Pokémon Legends: Arceus (RECENZIA) – Minulosť značí sľubnú budúcnosť

Pokémon Legends: Arceus (RECENZIA Switch) – Obsah článku

1. Pokémon Legends: Arceus – Lekcia z histórie
2. Pokémon Legends: Arceus – Región Hisui otvára svoju náruč
3. Dobrí pokémoni sa vracajú
4. Priemerne vyzerajúci pokémoni
5. Podarená cesta do praveku pokémonov
6. Recenzia Pokémon Legends: Arceus: Záverečné hodnotenie

Pokémon Legends: Arceus – Lekcia z histórie

Príbeh Pokémon Legends: Arceus nekopíruje zabehnutú šablónu pokémonských hier, už teda necestujete krajinou a nesnažíte sa stať tým najväčším trénerom pokémonov všetkých čias. Naopak sa pozrieme do minulosti, presnejšie povedané do doby, kedy koncept trénerov pokémonov bol ešte abstraktným pojmom a ľudia sa po boku vreckových príšeriek ešte len učili žiť.

Hru začínate ako chlapec (alebo dievča), ktorý cez akúsi dimenzionálnu trhlinu spadol z neba priamo do regiónu Hisui. Po precitnutí sa stretnete s profesorom Laventonom, ktorému pomôžete odchytiť jeho zatúlaných pokémonov a on vás vzhľadom na preukázaný talent presvedčí, aby ste sa stali členmi výskumného tímu Galaxy a pomohli skompletizovať prvú encyklopédiu pokémonov vôbec – takzvaný Pokédex.

Príbeh je fajn, postupne vás prevedie všetkými kútmi regiónu Hisui a je skvelé, že sa tvorcovia tentoraz neuchýlili k stokrát zažitej dejovej schéme z predchádzajúcich hier. Vďaka tomu Pokémon Legends Arceus pôsobí ako skutočne nový diel série, nielen copy & paste minulých iterácií. Veľa tomu napomáha aj na pomery podobných hier pomerne veľké množstvo cut-scén a dynamickejšie poňaté rozhovory s NPC.

Bohužiaľ, s tými je zároveň spojená aj jedna nepríjemnosť – absencia dabingu všetkých postáv v hre. Už je skoro tradícia, že sa sťažujem na neprítomnosť nahovorenia postáv v novej hre s pokémonmi, v roku 2022 už však nemé charaktery naozaj pôsobia ako päsť na ucho. Chápem, že v prípade japonských RPG je podávanie dialógov výhradne textom obvyklou praktikou, pokémoni ale nie sú žiadnou malou sériou a Nintendo už vôbec nie je malá spoločnosť na to, aby si nemohla dovoliť zaplatiť pár dablérov.

Pokémon Legends: Arceus – Región Hisui otvára svoju náruč

Pokémon Legends: Arceus je plne 3D RPG z pohľadu tretej osoby, kde je vašou primárnou hernou náplňou chytanie a študovanie jednotlivých druhov pokémonov a ich katalogizácia do pokédexu. Nové informácie získavate ako bojom a odchytom, tak napríklad aj prostým pozorovaním, takže veľa času strávite preskúmavaním rozsiahlych oblastí a snahou zistiť o tunajšej faune čo najviac.

Odchyt divokých druhov prebieha prostredníctvom štýlovo drevených (predsa len sme v minulosti) pokéballov, ktoré vrháte na nič netušiacich pokémonov. Niektorí sa nechajú chytiť na prvú dobrú, na iných platí skôr plazivý útok zo zálohy, prípadne sa nechajú rozptýliť nejakou návnadou či jedlom. Niektoré druhy ale svoju kožu jednoducho nedajú lacno bez boja, takže ich klasicky v duchu predchádzajúcich hier budete za pomoci svojich privlastnených pokémonov musieť najprv oslabiť a až potom ich lapiť do pokéballu.

Divokí pokémoni sa v prírode vyskytujú úplne voľne a chovajú sa podľa vlastnej prirodzenosti – niektoré tak vaša prítomnosť nijako nerozhodia, iní zase utečú a ďalší na vás zaútočia hneď, ako vás zbadajú. Na agresívne druhy si budete musieť dávať dobrý pozor, pretože na rozdiel od minulých hier tentoraz nie ste nezraniteľní a pokémoni vám pokojne môžu aj vážne ublížiť. V takom prípade omdliete a prebudíte sa späť v základnom tábore, pričom prídete o časť vecí, čo ste práve mali pri sebe. Avšak, ak hráte online, ďalší hráči pohybujúci sa v rovnakej oblasti môžu vaše veci nájsť a poslať vám ich späť, rovnako tak vy môžete rovnakým spôsobom s navrátením majetku pomáhať ostatným, čo je taká pekná minihra sama o sebe.

Celkovo je podľa môjho názoru tento novo implementovaný mechanizmus „smrti“ sympatickým spestrením hrateľnosti (akokoľvek to môže znieť absurdne), pokémonov totiž táto zmena povyšuje z obyčajného „zberateľského predmetu“ na živé tvory a do samotnej hry pridáva napätie a určitý faktor risku, ktorý v faktore predchádzajúcich tituloch často chýbal.

Krajinou sa môžete pohybovať buď pešo, alebo na chrbte niekoľkých špeciálnych pokémonov, ktorých si môžete v priebehu hry odomknúť, prípadne môžete využiť vcelku rýchlo prístupný fast travel. Navigácia cez rozsiahle lokácie je tak veľmi príjemná a pohodlná, cestovaním regiónom Hisui tak nemusíte strácať viac času, než je nevyhnutné a môžete sa plne sústrediť na svoj výskum.

Úspešným plnením pokédexu postupne stúpate v hierarchii Galaxy tímu a získavate Star ranky. Tie vám zaručia prístup k novým druhom pokéballov a craftovacích receptov, ktoré vašu výskumnú prácu zase o niečo uľahčia, treba ale podotknúť, že kompletizácia pokédexu je záležitosť na dlhé lakte. V Hisui regióne sa totiž vyskytuje takmer 250 druhov pokémonov a než všetky nájdete a plne vyskúmate, pár desiatok hodín vám to nepochybne zaberie.

Dobrí pokémoni sa vracajú

Súbojový systém nesie množstvo podobností s predchádzajúcimi dielmi, zároveň sa ale v Pokémon Legends: Arceus dočkal pomerne výrazných zmien a pôsobí o niečo strategickejším dojmom. Stále pri sebe môžete nosiť až šesť pokémonov naraz, pričom súboje sú prevažne ťahové, už ale nie sú zamknuté v jednom pevne danom pohľade, ale môžete so svojou postavičkou behať voľne okolo a sledovať práve prebiehajúcu bitku z akého uhla chcete.

Pokémoni majú v zásobe už tradične štyri ofenzívne alebo defenzívne pohyby, pri ktorých však možno novo odomknúť agilnejšie (agile) alebo silnejšie (strong) verzie. Agilnejšia verzia je o niečo slabšia, ale o poznanie rýchlejšia, takže často máte možnosť vykonať útoky dva, než sa k slovu dostane váš oponent. Silnejšia verzia je… no… silnejšia, ale zároveň pomalšia, takže protivníkovi síce uštedríte väčší damage, ale zároveň mu dávate príležitosť zaútočiť viackrát.

Okrem obyčajných pokémonov v prírode často narazíte aj na takzvané Alfy, teda nadpriemerne rastlé exempláre s červenými očami, ktorých odchyt vám dá poriadne zabrať. Alfa pokémoni sú veľmi silní a niekoľkými údermi vám pokojne vyradia z prevádzky všetkých pokémonov, o vašom zdraví ani nehovoriac. Keď už sa vám však alfu podarí poraziť a chytiť, získate veľmi mocného spojenca.

Okrem alfa pokémonov však vaše cesty skrížia ešte mocnejší pokémoni, zvaní Noble (Vznešení). Súboje s nimi majú úplne inú dynamiku a mechanizmus, musíte si totiž sami ušpiniť ruky a väčšinu súboja oddrieť na vlastnej koži. Títo vznešení sú totiž spravidla rozzúrení do biela a nekontrolujú sa, musíte ich teda najprv upokojiť pomocou špeciálnych balzamov, ktoré aplikujete vrhom, respektíve ich sprosto hádžete veľvznešenému pokémonovi do tváre.

Tým mu kúsok po kúsku odhrýzate z health baru, lepšie povedané mu znižujete úroveň hnevu, zatiaľ čo sa v reálnom čase snažíte uskakovať pred jeho útokmi. Keď hnev pokémona klesne pod určitý bod, otvorí sa vám príležitosť vytiahnuť svoju pokémonskú partiu a doraziť ho klasickým ťahovým súbojom.

Úprimne povedané som si tieto náročnejšie boss fighty naozaj užíval, možno aj preto, že mi toto uskakovanie v mnohých ohľadoch pripomenulo sériu Dark Souls, ktorej som veľkým fanúšikom. Ale aj bez tohto faktora ide objektívne o podarenú záležitosť, ktorá skvele dopĺňa ako vcelku pokojnú hrateľnosť a dáva hráčovi príležitosť bojovať aj iným spôsobom než len prostredníctvom svojich pokémonov.

Pokiaľ práve v divočine neskúmate či nelovíte všemožné druhy farebných potvoriek, môžete sa vrátiť do základne v dedine Jubilife, kde si možno oddýchnuť, nakúpiť novú výbavu či materiály na jej craftovanie, nechať sa povýšiť u veliteľa Galaxy Tímu či pomôcť jednotlivým obyvateľom v rámci vedľajších questov.

Týchto menších úloh je v hre veľa a najprv sú vítaným spestrením, po určitom čase ale začnú pôsobiť ľahko stereotypným dojmom. Určitá časť z nich je totiž na spôsob donáškovej služby, musíte teda nájsť a chytiť určitého pokémona, nájsť a priniesť bylinku, nájsť a priniesť toto, nájsť a priniesť tamto. Vedľajšie úlohy by si tak možno zaslúžili o niečo väčšiu variabilitu, napriek tomu ale nie sú vyložene zlým doplnkom hlavných príbehových questov.

Priemerne vyzerajúci pokémoni

Z audiovizuálneho hľadiska je Pokémon Legends: Arceus trochu rozporuplnou záležitosťou. O absencii dabingu som sa tu už zmieňoval, trochu prekvapením pre mňa ale bola skôr len ľahko nadpriemerná grafika, ktorá je síce schopná vykúzliť pôsobivé scenérie, celkovo ale nejde o žiadny zázrak. Bezprostredné okolie okolo hlavného hrdinu je ok, akonáhle sa ale pozriete do väčšej diaľky, detaily sa stratia rýchlejšie ako plachý pokémon v najbližšom kroví a napríklad také modely ihličnatých stromov vyzerajú ako z dekády starej hry.

Čo je prekvapujúce, pretože hoci pokémonské hry grafikou nikdy vyložene neoslňovali, vždy si aspoň zakladali na podarenej štylizácii. Vzhľadom na rozsiahle lokality a obmedzený výkon Switchu však v tomto prípade muselo dôjsť k určitým kompromisom. Na druhej strane je ale hra pekne plynulá a pomerne svižne sa aj načíta, čo poteší.

Podarená cesta do praveku pokémonov

Celkovo je Pokémon Legends: Arceus podareným titulom spadajúcim do úspešnej zabehnutej série, ktorý do osvedčených mechanizmov prináša nemalý rad nových nápadov. Vďaka tomu si tak môžeme užiť úplne nový príbeh, neopozerané prostredie regiónu Hisui, zábavnú hrateľnosť a až prekvapivo zábavné bossfighty.

Hra síce neoplýva nijako oslnivou grafikou, už skoro neospravedlniteľne neobsahuje dabing postáv a niektoré vedľajšie úlohy pôsobia trochu jednotvárnym dojmom, napriek tomu naznačuje veľmi zaujímavý smer, ktorým sa táto séria môže ďalej uberať. Výlet do minulosti pokémonov tak nie je úplne bezchybný, paradoxne je ale prísľubom veľmi lákavej budúcnosti.

• Zdroje: Vlastné

Pokémon Legends: Arceus (RECENZIA)

Záverečné hodnotenie

Hodnotenie8/10 VEĽMI DOBRÉ

Verdikt:

---

Štúdio Game Freak vo svojom najnovšom titule trochu zariskovalo a rozhodlo sa osvedčený koncept série Pokémon osviežiť solídnym počtom zmien a inovácií. Výsledkom je tak ambiciózne a zábavné RPG s vreckovými príšerkami v hlavnej úlohe, ktorému síce do dokonalosti niečo chýba, zároveň ale pôsobí ako veľmi nádejná predzvesť do budúcnosti.

Klady

• Zábavná hrateľnosť a príbeh
• Zmysluplné inovácie herných mechanizmov
• Zábavné bossfighty
• Nové možnosti súbojového systému

Zápory

• Skôr priemerná grafika
• Absencia dabingu postáv
• Ľahko jednotvárne vedľajšie úlohy

Štěpán Lenk

Písaniu o videohrách, či už vo forme samostatných článkov alebo recenzií, sa venujem približne od roku 2017, kedy som svojimi textami začal prispievať na server Zing.cz, aby som neskôr napevno zakotvil v redakcii Alza Magazínu. Mojimi obľúbenými žánrami sú RPG a akčné adventúry z pohľadu tretej osoby, nepohrdnem ale aj nejakým tým zápasom o prežitie v battle royale tituloch. Všeobecne ale pri hrách razím heslo, že skvelá hrateľnosť je nadradená nabúchanej grafike.