj veľmi kvalitný, nie je síce vyslovene lacný, ale ani predražený a podobné je to aj s hmotnosťou – nie je síce práve ľahký, ale na druhú stranu ľahký statív nie je zase úplne dobrý z hľadiska celkovej stability a kto by predsa len chcel ľahší statív, môže si priplatiť za jeho odľahčenú karbónovú verziu.

Nie náhodou získal výrobca v roku 2016 prestížne ocenenie TIPA Best Tripod Award práve za predchádzajúcu verziu tohto konkrétneho statívu. Podobne to vidím aj ja osobne a ak by som mal odporučiť nejaký čo najviac univerzálny statív, tak práve táto zostava by rozhodne bola medzi favoritmi na takéto odporúčanie. Kvalitný statív je navyše dôležitou súčasťou výbavy, bez ktorej sa v mnohých prípadoch jednoducho nezaobídete – typicky napríklad nočné zábery (pozri ukážky v tomto článku).

Pokiaľ ide o nedostatky, tak mi osobne napadajú len dva – prvým z nich je zmienená guma na jednej z nôh statívu, ktorá sa síce v lete príjemne drží, ale v chladnejšom počasí (o mraze ani nehovoriac) chladí ruky skoro rovnako ako ostatné súčasti statívu, ktoré sú inak všetky kovové. Môže sa to zdať ako banalita, ale v praxi najmä pri dlhšom fotografovaní to naozaj môže byť celkom nepríjemné. Dá to sa to však riešiť už spomínanou izoláciou, určenou na vodovodné rúrky, ako sa to robilo za starých čias. 😊

Druhým, ale tiež menším nedostatkom, je absencia háčika na batoh. Dá sa to ale ľahko riešiť tým, že si batoh vybavíte karabínkou, ktorú potom pripnete na háčik pod statívovou hlavou, ktorý je inak určený na popruh (použití tohto popruhu sa mi neosvedčilo, obal v cene statívu je na nosenie lepší).

Statív Manfrotto 190Go! pre nás už skôr otestoval Ondřej Prosický

Recenzia statívu Manfrotto 190Go! (Ondřej Prosický)

Najmenší statív od firmy Manfrotto

Ako som sa pred pár týždňami zameral na najmenší a najľahší statív od značky Gitzo (GT 1545T), pozrel som sa aktuálne na najmenší a najľahší statív od konkurenčnej značky Manfrotto. Konkrétne na typ Manfrotto 190Go! (MT190GOA4TB).

Rad statívov s označením „190“ je dobre použiteľný pre digitálne zrkadlovky. Dôverne ich pozná väčšina fotografov, ktorá začínala fotografovať niekedy medzi rokmi 2004 – 2008. Vtedy nebola ešte ponuka vhodných kvalitných statívov príliš široká. V čase, keď fotografovanie začínalo byť „trochu vážne“, chcelo to nutne statív. Po krátkom sondovaní potom väčšina fotografov skončila pri modeli Manfrotto 190, ktorý spĺňal väčšinu požiadaviek pre stabilitu a hmotnosť na transport do terénu. Aj môj prvý statív, niekedy v roku 2004, niesol označenie Manfrotto 190.

Doba pokročila, nepochybujem, že statív Manfrotto 190Go! zaujme nejedného začínajúceho fotografa. Je relatívne ľahký, dobre sa ovláda a aj cena je primeraná. S devízou navyše. Oproti svojim predchodcom s označením „190“ má možnosť praktického vysunutia stredového stĺpika s priemerom 25 mm do polohy úklonu 90° na fotografovanie detailných snímok úplne pri zemi. Čo by so stredovou tyčou v klasickej zvislej polohe nešlo.

Štyri sekcie pre praktické zloženie

Statív Manfrotto 190Go! je hliníkový, teda, je aj napriek svojej malej veľkosti pomerne ťažký, váži 1 670 g. Statív v podobnej veľkosti z uhlíkových vlákien by vážil polovicu. Bohužiaľ, bol by ale trikrát drahší. Nie každý však chce investovať do statívu toľko financií. Pre niekoho môže byť ale údaj o hmotnosti zásadný. Obzvlášť pre fotografov, ktorí fotografujú vysoko v horách, majú to ďalej od auta a na ceste trávia viac než jeden deň.

Statív je stabilný s nosnosťou do 4 kg, ten uhlíkový v podobnej veľkosti a hrúbke nôh zvládne aj 10 kg. Statív má štyri sekcie, ktoré sa do seba zasúvajú, a pri tomto by som sa rád zastavil. Zvyčajne sú totiž asi sekcie tri. Ale pre toho, kto chce kratšiu transportnú dĺžku (zložený statív), musí mať sekcií viac (jednotlivé sekcie sú kratšie). Bohužiaľ platí, čím viac sekcií, tým väčšia nestabilita zostavy. Čo platí najmä u statívov alternatívnych výrobcov, v prípade značky Manfrotto by som sa toho nijako nebál.

Istú nestabilitu statívu však môže spôsobiť použitie stredovej tyče, ktorú odporúčam používať s rozmyslom, obzvlášť pri jej prednastavení do polohy v uhle 90° od vertikály. Statív má pri rozložení dĺžku iba 122 cm, v špecifikácii uvedených 146 cm docielite iba pri vysunutí stredovej tyče. Odporúčam sa tomu vyhnúť. Nikoho nezabije to, že sa k statívu skloní. Tých, ktorí majú výklopný displej a slušne fungujúci režim Live View na fotoaparáte, by nízke rozloženie statívu nemalo limitovať vôbec.

Na transport má zložený stativ dĺžku len 45 cm, čo je veľmi praktické pri upínaní na batoh alebo pri transporte v batožine do úložného priestoru lietadla.

Čo ma veľmi zaujalo, a ocenil by som to aj u svojich stativov Gitzo, je gumový grip na jednej stativovej nohe, ktorý je veľmi praktický pri prenášaní. Stativ Manfrotto 190Go! sa omnoho lepšie drží, je to pohodlnejšie a veľmi šikovné v momente, keď mrzne. Nechladí a ruka vám k statívu neprimrzne. Materiál, na rozdiel od použitého hliníka na stativových nohách, toľko nechladí.

Ak by som mal konštrukcii niečo vytknúť, tak je to pogumovanie aretácie nôh. Pokojne by mohlo mať výraznejšiu štruktúru. To použité je pomerne jemné a v prstoch sa pretáča. Na druhú stranu, je oveľa vhodnejšie, ako klasické „klapky“ na jednotlivých sekciách nôh, ktoré firma Manfrotto používala v minulosti na väčšine svojich statívov. Nie, že by nefungovali, práca s nim bola veľmi nepohodlná a pri dopnutí vyložene ničili prsty tak, až to bolelo. Uzamykanie pootočením u testovaného statívu je oveľa pohodlnejšie.

Fotografovanie detailov úplne od zeme

Statív Manfrotto 190Go! má veľmi zaujímavo riešenú konštrukciu na eliminovanie problémovej stredovej tyče, ak chcete fotografovať s nízko rozloženým statívom úplne od zeme. Statívy nôh možno roztvoriť do uhla 25°, 46°, 66° a 88°, ale ak chcete byť so statívom úplne dole, stredová tyč prekáža.

K tomu je prispôsobená konštrukcia, kde je možné stredovú tyč vysunúť hore, na jej spodnom konci stlačiť červené tlačidlo a tyč preklopiť v uhle 90°. Prípadne ju stačí pretiahnúť cez stred pre väčšiu stabilitu.

Toto riešenie sa mi zdá veľmi praktické najmä pri fotografovaní detailov menších rastlín, kedy musíte s fotoaparátom veľmi nízko k terénu alebo napríklad pri fotografovaní zvierat pri hladine v ich úrovni (kačky, bobry, napríklad). S klasicky prispôsobenou tyčou toto nejde, bude prekážať.

Pri vyššie opísanom odporúčam stredovú tyč symetricky pretiahnúť cez stred statívu, stabilita sa tak zvýší. Pokiaľ koniec stredovej tyče necháte v strede (červený kĺb), príliš stabilná zostava s ťažším fotoaparátom nebude.

Závit na uchytenie ďalšieho príslušenstva

Pri prvom prezeraní statívu ma zaujal závit v mieste, kde sa nohy schádzajú pri stredovej tyči. Vôbec som nevedel, k čomu by mohol byť vhodný. Až po prezretí niekoľkých inštruktážnych videí na serveri Youtube.com sa jeho určenie vysvetlilo. Je na namontovanie ďalšieho príslušenstva Manfrotto. Napríklad LED svetlo, ktoré je vhodné pri makrofotografii. Výrobca toto nazýva Easy Link a jeho využitie je veľmi praktické.

Naopak, funkcia očka, ktoré je hneď pár centimetrov vedľa, mi bola zrejmá hneď, je na montáž stativového popruhu pre pohodlné nosenie. Osobne stativ radšej pripájam k batohu alebo nosím v ruke, ale pre niekoho to môže býť praktické.

Guľová hlava Manfrotto 496RC2

Statív som na testovanie dostal spoločne so statívovou guľovou hlavou Manfrotto 496RC2. Pri rozhodovaní nad stativovou hlavou mi práve „guľovky“ pripadajú najviac praktické. Ich ovládanie vo všetkých smeroch je najrýchlejšie a pri transporte zaberú najmenej miesta. Obzvlášť v porovnaní so statívovým hlavami trojcestnými, ktorých ovládanie mi príde vyložene toporné a pomalé. Navyše tými svojimi tromi kľučkami zaberú oveľa viac miesta ako hlavy guľové.

Guľová hlava Manfrotto 496RC2 veľkosťou zodpovedá konštrukcii statívu Manfrotto 190Go! a jej povolené zaťaženie zo špecifikacií je veľmi podobné ako povolené zaťaženie statívu – 6 kg.

Odpor otáčania možno nastaviť skrutkou na pravej strane. To je užitočné preto, aby sa pri otočení uťahovacou kľučkou na ľavej strane upevnený fotoaparát na guľovke nedal do pohybu príliš uvoľnene a „nespadol“ neriadene do polohy, kde ho mať nechcete. Keď máte zostavu telo plus objektív ťažšiu, utiahnite, keď ľahšiu (alebo ľahší kompaktný fotoaparát), povoľte. Funguje to dokonale. Uťahovanie kľukou je veľmi pohodlné, nemusíte použiť veľkú silu a fotoaparát drží v požadovanej polohe.

Praktická je rýchloupínacia doštička RC2, vďaka ktorej fotoaparát na statív prirobíte oveľa rýchlejšie ako skrutkovaním. Odporúčam ich mať viac, aby ste ju medzi fotoaparátmi a objektívmi so statívovým objímkami nemuseli neustále prekladať. To už vôbec praktické nie je.

Ak by som mal stativovej hlave niečo vytknúť, tak to, že ju nemožno otáčať v panoramatickom smere okolo osi statívu. Je to možné len v prípade, že uvoľníte ľavú kľuku, bohužiaľ sa s tým uvoľní celá guľovka vo všetkých smeroch a panoramatické posúvanie vo vodorovnom smere sa tým neudrží.

Hlavné výhody aj nevýhody Manfrotto 190Go!

Hodnotenie 95 % Alza.sk

Hlavné parametre: Kvalita, materiály

95 %

Variabilita, vnútorné usporiadanie

95 %

Pomer cena/výkon

95 %

Klady

• Pekný dizajn
• Kvalitné a robustné vyhotovenie
• Premyslená konštrukcia
• Univerzálne použitie
• Príslušenstvo a náhradné diely
• Prepravná vrecúško v cene

Zápory

• Príliš tvrdá guma na úchopovej časti
• Háčik na zavesenie batohu mimo os

Michal Kupsa

Michal Kupsa sa narodil v roku 1970 v Brne. Fotografovať začal už vo svojich 15 rokoch a novinárskej činnosti prepadol už o tri roky neskôr. Na svojom konte má spoluprácu s radom prestížnych českých aj zahraničných médií, vrátane Českej televízie, Českého rozhlasu, National Geographic, Národnej knižnice Kongresu USA, iDNES, nadácie Človek v tiesni a väčšiny českých magazínov o fotografii a fotografovaní. Zameriava sa predovšetkým na cestopisné články, recenzie fototechniky a vedenie fotografických kurzov.