Séria Halo je dlhodobo jedným z najväčších lákadiel konzoly Xbox, ktorá exkluzivitou na rozdiel od PS4 či Nintendo Switch práve nehýri. Je preto veľkým prekvapením, že sa Microsoft túto značku rozhodol vypustiť na PC v novom kabátci prostredníctvom Master Chief Collection, ktorej štartovacím titulom nie je nič iné, ako Halo: Reach. Ako veľmi sa na počítačoch podarilo a či stojí za pozornosť, sa dozviete v našej recenzii.
• Recenzia (PC) •
• Žáner: FPS • Multiplayer: Áno • Vývojár: 343 Industries, Splash Damage, Ruffian Games, Bungie • Vydavateľ: Xbox Game Studios • Platformy a Dátum vydania: PC, Xbox One (3. decembra 2019); Xbox 360 (14. septembra 2010) • Homepage • Čeština: Nie
• Recenzia: 11. 12. 2019 • Autor: Ondřej Zeman
Budúcnosť ľudstva nevyzerá v univerze Halo veľmi ružovo. V priebehu svojej expanzie vesmírom totiž narazilo na technologicky ďaleko vyspelejšieho soka, nepriateľskú rasu známu ako Covenant, ktorá má podobne, ako zástupcovia nášho druhu, v pláne ovládnuť všetky obývateľné svety. Ľuďom sa samozrejme ich plány veľmi nepozdávajú, a tak s nimi vedú nekonečnú vojnu, ktorá má rozhodnúť o tom, ktorý z druhov vlastne konflikt nakoniec prežije. V Halo: Reach je možné vidieť jednu z kľúčových kapitol tohto príbehu, pretože nám umožňuje zúčastniť sa udalostí prebiehajúcich na Zemi podobnej planéte, ktorá hosťuje ľudskú kolóniu čítajúcich viac ako sedemsto miliónov ľudí, ktorých životy sú v nebezpečenstve.
V koži vojaka ste vyslaní v ústrety planéte Reach, kde máte absolvovať náročnú misiu, ktorej počiatočným cieľom je eliminácia povstalcov, ktorí majú podľa úvodného brífingu na svedomí nemalý počet duší. Čoskoro však zisťujete, že na vine nie sú problémisti z radov ľudskej rasy, ale nemilosrdní mimozemšťania zastupujúci záujmy Covenantu, ktorý požaduje od svojich verných vyčistiť napadnutý svet od všetkých ľudských kolonistov, ktorí ho obývajú, v čom je mu samozrejme nutné za každú cenu zabrániť. Na celý problém našťastie nie ste sami. Do poľa je spolu s vami vyslaná skupinka podobne vystrojených futuristických bojovníkov z United Nations Space Command, ochotných v mene vyššieho dobra bez mihnutia oka pokojne obetovať svoj život.
Bitka o planétu je tu prezentovaná cez jedenásť plnohodnotných misií, v ktorých sa s vaším tímom, či úplne osamotení pozriete do rôznych kútov mimozemšťanmi napadnutej kolónie, ktorá bojuje zo všetkých síl o prežitie. Každá z akcií, na ktorú sa v priebehu kampane Halo: Reach vydáte, je určitým spôsobom špecifická, vďaka čomu sa tu stereotyp dostaví o poznanie neskôr ako v prípade konkurenčných diel, ktoré vás stabilne zásobujú nepriateľmi, alebo vám neustále pchajú stále rovnaké úlohy. V niektorých operáciách hrajú prím vozidlá, inokedy zase tím či vaša schopnosť nepozorovane preniknúť do nepriateľského komplexu plného po zuby ozbrojených protivníkov. Nikdy sa však nestretnete s vyložene totožným cieľom, ktorý by ste už v minulosti plnili, čo si skutočne cením.
Na FPS má Halo: Reach až prekvapivo kvalitný príbeh, ktorého základným kameňom nie je len už spomínaná pestrá škála máp, ale aj prepracované postavy, obstojné tempo rozprávania a výskyt strhujúcich momentov, ktoré dokážu v človeku vyvolať slušnú dávku emócií. Ako sériu Halo príliš nepoznajúci hráč, som taktiež uvítal štýl, akým je celok prezentovaný, spolu s absenciou citeľnejších odkazov na ďalšie diely tejto komplexnej značky zložené z radu na seba naviazaných projektov. Jednoducho ide o titul odohrávajúci sa pred udalosťami Halo: Combat Evolved, a tak k tomu aj vývojári pristupujú, čo dokážem oceniť. V prípade predchádzajúcich hier z tohto univerza ma totiž od hrania vyložene odrádzalo to, že nemám o tomto vesmíre dostatočné vedomosti na to, aby som si jeho prechod užil.
Futuristická vojna prebieha v Halo: Reach hneď na niekoľkých frontoch. Hlavný hrdina však po väčšinu času operuje ako správny vojak v prvej línii, kde sú pre neho primárnymi nástrojmi smrti pušky, pištole, guľomety a brokovnice zo skladov United Nations Space Command. Kvalitných pozemských nábojov však nie je nikdy dostatok, a tak je občas nútený siahnuť po výstroji Covenantu, ktorá sa prekvapivo ovláda rovnako jednoducho ako zbrane pochádzajúce zo Zeme, len s tým rozdielom, že požadujú inú muníciu, ktorá má po vystrelení odlišný či vyšší efekt, než obyčajný projektil. Osobne som práve vďaka tejto skutočnosti mimozemskej palnej hračky vyložene vyhľadával, pretože mi oproti klasickej výzbroji ponúkli dosť odlišný zážitok zo streľby samotnej.
Technologicky vyspelý Covenant dáva ľuďom v Halo: Reach riadne na frak nielen preto, že má lepšie zbrane, ale aj kvôli tomu, že umelá inteligencia, ktorá ho ovláda, je schopná ďaleko lepšie nakladať so svojimi jednotkami než jej ľudský náprotivok. Mimozemšťania sú v tomto dieli jednoducho výkonnými strojmi na zabíjanie, navzájom stabilne komunikujú a snažia sa postupovať takticky za všetkých okolností. Na vyšších obťažnostiach navyše okrem kvalitného velenia disponujú jej zástupcovia tiež vysokou odolnosťou a bojovou efektivitou, kvôli ktorej niektorých emzákov neskolíte, ani keď do nich vystrelíte niekoľko striel z raketometu či plazmového dela, ktoré dokáže väčšinu protivníkov eliminovať na jeden jediný výstrel.
Aj keď to hovorím nerád, zatiaľ čo mimozemská armáda je obdarená schopnými veliteľmi a takmer smrtiacimi vojakmi, ľudská rasa naopak disponuje blbcami, ktorých pred skonom zavineným ich vlastnou chybou väčšinou zachraňuje to, že je vývojári obdarili nesmrteľnosťou. Vy však také šťastie nemáte, takže budete relatívne často doplácať na chyby svojich nikdy neumierajúcich spolupracovníkov, ktorí to nemajú v hlave vždy úplne zrovnané. V tradičných FPS misiách nájdi/znič, mi tupá AI príliš nevadila, pretože som bol schopný zdolať väčšinu protivníkov sám bez toho, že by som svojho spoločníka potreboval. Horšie to s ňou však bolo v pasážach, kde som bol nútený sa napríklad presúvať pomocou vozidla, pretože nebola schopná riadiť auto, ani ovládať vežu, kvôli čomu každá cesta na dlhšie vzdialenosti stála skutočne za to.
Žiadna veľká sláva popravde nie je ani ovládanie vozidiel, ktoré mi príde na pomery žánru relatívne ťažkopádne. Vozidlá samotné navyše reagujú na rôzne podnety dosť zvláštne, ako by ani nešlo o armádnu techniku, ktorá má niečo vydržať. Neraz sa mi pri hraní stalo, že moju káru prevrátila krabica či väčší kamienok, ktorý jej stál v ceste. Práve nepríliš kvalitne spracovaná kontrola dopravných prostriedkov možno môže byť jedným z primárnych dôvodov, prečo s nimi AI nie je schopná riadne operovať. Jednoducho sa bojí toho, že akonáhle by naštartovala, niečo by pokazila, a tak radšej ani neštartuje motor. Vzhľadom na to, že ide o jeden z pôvodných problémov verzie Halo: Reach na Xbox 360, je skutočne škoda, že s ním vývojári nič neurobili, pretože v tejto ére nemá čo hľadať.
V momente, kedy vás jazdný model spolu s umelou inteligenciou v Halo: Reach začne štvať natoľko, že by ste hru najradšej vypli, máte tri možnosti. Môžete prestať hrať, zohnať si kamaráta na kooperáciu, alebo sa presunúť do režimu pre viacerých hráčov, kde na vás čakajú bitky určené až pre šestnásť po boji túžiacich bojovníkov, ktorí majú možnosť stretnúť sa v rôznych herných módoch. Aktuálne hra ponúka celkom deväť módov, medzi ktorými je možné nájsť napríklad team deathmatch, capture the flag, target elimination, grifball alebo u fanúšikov zombie veľmi obľúbený infection, v ktorom stojí na počiatku jednotlivec proti jedenástim protivníkom, ktorých má zmeniť na nemŕtvych.
Ak náhodou nepatríte medzi veľkých fanúšikov stretov s ostatnými hráčmi, nemusíte smútiť. Okrem príbehu a tradičného multiplayeru ponúka Halo: Reach totiž tiež kooperačný režim Firefight, v rámci ktorého sa máte možnosť spolu s ďalšími tromi bojovníkmi vydať na niektorú zo samovražedných misií. Brániť v nich budete väčšinou určitý bod, na ktorý sa prichádza na vašich jedna vlna nepriateľov za druhou. Prakticky možno povedať, že Firefight je určitou alternatívou tradičného Horde módu, od ktorého sa líši primárne tým, že vám do cesty nestavia úplne tupú hordu, ale koordinovaný nepriateľský prápor, ktorého vedenie nesiaha len na kvantitu, ale aj na taktiku. Aj keď to hovorím nerád, veľmi som z hry pre viacerých jedincov ako celku nadšený nebol, pretože nie je vedľa toho, čo ponúka konkurencia, dostatočne atraktívna.
Kým sa v rámci herných režimov Halo: Reach nepodarilo nejako zvlášť posunúť vpred, jeho verzia na PC má jednu z najlepšie zvládnutých optimalizácií posledných rokov. Zahrať si ho tým pádom môžete aj na starších mašinách na 4K bez toho, aby ste prišli o obľúbených 60 fps, za čo si vývojári rozhodne zaslúžia pochvalu, pretože konzolové porty nie je práve ľahké doladiť tak, aby nemali pôrodné bolesti. Úprimne preto dúfam v to, že nasledujúce časti Master Chief Collection na tom budú minimálne tak dobre, ako Halo: Reach.
Aktuálne vypustené Halo: Reach je prakticky prvou hrou z tohto univerza, ktorú som mal možnosť prejsť od začiatku až do konca bez toho, aby som sa v priebehu hrania cítil stratený kvôli záplavu informácií odkazujúcich na niektorý z predchádzajúcich dielov série. Príbeh vo mne preto zanechal veľmi pozitívne emócie, rovnako tak ma potešil dizajn jednotlivých máp, do ktorých som mohol zavítať, či možnosť zahrať si tento kúsok v 4K. Hoci sa mi celok skutočne páči, nemožno povedať, že by som z neho bol vyložene nadšený, pretože sa na ňom podľa môjho názoru veľmi podpísal zub času, ktorý sa nevyhne žiadnej hre. Vývojárom sa navyše nepodarilo odstrániť niektoré nedostatky pôvodnej verzie, kvôli čomu sú napríklad spoločníci v kampani doslova nepoužiteľní.
Halo: Reach je, podobne ako Age of Empires II: Definitive Edition, hrou, ktorá má aj niekoľko rokov od vydania pôvodnej verzie svoje čaro. Na PC navyše tento kus ťaží z potenciálu, ktorý na výkon štedrý HW ponúka. Ak túžite po staromilskej FPS z univerza Halo s o kvapku lepším vizuálnym kabátcom, zaručene si nenechajte toto dielo ujsť. Ak hľadáte skôr riadnu strieľačku s modernými princípmi a očiam lahodiacou grafikou, radšej sa poobzerajte inde. Osobne som bol s Halo: Reach aj napriek zubu času, ktorý nemožno úplne prehliadať, spokojný, takže prípadný nákup odporúčam.
Táto recenzia bola napísaná na PC verziu.
• Zdroje: Vlastné
Klady
Zápory
Ondřej Zeman
Moje meno je Ondřej Zeman. Hernej žurnalistike sa venujem už viac ako sedem rokov, počas ktorých som mal možnosť vypracovať sa z herného blogera na plnohodnotného žurnalistu na serveri Zing.cz, z ktorého som po čase odišiel na Alza Magazín. Aj keď som hrdým vlastníkom konzoly Nintendo Switch, mojou najväčšou vášňou je hranie na PC, kde som mal možnosť zrecenzovať už viac ako dve stovky rôzne kvalitných titulov. Slabosť mám primárne na ťahové RPG, indie projekty, prepracované FPS a komplexné stratégie.
Minimálne HW požiadavky | Odporúčané HW požiadavky | |
---|---|---|
Operačný systém | Windows 7 64-bit | Windows 10 64-bit |
Procesor | Intel Core i3-550 3.2 GHz/AMD Phenom II X4 960T | Intel Core i7-870 Quad 2.93 GHz/AMD FX-4100 |
Grafická karta | NVIDIA GeForce GTS 450 v4/Radeon HD 6850 | NVIDIA GeForce GTX 560 Ti/Radeon R7 360 |
DirectX | DirectX 11.0 | DirectX 11.0 |
Operačná pamäť | 8 GB | 8 GB |
Pevný disk | 20 GB | 20 GB |
Chcete si uľahčiť výber? Nižšie pre vás máme tipy na vhodné herné počítače podľa náročnosti.
Halo: Reach vychádza 3. decembra 2019 na PC a Xbox One. Titul je dostupný tiež na Xbox 360 od 14. septembra 2010. O novinkách vás budeme informovať.