Call of Duty: Warzone je stále zábavný battle royale... väčšinou (RECENZIA)

Call of Duty: Warzone (RECENZIA PS4 Pro) – Obsah článku

1. Miliónový Plunder, alebo prachy sú prachy
2. Battle royale v podaní Infinity Ward a Raven Software prináša do žánru svieži vietor, chyby ale stále má
3. Všetkého veľa škodí
4. Warzone hráčom často hádže technické polená pod nohy, za vyskúšanie však stojí
5. Recenzia Call of Duty: Warzone: záverečné hodnotenie
6. HW nároky pre Call of Duty: Warzone PC

Miliónový Plunder, alebo prachy sú prachy

Ak ste už mali možnosť si Warzone vyskúšať alebo ste oboznámení s jeho fungovaním, určite viete, že okrem klasického, na prežitie zameraného Battle Royale ponúka aj režim Plunder, nesúci sa v znamení textu známej piesne od švédskej skupiny Abba: „Money, money, money...“. V tomto móde totiž víťazí tím, ktorému sa ako prvému podarí nazbierať jeden milión hernej meny, a tak sa po počiatočnom (pre žáner battle royale typickom) zoskoku na bojové pole v Plunder pripravte na nefalšované (hoci trošku krvavé) škrečkovanie.

Prvé minúty polhodinového limitu som totiž väčšinou strávila poctivým prehľadávaním budov a hlavne loot boxov, v ktorých sa okrem vybavenia ukrývali aj tašky s peniazmi. Plunder sa v začiatkoch jednotlivých zápasov nepýši veľkou akciou, pretože väčšina z trojčlenných tímov sa väčšinou rozpŕchne po celej mape a pustí sa do hromadenia hernej meny. Dokonca sa mi raz stalo, že som sa so spoluhráčmi postavila na stupeň víťazov bez jediného výstrelu. Ale uznajte, také víťazstvo nie je vo svete Call of Duty to pravé orechové a správnu príchuť má až 1. miesto s niekoľkými killmi na konte.

Ale nebojte sa, v Plunderi je v drvivej väčšine o akciu postarané. Stačí len počkať, kým sa na mapke zobrazí helipad umožňujúci prostredníctvom vrtuľníka uskladniť svoje ťažko nazbierané chechtáky, a skutočný boj o prvé miesto začne. Tu je menší príklad:... noša plná peňazí na mojom chrbte už bola naplnená na prasknutie (rozumejte, bála som sa, že ma zabije nepriateľ a odcupitá s polovicou mojej nazhromaždenej sumy). Najskôr som si teda vyhliadla nejaký ten odľahlý helipad a naivne som si myslela, že ak budem dostatočne rýchla, bez problémov uskladním peniaze do tašky spustenej z vrtuľníka a tie sa následne už nenávratne pripíšu na účet môjho tímu. Mýlila som sa.

Už ako som sa blížila na miesto určenia, mi okolo hlavy presvišťala guľka od ostreľovača číhajúceho na ľahkú a hlavne bohatú korisť. Nasledoval menší súboj ostrostrelcov, z ktorého som vyšla ako víťaz, ale medzitým sa k helipadu premiestnila skupinka hráčov, ktorí svojho najmajetnejšieho kolegu pokúšajúceho sa uložiť hernú menu bránili vlastným telom.

Dvoch z nich sa mi podarilo poslať na onen svet, ale zatiaľ čo som zo zeme zbierala batohy plné úspor nepriateľov, posledný člen tímu využil moju nepozornosť a zasadil mi smrteľnú ranu. Môj následný zoskok z lietadla síce smeroval na inkriminované miesto a môjho vraha sa mi nakoniec podarilo odpraviť, polovica z mojich peňazí už ale bola dávno fuč, pripočítaná na konto nepriateľského tímu. To dokáže jedného naštvať, čo poviete?

Napriek týmto prekérnymi situáciám sa však do módu Plunder stále rada vraciam. Ponúka oveľa viac akcie ako Battle Royale a najmä možností zvrátenia výsledku zápasu, pretože v ňom záleží najmä na vašich zberačských schopnostiach. V získavaní hodnotných papierikov vám navyše môže pomôcť plnenie rôznych kontraktov. Hráč je tu tiež neustále motivovaný lootovať, pretože v boxoch rozmiestnených na mape nachádza aj nejakú tú hotovosť zvyšujúcu šance na výhru.

Práve v tomto smere Battle Royale mierne pokrivkáva, pretože o loot boxy naplnené vybavením a smrtiacimi hračkami pravdepodobne stratíte záujem v momente, akonáhle sa dostanete k vlastnému customizovateľnému loadoutu zbraní (k dispozícii za 10 000 dolárov hernej meny v nákupnej stanici) a s ním spojenými perkom. Netvrdím však, že Battle Royale je nevydareným režimom.

Battle royale v podaní Infinity Ward a Raven Software prináša do žánru svieži vietor, chyby ale stále má

Battle royale sa v priebehu posledných troch rokov stal fenoménom, a preto si myslím, že jeho princíp netreba bližšie predstavovať. V Infinity Ward a Raven Software sa rozhodli naskočiť na vlak tohto na prežitie zameraného žánru v zmysle hesla: „Čo na to nemáme?“. Musím povedať, že režim pod taktovkou amerických štúdií na mňa nepôsobí ako bohapustá kópia, tvorcovia zachovali základné princípy battle royale, okorenili ich na realistickosť zameranými prvkami typickými už pre základnú hru Call of Duty: Modern Warfare (2019) a čo je najpodstatnejšie, predstavili originálny element v podobe Gulagu.

Vďaka možnosti návratu do hry, či už prostredníctvom Gulagu alebo Self-Revive kitu (možno zakúpiť v nákupných staniciach rozmiestnených na mape), na mňa Battle Royale vo Warzone nepôsobil tak frustrujúcim dojmom (ako to dokážu iné hry tohto žánru) a ušetril ma opakovaného odpájania z prehratých zápasov a čakania na zaplnenie lobby ďalšej hry. Gulag vám totiž umožňuje v hre zostať oveľa dlhšie a častokrát poskytnúť aj ďalšiu šancu na výhru.

Battle royale pod taktovkou Infinity Ward a Raven Software samozrejme ale nie je bez chýb. Okrem vyššie spomenutej postupnej nezaujímavosti loot boxov je menšou Achillovou pätou tohto režimu aj obria rozloha mapy Verdansk, ktorá na jednej strane ponúka mnoho rôznych oblastí, bodov záujmu a krivé slovo nemôžem povedať ani na starostlivosť, s ktorou boli vytvorené jednotlivé budovy a prostredie.

Na druhej strane veľkosť mapy spôsobuje, že sa častokrát na začiatku zápasu ocitnete v meste duchov, čo je najlepšie pozorovateľné v playliste BR Solos, kde každý hráč kope sám za seba a do stretu s iným jedincom sa príliš nehrnie, pokiaľ k tomu nie je donútený zužujúcimi sa kruhmi smrteľného plynu. A keď už na nejakú akciu dôjde, užije si ju hlavne jeden špecifický druh hráčov, čím sa dostávam k ďalšiemu nedostatku Battle Royale, ktorý však skôr ako s hrou súvisí s tým, že nežijeme v dokonalom svete.

Na režime Battle Royale, ktorý Warzone ponúka, mi totiž vadia najmä kemperi a nebudem asi jediná, keď poviem, že viackrát mi adrenalínom prešpikovanú cestu za víťazstvom prekazil hráč, ktorý sa rozhodol uvelebiť v jednom z domov a ticho číhať na svoju korisť na schodoch. Ide však o bežný problém hier žánru battle royale, s ktorým sa nedá nič iné robiť, než naučiť žiť, v tom lepšom prípade s ním bojovať.

Všetkého veľa škodí

Uznávam, je to trochu zvláštny názov kapitoly, ale treba uznať, že toto príslovie je vzhľadom na množstvo updatov, ktoré do Call of Duty: Modern Warfare a najmä Warzone doputovalo, celkom výstižné. Nechápte ma zle, v žiadnom prípade sa nesťažujem na to, že hra je pravidelne dopĺňaná o nový obsah – práve naopak. Dokazuje to len, že vývojári majú stále záujem svoj titul obohacovať, vylepšovať, udržujú ho tak „čerstvým“ a pre hráčsku komunitu prinášajú nové podnety k hraniu. Mám ale pocit, že tvorcovia zároveň množstvom updatov tak trochu hádžu polená pod nohy ako sebe, tak hernej komunite.

Zatiaľ čo v prípade klasického multiplayera môže pôsobiť rotácia playlistov a módov osviežujúco, vo Warzone to je trochu iné. Aj v tomto free-to-play móde totiž začalo veselo rotovať niekoľko playlistov, čo mohlo byť pre ľudí hrajúcich v tímoch dosť nepríjemné. Predstavte si, že pravidelne hráte s ďalšími dvoma kamarátmi a stihli ste si vytvoriť nejakú stratégiu. Po inštalácii updatu však zistíte, že sa z Warzone vytratil režim Trios a tak musí ísť jeden hráč z kola von, prípadne musíte hľadať ďalšieho.

Tvorcovia striedanie módov a playlistov vysvetľujú tým, že v hre nechcú mať ich vysoký počet, pretože hráči by začali mať problém s matchmakingom a pripojením. S tým som však mala problémy aj napriek nižšiemu počtu playlistov a objavovali sa hlavne krátko po inštalácii updatu. Matchmaking sa výrazne predĺžil a prvé minúty v zápase sa niesli v znamení bugov a otravne doskakujících textúr. Nejde ale o problémy, ktoré by boli na dennom poriadku. Prečo ich teda zmieňujem? Pre príležitostného hráča môže tento kolotoč častých zmien playlistov, sťahovania updatov a následných technických problémov s nimi spojenými pôsobiť neuveriteľne otravne a je len otázkou času, kedy dá prednosť inému titulu.

Nedá mi nepozastaviť sa aj nad gigantickými rozmermi jednotlivých updatov, ktoré sú navyše vyžadované pre hranie online. Táto poznámka sa síce netýka výlučne režimu Warzone, ale uznajte, že 200 GB (Call of Duty: Modern Warfare spoločne s Warzone) pre hru je aj dnes nehorázne číslo (pamätáte si, ako sa mala podľa slov vývojárov veľkosť Call of Duty: Modern Warfare po februárovom update scvrknúť?). Treba tiež zdôrazniť, že hráči, ktorí sa rozhodnú stiahnuť si iba free to play režim Warzone, budú musieť na svojich diskoch uvoľniť 80 – 100 GB (Fortnite pre porovnanie vyžaduje 40 GB). Samozrejme, Warzone ponúka prepracovanejšiu grafiku, ale ak tvorcovia skutočne plánujú tento mód obohacovať o obsah v najbližších rokoch a s tohtoročnom Call of Duty do Warzone doputuje aj nová mapa, môžu vývojári k svojej hre rovno pribaľovať aj externé disky.

Warzone hráčom často hádže technické polená pod nohy, za vyskúšanie však stojí

V Infinity Ward a Raven Software sa ani pri tvorení online free-to-play titulu Warzone nechceli vzdať realistickosti. Zbrane tak na hráča prehovárajú hlasom inšpirovaným ich skutočnými predlohami, pričom podobná pozornosť bola venovaná aj ich hmotnosti a (ne)mrštnosti vašej postavy pri práci s nimi. Na obrovskej mapke Verdansk na vás čakajú nemenej prepracované vozidlá a budovy, ktoré ukrývajú množstvo boxov k vylootovaniu a hlavne až 150 po virtuálnej krvi bažiacich hráčov. Uznávam, že predošlé vety by sa krásne vynímali na promo plagátoch Warzone, ale nemyslite si, že na neho chcem len peť ódy.

Vyššie spomenuté a mnou ospevované prvky si totiž vyžiadali svoju daň a tou je množstvo miesta na disku, ktoré musíte pre Warzone na vašom stroji vyhradiť – aspoň 90 GB. Nie je to navyše finálne číslo. Zásluhou updatov sa bude len zvyšovať. Patche, ktoré sa už stali týždenným rituálom, napriek určitému prínosu do hry v podobe čerstvých predmetov či playlistov sú častokrát sprevádzané technickými problémami zahŕňajúcimi zdĺhavý matchmaking či bugy.

Je potrebné povedať, že vývojári sa vždy snažia na problémy v hre promptne reagovať a opraviť ich, nemôžem sa ale samozrejme tváriť, že v hre nie sú. Warzone však napriek tomu dokáže spríjemniť herné popoludnie či večer, a ak pre vás Battle Royale nebude tým pravým režimom, stále sa môžete vrhnúť do módu Plunder. Warzone si navyše máte možnosť zahrať úplne zadarmo a pýši sa aj prívlastkom cross-platform. S vašimi priateľmi sa tak môžete oddávať spoločnému hraniu bez ohľadu na to, aké herné zariadenie každý z vás vlastní.

Táto recenzia bola napísaná pre PS4 Pro verziu hry.

• Zdroje: Vlastné

Recenzia Call of Duty: Warzone: záverečné hodnotenie

Hodnotenie 83 % Alza Gaming

Verdikt:

---

Štúdiá Infinity Ward a Raven Software pretvorili battle royale žáner na svoj obraz, čo funguje skvele aj vďaka originálnym prvkom, akými sú Gulag či mód Plunder. Ak free-to-play titulu Warzone dokážete odpustiť občasné technické nedostatky či Battle Royale s chybičkami na kráse, rozhodne si zaslúži vašu pozornosť.

Klady

• Grafické spracovanie
• Gulag je v rámci battle royale žánru originálnym prvkom
• Režim Plunder
• Kontrakty obohacujúce gameplay
• Prepracované prostredie mapy Verdansk

Zápory

• Objemné aktualizácie a patche, Warzone si momentálne robí nárok na minimálne 90 GB disku
• Technické problémy objavujúce sa najmä po vydaní patchov a updatov
• Loot boxy v Battle Royale strácajú postupom času v zápasoch zmysel

Alexandra Vaníková

Volám sa Alexandra Vaníková a hrám sa venujem od svojich dvanástich rokov. Ako herný zelenáč som utopila hodiny v stratégiách Cossacks a Age of Empires. Nasledovala Mafia a niekoľko dielov Call of Duty, po ktorých som si začala rozširovať obzory naplno. Môj osobný výber top hier? Nájdete v ňom oba diely The Last of Us, Cyberpunk 2077, GTA V, japonské RPG Persona 5 Royal, Uncharted či God of War. Nepohrdnem ale ani kvalitnou indieovkou alebo titulom so zombie tematikou.