• Autor: Alexandra Vaníková
Tradícia série Persona siaha až do roku 1996, kedy pod taktovkou štúdia Atlus vyšiel jej prvý diel s názvom Revelations: Persona. Po 24 rokoch tu máme vylepšené piate pokračovanie tohto JRPG s názvom Persona 5 Royal (pôvodná verzia Persony 5 prvýkrát vyšla v roku 2016) ponúkajúce lepšiu grafiku a tiež nový obsah. To, či nás RPG z krajiny vychádzajúceho slnka s partičkou tínedžerov bažiacich po spravodlivosti v hlavnej úlohe zaujalo, sa dočítate v našej recenzii.
Persona 5 Royal (Hra) | Persona (IP)
Japonské RPG Persona 5 Royal je vylepšenou edíciou šiesteho dielu hernej série Persona. Titul vyvíja štúdio P-Studio a vydáva spoločnosť Atlus. Hra vychádza na PS4 31. 10. 2019 v Japonsku a 31. 3. 2020 vo zvyšku sveta. Hra je bez českej lokalizácie a neobsahuje multiplayer. | Homepage
Články: | Recenzia
V Persona 5 Royal sa vžijete do kože mladého muža s prezývkou Joker (nezamieňať s kráľom zločinu z dielní DC Comics), ktorý bol kvôli nálepke „kriminálneho živla“ nútený od základov zmeniť svoj život so všetkým, čo k tomu patrí. Novým domovom sa mu stalo zanedbané podkrovie maličkej kaviarne Leblanc stratenej v úzkych uličkách Tokia a jediným spoločníkom jej majiteľ, starnúci a nedôverčivý Sojiro Sakura, ktorý na hlavného protagonistu dohliada počas jeho probácie. Nie je to práve najružovejší začiatok, čo poviete?
Krátko po tom, čo sa hlavný protagonista ako-tak stihne zžiť s pár zaprášenými metrami štvorcovými, kde bude odteraz tráviť čas, je vrhnutý do víru študentského života na strednej škole. Sedenie v lavici, ťukanie do mobilu, profesor sa ho sem-tam na niečo opýta (profi rada: na prednáškach sa oplatí počúvať výklad)... poznáte to – celkom nuda. Nebude to však trvať dlho. Všetko zmení záhadná aplikácia v mobile, kamarátstvo s excentrickým spolužiakom Ryujim a najmä Morgana – urozprávaná mačka hľadajúca svoju ľudskú podobu v najtemnejších zákutiach sŕdc amorálnych dospelákov.
Po tom, čo Joker spolu s niekoľkými priateľmi vytvorí syndikát s názvom Phantom Thieves a vyhlási vojnu lotrom, som sa naplno vrhla do každodenného kolotoča zahŕňajúceho zlepšovanie fyzickej zdatnosti a schopností (nie je nad to napríklad pokoriť výzvu zjedením hamburgera obrích rozmerov), vzťahov s okolím, brigády, poctivý študentský život (teda aspoň jeho predstieranie), alebo kupovanie vybavenia a medikamentov od svojráznej doktorky... aktivít je tu naozaj veľa a na ich opísanie by táto recenzia nestačila.
V prípade, že ste nedávno dohrali napríklad Zeldu, sa vám svet v Persone bude zdať pravdepodobne malý, ale práve množstvo aktivít podľa môjho názoru jeho skromnejšiu rozľahlosť vynahrádza. V Persone navyše na vás nečaká len objavovanie životom pulzujúceho Tokia, ale aj kognitívneho sveta stvoreného z temných túžob ľudského druhu – tzv. Metaverse.
Každý jedinec, ktorého ovládajú jeho vlastné zvrátené túžby, obýva v Metaverse svoj „palác“ a práve tie ma v Persone očarili najviac. Tvorcov musím pochváliť za to, že žiadny z nich nie je rovnaký, čo platí ako o ich útrobách, tak nepriateľoch, tzv. Shadows (tieňoch), strážiacich samotný poklad (o tom viac neskôr). Paláce, teda akési „vzdušné zámky“, ktorých podoba je definovaná pokrivenými túžbami ich majiteľov a ktoré budete v paralelnom svete Metaverse navštevovať, svojmu názvu navyše nezostávajú nič dlžné a ich zdolanie rozhodne nie je záležitosťou niekoľkých minút.
Na ceste za pokladom (jeho získaním sa zo srdca vládcu paláca vytratí zlo) som sa navyše poriadne zapotila pri bojoch s jeho strážcami a na rad prišli aj nejaké tie logické hádanky. Výsledkom tejto kombinácie je, že pri objavovaní jednotlivých palácov som sa vôbec nenudila, čo ma, úprimne povedané, celkom prekvapilo, pretože hra po niekoľkých hodinách nasadila stabilné tempo a ja som sa obávala, že časom upadne do stereotypu. Ale nestalo sa tak, za čo vývojárom putuje palec hore.
V prípade Mementos (čo je jeden obrovský palác obývaný desiatkami jedincov, ktorých temné túžby nie sú tak silné, aby fungovali samostatne) však situácia v rámci zážitku z hrania nie je tak ružová. Mementos fungujú ako samostatný dungeon v rámci sveta Persony, kde máte možnosť plniť vedľajšie questy. Na rozdiel od palácov, ktoré sú súčasťou príbehu, ale neponúkajú takú variabilitu.
Tento dungeon pozostáva z jednotvárnych tmavých chodieb, ktorých prieskum vás nenadchne tak ako blúdenie chodbami v paláci. Navyše samotné vedľajšie úlohy, ktoré tu budete plniť, sa tiež nesú vo veľmi podobnom duchu. Väčšinou sa zameriavajú na porazenie jedného hriešnika, ktorý ihneď na to precitne a pred hlavnými hrdinami si vyleje srdiečko. Hoci v Mementos nájdete mnoho užitočných predmetov, jeho dizajn sa postupom času výrazne nemení a kvôli nedostatku rozmanitosti a postupnej repetitívnosti questov som sa do jeho útrob vydávala len občas.
Čo je to vlastne tá Persona? Jednoducho povedané, ide o stelesnené rebelské „ja“ každej z postáv. Všetky sú unikátne, či už svojím vzhľadom alebo schopnosťami, a predstavujú výraznú pomoc v boji proti nepriateľským tieňom v palácoch. Musím povedať, že ich svet je natoľko podmaňujúci, že som sa neraz zamýšľala nad tým, aké superschopnosti by mala moja Persona (taká psychokinéza skombinovaná so zaklínačstvom neznie úplne zle).
Nové Persony môžete získavať vyjednávaním s protivníkmi, ktorí vám potom môžu odovzdať vlastnú Personu, avšak rozšírené možnosti práce s Personami ponúka najmä tzv. Velvet Room (miestnosť nachádzajúca sa medzi vedomím a podvedomím Jokera). Tam ich môžete kombinovať a vytvárať úplne nové, ich obetovaním zase doprajete vami zvolenej Persone viac bodov skúseností a nové schopnosti, prípadne ich môžete vymeniť za ľubovoľný predmet z výberu.
Persony úzko súvisia aj so vzťahmi, ktoré nadväzujete s vaším okolím. Akonáhle totiž s jednou z postáv príbehu vytvoríte dohodu či kontrakt, stane sa vaším „confidantom“ (dôverníkom). Čím lepší vzťah s dôverníkom budete mať, tým vyššie XP bonusy získa špecifická Persona pri kombinácii s inou alebo pri jej posilnení.
Súboje sa pýšia prívlastkom „turn-based“ (ťahové) a zvyčajne sa do nich budete púšťať s ďalšími členmi Phantom Thieves, pričom môžete ovládať každého z nich. Akonáhle ste na rade, máte možnosť vybrať si niektorý z typov útoku a povolať do zbrane aj jednu z Person, ktoré máte k dispozícii. Je ale vždy dobré najskôr zistiť slabé stránky nepriateľa a následne použiť protiútok zasahujúci jeho najslabšie miesto.
Boje vynikajú skvelým dizajnom a neutíchajúcou akciou. Bola som neustále nútená v každom z nich sledovať slabé miesta nepriateľov, v tom horšom prípade ich aj sama odhaliť. Niektorí nepriatelia počas boja napríklad tiež panikária a pokúšajú sa utiecť, v tom okamihu musíte všetky schopnosti vašich hrdinov sústrediť na nich a zlikvidovať ich skôr, než stihnú do boja povolať posily.
Zaujímavým okorenený bitiek je tiež možnosť s nepriateľom vyjednávať. Akonáhle zasiahnete jeho slabé miesto niekoľkokrát po sebe, môžete ho požiadať, aby vám odovzdal svoju Personu, peniaze alebo predmet. Zatiaľ čo niektoré monštrá ochotne vyhovejú vašim požiadavkám, s inými je nutné sa porozprávať a z dialógových volieb vyberať vhodné odpovede pre daný typ protivníka. Vďaka týmto aspektom môžem súbojovú stránku Person 5 Royal len pochváliť.
Príbeh Persona 5 Royal je kvalitatívne na vysokej úrovni, s čím ide ruka v ruke vydarený scenár a dabing (pre plnohodnotnejší zážitok odporúčam ten japonský). Škoda len, že sa tvorcovia nerozhodli nadabovať aj hlavného protagonistu, čím by jeho osobnosti dodali „šťavu“. Počas hry som totiž viackrát spozorovala, že Jokerova nátura nebola tak výrazná ako tie iných postáv a mala som väčší problém sa s ním stotožniť aj napriek tomu, že je to hlavný hrdina. Ďalším miernym negatívom je, že dialógové voľby nemajú na príbeh veľký dopad a najzásadnejšie sú len v momentoch vyjednávania s nepriateľom či pri rozhovoroch s dôverníkmi.
Persona 5 Royal je prešpikovaná anime prvkami (čo je vzhľadom na jej pôvod pochopiteľné) a postavy dávajú najavo svoje emócie každou bunkou svojho animovaného tela. Všetko, od frenetických súbojov až po večernú prechádzku Tokiom, tak dostáva iný rozmer. Zápasy a preskúmavanie palácov zase na novú úroveň posúva dynamický hudobný podkres, ktorý ma neomrzel ani po desiatkach hodín strávených v hre.
Pre skalných fanúšikov JRPG série od štúdia Atlus je Persona 5 Royal v podstate povinnou jazdou, a preto by som ju chcela odporučiť najmä nováčikom v žánri. Ak ste jednoducho doteraz nemali možnosť si akýkoľvek z dielov série Persona zahrať, prípadne vás tento konkrétny odrádzal najmä kvôli číslovke „5“ v názve, z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že sa nemáte čoho báť a smelo sa do Persony 5 pustite.
Titul má totiž čo ponúknuť ako ostrieľaným hráčom, tak jedincom touto sériou či žánrom japonských RPG ešte nepobozkaných. Cenovka Persona 5 Royal sa vyšplhala na viac ako 50 eur, ale svojím obsahom ju dokáže, aj napriek niektorým menším nedostatkom, bez problémov obhájiť. Ak si teda brúsite zuby na nefalšované japonské RPG, Persona 5 Royal vás rozhodne nesklame.
Táto recenzia bola napísaná pre PS4 Pro.
• Zdroje: Vlastné
Persona 5 Royal je aj napriek niekoľkým malým nedostatkom nezabudnuteľným herným zážitkom. Ide o návykový titul, ktorý hráča od prvých hodín chytí výborne rozprávaným príbehom, dynamickými súbojmi aj fascinujúcim svetom temného ľudského podvedomia, a už ho nepustí.
Klady
Zápory
Alexandra Vaníková
Volám sa Alexandra Vaníková a hrám sa venujem od svojich dvanástich rokov. Ako herný zelenáč som utopila hodiny v stratégiách Cossacks a Age of Empires. Nasledovala Mafia a niekoľko dielov Call of Duty, po ktorých som si začala rozširovať obzory naplno. Môj osobný výber top hier? Nájdete v ňom oba diely The Last of Us, Cyberpunk 2077, GTA V, japonské RPG Persona 5 Royal, Uncharted či God of War. Nepohrdnem ale ani kvalitnou indieovkou alebo titulom so zombie tematikou.