Chivalry 2 (RECENZIA) – Brilantný stredoveký masaker

Chivalry 2 (RECENZIA PC) – Obsah článku

1. V Chivalry 2 sa opäť vrhnete do boja o trón
2. Získať hrad nie je žiadna sranda
3. Cvik robí majstra
4. Zrazilo Chivalry 2 z trónu doteraz kraľujúce Mordhau?
5. Recenzia Chivalry 2: záverečné hodnotenie
6. HW nároky pre Chivalry 2 PC

V Chivalry 2 sa opäť vrhnete do boja o trón

Dej nebýva práve silnou stránkou titulov zameraných primárne na divoké prelievanie krvi v masívnych bitkách. Mordhau sa napríklad hlbšiemu rozprávaniu vyložene vyhýba, čo je vcelku škoda. Autori Chivalry 2 sa rozhodli, že práve tento prvok urobia jedným z aspektov, ktorými sa ich dielo od konkurenčného projektu odlíši. Vo výsledku sa dá povedať, že tu príbeh nadväzuje na rozprávanie Chivalry: Medieval Warfare, ktoré neskončilo pre udatných rytierov rádu Agatha úplne najšťastnejšie. Namiesto dobrého konca sa totiž dočkali masakru, kvôli ktorému sa nakoniec muselo celé zoskupenie stiahnuť do tieňov a prenechať vládu svojim červeným nepriateľom zo zoskupenia Mason Order. Jeho vodca sa s ničím veľmi nepáral, a tak vo finále získal od kráľa Argona korunu a dominanciu nad celou ríšou.

Nevládol však úplne idylicky. Prakticky by sa dalo povedať, že to bol tyran dávajúci svojim verným voľnú ruku v konaní rôznych lumpární, kvôli čomu sa proti nemu pomaly, avšak isto začala zdvíhať vlna odporu vedená nikým iným ako mladým kráľovičom Argonom druhým. Ten sa rozhodol na čele rádu Agatha a všetkých dobrých ľudí ochotných sa pripojiť k jeho veci postaviť proti Mason Order a opäť dať ríši zaslúžený rád. Príbeh Chivalry 2 fakticky štartuje v momente, kedy sa tento výrazný hrdina ľudu objavuje na scéne, aby prevzal korunovačné klenoty od červených, ktorým sa samozrejme jeho túžba po moci nepozdávajú a tak sa bránia zubami nechtami. V rámci tohto krvavého konfliktu sa vždy môžete na bojovom poli postaviť na jednu zo strán s myšlienkou, že na ňom budete prezentovať jej ideály.

Čo to znamená? Za rytiera patriaceho k rádu Agatha sa len málokedy pustíte do brutálneho mordovania nevinných dedinčanov alebo iných, výraznejších zlovestností. Naopak Mason Order si po tejto stránke veľké servítky neberie. Neraz sa v jeho mene vrhnete v ústrety mestským uliciam alebo obilným lánom, kde nebudete kosiť obilie, ale sedliakov obývajúcich neďalekú dedinu, ktorú máte za úlohu vypáliť. Celkovo sa dá povedať, že je v Chivalry 2 vidieť veľmi veľký dôraz na hranie rolí, vďaka čomu sa viac vžijete do svojho hrdinu, či už sa ocitnete v koži záporáka, či naopak rytiera bez bázne a hany schopného pre chudobných obyvateľov obetovať pokojne vlastný život . Za seba musím povedať, že som si stretnutia ako také užíval vďaka tejto skutočnosti viac než napríklad v Mordhau, kde síce sú dve frakcie, avšak veľmi sa nelíšia.

Získať hrad nie je žiadna sranda

Jedným z dôvodov, prečo má Chivalry 2 silnú atmosféru, je okrem veľkého zamerania na hranie rolí tiež fakt, že doslova každá z misií má nejaké to príbehové pozadie či dej neustále vás ženúci dopredu. Tu uvediem prepadnutie v lese. Rytieri rádu Agatha v ňom putujú temným hvozdom s karavánou určenou na zničenie neďalekého hradu. Lenže ako to už tak býva, ich cesta k pevnosti nie je pokrytá lupienkami ruží, ale krvou, pretože nepriatelia im samozrejme nechcú umožniť dostať sa k ich cieľu. Hneď zo štartu tu máte impozantný výpad z lesa, ktorému sa musí putujúca armáda brániť, zatiaľ čo tlačí káru k sídlu červených mimo rámca zrovna za rohom. Obľahnutím hrádku však celá zábava nekončí. Ďalšia úloha vedie bojovníkov proti jeho hradbám, za ktorými na nich čaká zlý vojvoda.

Finále tejto bitky nie je pre útočiaci tím nijako jednoduché. Lord má totiž k dispozícii rozsiahlu sálu, kde sa pohybuje on a väčšina nepriateľského tímu, ktorý má za úlohu ho brániť. Ak sa vám ho však podarí poraziť, pocítite neskutočný pocit zadosťučinenia. Celkovo sú mapy orientované na obliehanie až prekvapivo náročné. Hlavným dôvodom, prečo to tak je, je jednoznačne fakt, že sa neskladajú z jednej či dvoch fáz, ale rovno zo siedmich etáp, kedy v podstate každá môže rozhodnúť o tom, či útočníci uspejú, alebo naopak zlyhajú. Podľa môjho názoru je cesta rozvrhnutia misie na viac častí ideálnym spôsobom, ako prinútiť hráčov, aby spolu viac spolupracovali, a predovšetkým sa zamerali na úlohy, ktoré im Chivalry 2 stabilne servíruje. Že sa to nebude páčiť sólistom? No, táto hra na nich príliš necieli.

Prím tu totiž po väčšinu času hrá tím, takže hoci zdatný šermiar dokáže hocikedy zadržať dav, rozhodne nie je schopný čeliť nepriateľom v otvorenejšom priestore, kde si ho protivníci môžu obísť a zahrať si s ním hru „otloukej se bábovičko“. Navyše je tu často nutné plniť už spomínané úlohy, kvôli čomu vás počínanie ľudí hrajúcich len na eliminácie bude neraz slušne štvať. Musím ale uznať, že v rámci kompletu je obliehanie ako také aj jednotlivé fázy útoku vyriešené veľmi pekne. Človek má neustále túžbu hrať tímovo, vďaka čomu si tvorcovia Chivalry 2 dozaista zaslúžia pochvalu. Ďalším dôvodom na chválu je návrh máp samotných. Každá z nich má svoje čaro, ktoré budete v priebehu hrania stabilne vstrebávať.  

Aj keď je Chivalry 2 hrou cieliacou z veľkej časti na hranie v tíme, nie všetky mapy sú obliehacieho rázu. Ani sólisti tým pádom úplne neprídu skrátka. Okrem lokácií orientovaných na dobývanie pevnosti tu sú tiež čistokrvné bitky, kde sa máte možnosť stať rytierom stojacim na vyvýšenom mieste a neustále odrážajúcim nápor nepriateľov. Vyblázniť sa dá napríklad na turnajovom kolbisku alebo na bojovom poli, nad ktorým sa ženú temné mračná. Z bojísk som bol celkovo nadšený, čas od času som na nich však narazil na menšie bugy, kvôli ktorým som sa musel napríklad nechať zabiť. Nebolo to ale príliš časté, takže tento nedostatok nepovažujem za príliš veľký problém, navyše je možné, že v blízkej dobe už sa s ním nestretnete.

Cvik robí majstra

Kvalitné mapy sú fajn, bez prepracovaných herných tried by ale Chivalry 2 bolo iba polovičné. Zvládnuť sa našťastie tvorcom podarilo aj spracovanie jednotlivých herných špecializácií. Nájsť v hre môžete celkom štyri základné povolania, ktoré vám postupom času ponúknu určité formy orientácie. V elementárnej palete nájdete rytiera, pešiaka s halapartňou, lukostrelca a bojovníka z predvoja, ktorý predstavuje niečo medzi bojovníkom v plátovej zbroji a obyčajným vojakom. Každá z ponúkaných postáv hráčovi ponúka unikátny počet životov, rýchlosť, výdrž a samozrejme tiež zbrane, ktoré v prípade ostatných nenájdete. Pokiaľ vám ide o prístupnosť a veľkú odolnosť, ideálnou voľbou je platovou zbrojou disponujúci rytier, ktorého možno označiť za stávku na istotu.

Nie každý však túži po tom, aby bol takmer nezraniteľným šampiónom. Pre tých, ktorí volia skôr než veľkú odolnosť obratnosť, je tu tradičný pešiak. Ten v úplne najzákladnejšej verzii disponuje halapartňou, ktorú má následne možnosť vymeniť za kopije či iné zbrane. Ak však úplne neholdujete tomuto štýlu a stavíte skôr na štít, je tu pre vás variácia, v ktorej rámci má postava jednoručný nástroj a štít. Túto alternatívu vám však ponúkne tiež napríklad rytier, len v trošku topornejšom prevedení. Treba podotknúť, že špecializácie patriace k jednotlivým povolaniam sa nelíšia iba výstrojom. Všetky majú ešte unikátne spektrum pasívnych a aktívnych benefitov. Kým strelec s kušou má po ruke vlajku ozdravujúcu jeho okolie, jeho kolega s lukom si môže zapáliť šípy v ním vytvorenom ohnisku.

Spracovanie jednotlivých tried a špecializácií k nim patriacich je v Chivalry 2 nadmieru podarené. Zvládnuť sa autorom taktiež podarilo vybalansovanie ich diela. Do istej miery sa dá povedať, že každé povolanie tu má svoju úlohu. Rytieri sú vo výsledku tankmi schopnými znášať nápor, pechota spolu s bojovníkmi predvoja je tu primárne preto, aby rozsievala rany. Lukostrelci sú predovšetkým podporou. Vždy máte však možnosť zo základného nastavenia vystúpiť a urobiť z defenzívne ladenej postavy napríklad ofenzívneho zabijaka, čo zažijete predovšetkým ako strelec z kuše, keď vám nepriateľskí bojovníci nedajú na výber.

Najvýraznejším ťahúňom Chivalry 2 však nie je ani návrh máp, ani dizajn herných tried. Prím tu hrá spracovanie súbojového systému, ktorý je doslova brilantný. Jeho základné pochopenie nie je nijako náročné, stačí len rozdávať rany a nepriatelia padajú. Ak však chcete byť skutočne efektívnymi bojovníkmi, musíte lepšie spoznať jeho tajomstvá, čo v praxi znamená, že sa nesmiete iba bezmyšlienkovite oháňať, ale je nutné, aby ste využívali celú paletu útokov. Akonáhle si osvojíte všetky finty, zistíte, že lepší formát ste doteraz nevideli, pretože na tomto koncepte je zrejmé, že jeho autori boli rozhodnutí spracovať každý detail umenia kontaktného boja, v čom podľa môjho uspeli na jednotku. Ako už navyše bolo povedané, celkovo ide o prístupný prvok, takže si hranie vychutnajú ako veteráni, tak aj nováčikovia.

Zrazilo Chivalry 2 z trónu doteraz kraľujúce Mordhau?

Chivalry: Medieval Warfare dlho panovalo v rámci žánru, než bol zo svojej pozície odstavený vizuálne a hrateľne výraznejším Mordhau, teraz sa však zdá, že prišiel čas odovzdať korunu opäť ďalej. Chivalry 2 je totiž brilantnou akciou s neskutočne premakaným súbojovým systémom, príbehom schopným vtiahnuť do sveta, perfektne navrhnutými mapami a pestrou škálou odlišne spracovaných herných tried, ktoré si vo výsledku nie je vôbec jednoduché plne osvojiť. Aby som povedal pravdu, nemám kompletu veľmi čo vytknúť, jeho tvorcovia na ňom totiž odviedli výbornú prácu.

• Zdroje: Vlastné

Chivalry 2 (RECENZIA)

Záverečné hodnotenie

Táto recenzia bola napísaná pre PC verziu hry. Kópiu poskytla distribútorská spoločnosť Comgad.

Hodnotenie9/10 SKVELÁ

Verdikt:

---

Chivalry 2 je brilantná akcia kráčajúca plne v stopách Chivalry: Medieval Warfare a prinášajúca pár zaujímavých inovácií v rámci vylepšeného súbojového systému. V prípade, že vás už omrzelo Mordhau alebo hranie prvého dielu, určite by ste sa na tento kúsok mali vrhnúť. Za seba ho vrelo odporúčam, pretože som sa pri ňom skvele bavil.

Klady

• Neskutočne premakaný súbojový systém
• Príbeh schopný vás vtiahnuť
• Perfektne navrhnuté mapy
• Pestrá škála odlišne spracovaných herných tried
• Možnosť po nepriateľoch vrhať prakticky všetko, čo nájdete
• Chytľavá hrateľnosť

Zápory

• Menšie bugy

Ondřej Zeman

Moje meno je Ondřej Zeman. Hernej žurnalistike sa venujem už viac ako sedem rokov, počas ktorých som mal možnosť vypracovať sa z herného blogera na plnohodnotného žurnalistu na serveri Zing.cz, z ktorého som po čase odišiel na Alza Magazín. Aj keď som hrdým vlastníkom konzoly Nintendo Switch, mojou najväčšou vášňou je hranie na PC, kde som mal možnosť zrecenzovať už viac ako dve stovky rôzne kvalitných titulov. Slabosť mám primárne na ťahové RPG, indie projekty, prepracované FPS a komplexné stratégie.

Chivalry 2 (DOJMY Z HRANIA PC) – Obsah článku

1. Bitka je v Chivalry 2 gigantickým masakrom
2. Obratný šermiar v úzkej uličke zadrží pokojne celú armádu
3. Kmáni hrajú v Chivalry 2 nemalú úlohu
4. Po vydaní tento kúsok zrejme zrazí z trónu Mordhau
5. HW nároky na Chivalry 2 PC

Bitka je v Chivalry 2 gigantickým masakrom

Každá bitka pred nasadením strelného prachu bola masakrom, na ktorého konci zostalo na bojisku pokojne aj niekoľko tisíc padlých, pretože išlo o reže rozhodované spočiatku primárne za pomoci rôznych pomocí rôznych kontaktných nástrojov, medzi ktorými samozrejme nechýbali meče. V Chivalry 2 sa môžete rozsiahlych stretov obdobne ako v jeho predchodcovi zúčastniť a ukázať ostatným na bojisku, ako vám to s mečom či inou zbraňou ide, či už v súboji jeden na jedného, alebo pri presilovke. Tá síce úplne ignoruje rytierske ideály, keď však chcete prežiť, česť sa stane po čase tým posledným bodom na rebríčku vašich priorít. Vo výsledku tú prím nehrá ani samotné prežívanie. Hlavný jest pomôcť vášmu tímu k víťazstvu, čo je niečo, za čo sa neraz tvárou v tvár presile obetujete.

Elementárna myšlienka stretov je tu veľmi podobná konceptu používanom v Chivalry: Medieval Warfare alebo Mordhau. V obliehajúcich bitkách sa jedna zo zúčastnených strán aktívne snaží zabrániť postupu druhej. Nechýbajú tu samozrejme ani jednoduché šarvátky. Do istej miery by sa dalo povedať, že Chivalry 2 ponúka prakticky to isté čo konkurencia, lenže fakticky to tak nie je. Oproti svojim sokov a staršiemu bratovi totiž disponuje niečím, čo inde nenájdete. Jeho tromfom je neskutočne hutná atmosféra, ktorá v hráčovi vyvoláva dojem toho, že skutočne vstupuje do bitky. Všade okolo vás sú tu vaši bratia v zbrani bojujúci za rovnakú vec bez ohľadu na to, či padnú alebo nie. Nie inak sú na tom však nepriatelia voliaci taktiež iba medzi víťazstvom a smrťou.

Jedným z prvkov, ktoré veľmi podporujú hutnosť atmosféry, je dizajn jednotlivých máp. Všetky v bete prezentované mestá a bojiská pôsobia neskutočne reálne. Naviac je každá lokalita navrhnutá tak, aby do nej neexistovala iba jedna cesta, vďaka čomu sa partia schopnejších hráčov dokáže nepriateľom dostať do chrbta a rozseká im lukostrelcov na kusy skôr, než si ich do zbroje zakutia kamoši v prvej línii a uvedomia si, čo sa vlastne deje. Aby som bol v tomto ohľade určitý, napríklad destinácia s hradom v hlavnej úlohe na prvý pohľad vyzerá nedobytne. Akonáhle si však miesto riadne ohmatáte, zistíte, že je tu viac prístupov, než by jeden človek od takejto pevnôstky očakával. Tak snáď také budú všetky lokácie, ktoré nám po vydaní Chivalry 2 ponúkne.

Obratný šermiar v úzkej uličke zadrží pokojne celú armádu

Ako nám v knihách a seriáloch Witcher ukázal Geralt z Rivie, muž zdatný v ovládaní meča dokáže svojim smrtiacim nástrojom zabiť pokojne aj niekoľko ľudí bez toho, aby sa zapotil. V Chivalry 2 je dobrý šermiar postavou, ktorá zvládne vďaka prepracovanému súbojovému systému zastaviť nápor aj väčšieho počtu nepriateľov. Stačí len nájsť správne miesto a do istej miery máte vyhraté. Musíte však ovládať svoju hračku dostatočne dobre na to, aby ste sa o ňu mohli oprieť. Zásadné je totiž byť v ofenzíve a mať pokrytý chrbát. Akonáhle ste tu nútení prejsť do defenzívy, alebo vás protivníci dokonca obkľúčia, je vlastne koniec, pretože nikto nie je schopný odrážať útoky do chrbta. Naviac je tu ešte možnosť, že vami kontrolovaný meč jednoducho nevydrží.

Áno, čítate správne. Pokiaľ so svojím nástrojom budete zle zaobchádzať, alebo sa uchýlite príliš k defenzíve, nakoniec sa môže stať, že sa meč jednoducho zlomí a vám nezostane nič iné, než ho zahodiť a uchopiť sekundárnu zbraň s menším dosahom, a hlavne bojovou efektivitou. Mechanika poškodenia predmetu, s ktorým bojujete, je v Chivalry 2 spracovaná veľmi solídne. Vlastne je to prvok ženúci vás vpred a nútiaci k tomu, aby ste sa príliš nespoliehali na defenzívnu pozíciu, ktorá umožňuje vašim spoločníkom výpady do chrbta zamestnaných nepriateľov. Celkovo je nutné povedať, že súbojový systém je v tomto diele spracovaný skutočne pekne, vďaka čomu je každý duel niečím, čo si šermiar či milovník treskotu o seba narážajúcich mečov dokáže vychutnať.

Kmáni hrajú v Chivalry 2 nemalú úlohu

Postaviť bitky len na stret dvoch armád plných rytierov by bolo pekné, nie každý je však schopný pracovať s mečom tak, aby s ním bol dostatočne efektívny. Navyše veľké stredoveké bojiská nepokrývali len telá šľachty, ale prevažne poddaných, ktorých bolo vždy viac než do zbroja zakutých pánov. Chivalry 2 už v bete ponúka rovno niekoľko jasne orientovaných tried, za ktoré sa môžete vrhnúť do víru mečov. Skutočne plnoplátovou zbrojou disponujú iba velitelia s obojručnou zbraňou a vysokou odolnosťou, ktorú im ostatní len ticho závidia. O niečo horšie sú vybavení zbrojnošovi a nájazdníci chránení pred údermi iba krúžkovými košeľami. Pokiaľ by som však mal povedať, kto je na tom aktuálne najhoršie, rozhodne by to boli lukostrelci s koženou vestou a nožom na pitvanie rýb.

Všetky základné povolania tu majú ešte sekundárne zameranie. Fanúšikovia boja na diaľku si môžu po absolvovaní niekoľkých úrovní zvoliť medzi lukostrelcom, kušostrelcov a vrhačom kopije. Kým zbroj majú všetci traja rovnakú, primárna zbraň a doplnkové predmety sú odlišné. Pokiaľ ide o samotnú triedu špecializácií, aj tá je relatívne pestrá. Úprimne však dúfam v to, že nám tvorcovia Chivalry 2 podobne ako autori Mordhau ponúknu vedľa jasne definovaných špecializácií tiež možnosť vytvorenia postavy so všetkým, čo to zahŕňa, takže si vo finále budeme môcť vybrať zbroj, a hlavne smrtiace nástroje, s ktorými pôjdeme do boja. Veľmi však neverím, že na to dôjde, predsa len by to mohlo narušiť balanciu kompletu a o to vo výsledku stojí len málokto.

Po vydaní tento kúsok zrejme zrazí z trónu Mordhau

Pokiaľ som spočiatku považoval tento kus za dielo neschopné konkurencie, veľmi rýchlo som zmenil názor. Hneď prvá zrážka dvoch rytierskych rodov mi totiž ukázala, že tu stojím pred niečím, čo chytľavé, ale trošku tupé Mordhau zatieňuje snáď vo všetkých ohľadoch, hoci ide stále o nekompletný produkt. K dispozícii je vám tu daný nesmierne zábavný súbojový systém, na kusy sa lámajúce zbrane, slušne navrhnuté špecializácie, veľkolepé bitky a atmosféra, ktorá dokáže vtiahnuť do víru boja. Až na nejaké tie menšie prepady fps som bol s celkom nesmierne spokojný už v tento moment, takže keď nezačnú vývojári z Torn Banner Studios na poslednú chvíľu divoko experimentovať, majú šancu vytvoriť hru, ktorá tu s nami bude obdobne ako jej predchodca pokojne pol dekády bez toho, aby dostala vyzývateľa.

Tieto dojmy z hrania boli napísané na PC verziu hry.

Zdroje: Vlastné, Torn Banner Studios

Ondřej Zeman

Moje meno je Ondřej Zeman. Hernej žurnalistike sa venujem už viac ako sedem rokov, počas ktorých som mal možnosť vypracovať sa z herného blogera na plnohodnotného žurnalistu na serveri Zing.cz, z ktorého som po čase odišiel na Alza Magazín. Aj keď som hrdým vlastníkom konzoly Nintendo Switch, mojou najväčšou vášňou je hranie na PC, kde som mal možnosť zrecenzovať už viac ako dve stovky rôzne kvalitných titulov. Slabosť mám primárne na ťahové RPG, indie projekty, prepracované FPS a komplexné stratégie.