• Autor: Filip Němec
Ani po rokoch obľúbenosť mobilného hitu Pokémon Go neutícha, a hoci minuloročný klon Harry Potter: Wizards Unite toľko kriku nevyvolal, tento rok na naše telefóny zaútočil ďalší veľký kaliber location-based žánru. Pokémonov a magické artefakty strieda prostredie Zaklínača, ktorý rovnako ako dve spomínané hry využíva mapové podklady spoločnosti Google a rozšírenú reality s cieľom urobiť z nás drsného vedmáka a zároveň odľahčiť náš mešec. My sme s mobilom v ruke nachodili desiatky kilometrov a ako to dopadlo, zistíte v našej recenzii.
zdroj: Spokko
Ak ste aspoň vyskúšali Pokémon Go či Harry Potter: Wizards Unite, budete ihneď po spustení hry ako doma. Po rýchlej tvorbe postavy, kde fanúšikov prepracovaného akčného RPG Zaklínač prekvapí až nečakane strohý editor, ste okamžite vhodení do virtuálneho sveta, ktorý nápadne (a predovšetkým zámerne) kopíruje ten skutočný. The Witcher: Monster Slayer totiž využíva mapové podklady od Googlu (hra vyžaduje internetové pripojenie a tiež GPS navigáciu), takže z ciest sa stanú kameňom dláždené cesty a z tých menších a menej frekventovaných poľné cestičky lemované siluetami skutočných domov, či vodnými plochami a lesmi.
Šikovne sa tak zlučuje nebezpečný svet Zaklínača a ten náš skutočný, pričom to pravé kúzlo na vás zapôsobí najmä v prírode. Prítomnosť príšer alebo ghulov totiž vyznieva v meste celkom nepatrične, už v základe tak The Witcher: Monster Slayer trošku naráža na špecifiká svojho žánru – zatiaľ čo chytanie magických predmetov, ktoré nesmú zbadať muklovia, či zbieranie pokémonov dáva perfektný zmysel práve aj vo veľkomeste, Monster Slayer v tomto prípade tak trochu stráca svoje čaro. V mojom prípade som ale tento problém príliš nevnímal, sám totiž bývam v malej dedine s rybníkom len pár metrov od domu, takže prítomnosť drownera pred mojím prahom mi nepripadá vôbec podivná.
A nejde o metaforu, on tam skutočne stál! Kým totiž v tematickom prepojení skutočného sveta a toho zaklínačského vymysleného hra pokrivkáva ako tlejúci nekker, samotným spracovaním augmentovanej reality strká do vrecka ako Pokémon Go, tak aj Wizards Unite. Pri súbojoch si totiž môžete zapnúť AR pohľad, ktorý nepriateľov umiestni priamo do sveta okolo vás – na poľnú cestu, lesnú cestičku alebo do vašej spálne, keď sa k nevôli manželky rozhodnete pred spaním dať dole pár štvornohých barghestov, pretože sa cez deň nikde nevyskytujú.
The Witcher: Monster Slayer podobne, ako ďalšie dvaja spomínaní zástupcovia, patrí do tzv. location-based žánru, teda hier vyžadujúcej váš fyzický pohyb. Rôzne po mape (v mierke 1 : 1 zodpovedajúcemu svetu okolo vás), totiž hra umiestňuje monštrá, suroviny a úlohy. Monster Slayer síce môžete zapnúť doma a z pohodlia gauča zložiť pár protivníkov, ale veľký postup týmto spôsobom v hre nedosiahnete.
Avšak zatiaľ čo v prípade Harryho Pottera stačilo posadiť sa v meste do kaviarne a úlohy a súboje sa zjavovali okolo vás, podobne ako v Pokémon Go musí Mohamed k hore. Hra je lemovaná príbehovými questmi, ktoré budú niekedy spočívať v zabití určitého počtu nepriateľov rovnakého druhu, ale väčšinou vás zavedú na špecifické miesto, napríklad jeden až dva kilometre od lokality, kde ste hru práve spustili. Inokedy zase budete potrebovať surovinu padajúcu len z určitého typu nepriateľov, a tak sa vydáte, tak ako to majú zaklínači vo zvyku, na výpravu s cieľom dostať jeden špecifický cieľ.
Čakajú vás teda skutočné výpravy. Krátke aj dlhé prechádzky okorenené skutočnosťou, že vás hra donúti navštíviť miesta, kde ste napríklad zatiaľ vôbec neboli, alebo sú ťažko dostupné. Rad hráčov v tom nájde veľké zaľúbenie, pretože len ťažko možno hľadať niečo tak diametrálne odlišné od hrania v temnom brlohu, ktorého hlavným súperom sú práve slnečné lúče. Na druhej strane, veľa ďalších, vrátane veľkých fanúšikov série The Witcher, z pochopiteľných dôvodov hru ani nevyskúša, pretože ich predstava o hraní je skrátka iná, a hoci mňa osobne The Witcher: Monster Slayer baví, mám pre takýto názor plné pochopenie.
Čo je teda hlavným obsahom hry? Sú to tie výpravy za vraždiacimi beštiami útočiacimi na nebohé obyvateľstvo alebo to, čo sa deje v momente, keď netvora nájdete? Rád by som napísal, že to sú práve tie súboje, ktoré sú rozhodne oveľa viac prepracovanejšie a náročnejšie než napríklad v prípade Wizards Unite, bohužiaľ sa však veľmi rýchlo stanú, ako v prípade všetkých zástupcov tohto žánru, obyčajnou rutinou pozostávajúcou prevažne z opakujúcich sa quick time eventov.
O výsledku súboja rozhoduje najmä level vašej postavy a kvalita výbavy a už menej váš um, a hoci najmä v prípade ťažších stretnutí je potrebné aspoň trošku premýšľať a mať presnú ruku, jednoduchosť a predvídateľnosť súbojov inak celkovú prepracovanosť hry značne devalvuje. Príliš priestoru na taktizovanie a inováciu bohužiaľ neprináša ani príprava a výber výbavy pred samotným súbojom, ktorá je síce kľúčová, ale stlačením jedného tlačidla vám hra automaticky navolí najvhodnejšie propriety.
Súboje by si rozhodne zaslúžili aspoň mierne rozšíriť o rôzne variácie útokov či ich spôsobov blokovania, na druhej strane musím zopakovať, že na pomery location-based žánru je táto časť hry veľmi podarená a mobilného hráča pravdepodobne neurazí toľko ako tradičných hráčov, ktorí sú zvyknutí na ďaleko väčšie zapojenie svojich schopností, teda nielen rýchlo klikať, ale aj v reálnom čase premýšľať a plánovať.
Hráča podobných titulov neprekvapí, že postup hrou je veľa pomalý a vzhľadom na zvolený žáner je vcelku logicky postavený na zdanlivo nekonečnom grindovaní. Ako budete postupne zvyšovať úroveň postavy, získate strieborný meč a ďalšie kúzla, bude celá hra zábavnejšia, napriek tomu najmä v kontraste s veľkými hrami pôjde o stále opakujúcu sa hrateľnosť, hoci okorenenú tým, že budete neustále niekam chodiť či dokonca behať.
Trvanlivosť aj zábavnosť hry nezachraňujú ani RPG prvky, ktoré v The Witcher: Monster Slayer nechýbajú, ale rozhodne mohli zaujať ďaleko zásadnejšiu úlohu. Skúsenostné body získané za navyšovanie úrovne postavy väčšinou len zlepšujú poškodenie útokov alebo účinnosť elixírov a neotvárajú nové možnosti hrania. Rovnako je na tom aj výbava ako brnenie alebo meče, ktoré si kupujete za ťažko zarobené zlatky. Ak totiž jediným bonusom toho úplne najdrahšieho brnenia je perk pridávajúci za zabitie protivníka 25 % skúseností navrch, tak nejako strácate motiváciu každý deň roztáčať to grindovacie koliesko.
Veľkým nepriateľom dlhodobého úspechu hry by mohlo byť nastavenie ekonomiky, za zabíjanie monštier totiž dostávate len skúsenosti a suroviny, zlatky padajú iba za príbehové questy či jednoduché denné úlohy. A zatiaľ čo tie príbehové budete plniť pokojne aj niekoľko dní, denné úlohy sú zase odmeňované dosť biedne, takže na najlepší meč budete hrubým odhadom šetriť pri dennom hraní prinajmenšom 4 mesiace. A to za predpokladu, že si nič iné nekúpite.
Otázkou teda je, či autori nezvládli správne nastaviť hernú ekonomiku, alebo peňazovody naschvál utiahli tak, aby sme pustili chlp a v hernom obchode odklikli pár mikrotransakcií. Oproti Wizards Unite je The Witcher: Monster Slayer bez debát ďaleko viac otravný čo sa ponúkania mikrotransakcií týka, a aj keď môžete titul skutočne hrať bez toho, aby ste minuli jediný cent, väčšinu času vám bude ticho našepkávať, že s týmto štartovacím balíčkom len za 4,99 € by sa hralo o dosť lepšie.
Štúdio Niantic stojace nielen za Wizards Unite, ale aj Pokémon Go či strojcom celého žánru, hre Ingress, má dlhoročné skúsenosti, a tak nie je prekvapením, že spomínané tituly zvládli vybalansovať ekonomiku hry lepšie. Zároveň sa dá očakávať, že štúdio Spokko bude odmeny aj mikrotransakcie ešte ladiť a s veľkou pravdepodobnosťou nás čakajú zmeny, tak ako v prípade všetkých nových hier z tohto žánru.
Hra by si rozhodne zaslúžila rozšíriť o ďalšie aktivity, aby hrateľnosť nebola tak repetitívna, pridať aj zaujímavejšie odmeny a patrilo by sa odladiť aj občasné problémy s odozvou serverov a ďalšie drobné (a odpustiteľné) chyby. Aj napriek všetkým spomínaným nedostatkom ide však na svoj žáner o podarenú hru, ktorá oproti konkurencii exceluje skvelými animáciami postáv, ich detailmi a tiež množstvom nepriateľov. Nedá sa poprieť, že autori zaobchádzajú s celou značkou veľmi citlivo, hoci príbehové questy sú pochopiteľne len veľmi slabým odvarom toho, čo možno zažiť pri sérii The Witcher na PC a konzolách.
Mňa osobne nesmierne teší aj skutočnosť, že zatiaľ čo na dedine bolo Harry Potter: Wizards Unite nehrateľné z dôvodu úplnej absencie akýchkoľvek aktivít, v tomto prípade mám hernú mapu plnú obsahu, monštrá sa navyše často obmieňajú a po porazení sa okolo vás čoskoro objavia ďalšie. V rámci svojho žánru tak nakoniec Monster Slayer pôsobí ako prinajmenšom nadpriemerná hra a budete často žasnúť nad tým, že vás nejaký free to play mobilný titul dokázal vytiahnuť na niekoľkokilometrovú prechádzku. Súčasne však môže hráčov tradičných veľkých titulov práve kvôli svojej špecifickosti sklamať. Pretože ide ale o hru dostupnú zadarmo, jej vyskúšaním nemáte čo stratiť.
• Zdroje: Vlastné
Záverečné hodnotenie
The Witcher: Monster Slayer je mobilná, location-based free to play hra vychádzajúca na inteligentné telefóny (Android, iOS). Titul vyvíja a vydáva spoločnosť Spokko. Hra vyšla globálne 21. júla 2021.
Táto recenzia bola napísaná pre Android verziu. Hrali sme na mobilnom telefóne Samsung Galaxy S20+.
The Witcher: Monster Slayer je bezpochyby kvalitným zástupcom location-based žánru, kde v niektorých ohľadoch vyčnieva a inde zase padá do šedého priemeru. Práve vďaka svojmu zameraniu však nie je hrou pre každého – niekoho odradí nutnosť výprav a prechádzok, iných hráčov môže zaraziť až príliš veľký dôraz na grind a ani jednému táboru nemožno uprieť zmysluplné argumenty.
Klady
Zápory
Filip Němec
My name is Filip Němec and I mostly write everything there is about game consoles. Couch playing is my thing. I'm not too picky when it comes to gaming genres, but I prefer action adventure and racing. I really enjoy the Uncharted series, and I look forward to the Half-Life 3 release.