Prečo len Bitcoin?

Bitcoin a monetárna história – OBSAH

1. Aký je zmysel blockchainu?
2. Dve požiadavky na neštátne peniaze
3. Problém Etherea? Končí.
4. Rekapitulácia: prečo Bitcoin > Shitcoin

V uplynulých mesiacoch sme si tu na Bitcoin Alza rozobrali, prečo potrebujeme neštátne peniaze, aké sú dopady peňažného socializmu, aká je história štátnej moci nad peniazmi, ako a prečo bude postupne dochádzať k bitcoinizácii – adopcii bitcoinu čoby nových peňazí. Jedna otázka však zostala nezodpovedaná. Prečo len Bitcoin?

Nemáme tu snáď rozmanité, prosperujúce, dynamické, vzrušujúce odvetvie kryptomien? Nemám si k svojim prvým satoshi nakúpiť tiež ETH, XMR, LTC, LINK, YFI? Nemám farmáriť yield (nech už to znamená čokoľvek)? Nemám snáď diverzifikovať do altcoinov?

Krátka odpoveď: Nie. Osvojte si stratégiu pravidelných, priebežných nákupov bitcoinu (stratégia DCA), žite dlho a blažene.

Aký je zmysel blockchainu?

„Blockchain“ je do značnej miery prázdny buzzword, a to oprávnene – samotný blockchain bez obchodovateľného tokenu (napr. bitcoinu) totiž nedáva žiadny zmysel. V Bitcoine vzniká blockchain ako vedľajší produkt vysporiadania transakcií a jeho hlavným zmyslom je možnosť nezávislého overenia aktuálneho UTXO setu (databáza nevyčerpaných transakčných outputov – t.j. kto čo vlastní). Bitcoinový full node umožňuje každému na svete vytvoriť si vlastnú kópiu blockchainu, a to procesom validácie všetkých bitcoinových transakcií od počiatočného generis bloku až k aktuálnemu UTXO setu – blockchain tak dáva každému istotu, že prijímané bitcoiny sú pravé (a že nejde napríklad o bcash). Prevádzka vlastného nodu zároveň dáva príjemcovi istotu, že prijímané transakcie spĺňajú pravidlá bitcoinového protokolu.

Stručne povedané, zmyslom blockchainu je umožnenie existencie neštátnych peňazí, bez závislosti od dôveryhodnej tretej strany.

Nejde pritom o nejakú zbytočnú paranoju. Bitcoinu predchádzalo množstvo centralizovaných pokusov, ktoré neskončili pre zakladateľov a držiteľov daných mien vôbec dobre:

• Liberty Reserve: projekt bežal medzi rokmi 2006 – 2013 a zaisťoval digitálne presuny jednotiek, ktoré by sme dnes nazvali stablecoiny (ekvivalenty dolára, eura, uncí zlata). Liberty Reserve mala na vrchole okolo 1 milióna používateľov. Údajne bol systém hojne využívaný na pranie špinavých peňazí z kradnutých kariet a obdobných aktivít. V roku 2013 bol zakladateľ zatknutý, neskôr odsúdený na 20 rokov väzenia, všetky prostriedky boli zabavené. Niektorí používatelia (ktorí Liberty Reserve používali obdobne ako PayPal, k legálnym aktivitám) dodnes s úradmi riešia, či dostanú svoje peniaze späť.
• e-gold: projekt bežal v rokoch 1996 – 2008, umožňoval presuny digitálnych gramov zlata. Podkladové zlato firma skutočne držala a nezdá sa, že by kedy vykonávala politiku frakčných rezerv. Na vrchole firma držala 4 tony zlata a používatelia vykonali ročne transakcie v objeme 2 miliárd dolárov. Roku 2008 bol projekt zatvorený americkými úradmi, zlato zhabané (vydané používateľom ako kompenzácia za digitálne jednotky bolo až v roku 2013). Zakladatelia boli odsúdení k miernym trestom.
• e-bullion: projekt podobný e-goldu, takisto išlo o transakcie s digitálnym zlatom. Fungoval medzi rokmi 2001 – 2008. Na vrchole mal milión používateľov a držal okolo 1,5 tony zlata. E-bullion bol prevádzkovaný manželmi Fayedovými, ktorí sa rozhádali, manžel nechal svoju ženu zavraždiť. Všetko zlato bolo úradmi zhabané.
• Liberty dollar: fungoval v rokoch 1998 – 2007, prevažne išlo o zlaté a strieborné mince s dolárovým nominálom (podľa pôvodnej definície dolára). Liberty doláre boli svojho času veľmi populárne v americkej libertariánskej komunite. V roku 2007 bola v kanceláriách Liberty dolára vykonaná razia a zakladateľ bol obžalovaný z falšovania amerického dolára (áno, „falšovanie“ vo forme oveľa hodnotnejších mincí). Hoci zakladateľovi hrozili desiatky rokov väzenia, bol nakoniec oslobodený (zabavené kovy však vydané neboli).

Satoshi nadobro vyriešil pokusy o vytvorenie neštátnych peňazí s pomocou mechanizmu proof-of-work s dynamickou úpravou obtiažnosti. Bitcoin bol od začiatku koncipovaný ako systém bez centrálneho bodu zlyhania – kde nemožno vypnúť servery, pozatýkať zakladateľa a zabaviť prostriedky.

Vďaka Satoshiho vynálezu tak máme k dispozícii neštátne peniaze, pri ktorých môžeme oprávnene očakávať, že tu s nami budú ešte veľmi dlho. A to z jedného prostého dôvodu: decentralizovaná povaha Bitcoinu je zaistená finančnou motiváciou ťažiarov. Od ťažiarov nemôžeme očakávať, že budú vynakladať energiu na proof-of-work z lásky k Bitcoinu; musíme očakávať, že im ide len o finančný zisk, teda že ťažiari sú ekonomicky racionálny.

Dve požiadavky na neštátne peniaze

Dostávame sa tak bližšie k zodpovedaniu otázky „prečo len Bitcoin“.

Neštátne peniaze musia spĺňať dve požiadavky:

• Decentralizácia
• Dlhodobá incentíva ťažiarov

Pokiaľ by neštátne peniaze nespĺňali jeden z bodov, skôr či neskôr zlyhajú. Nedostatočná decentralizácia môže plynúť napríklad z vysokých nárokov na prevádzku full nodov alebo udelením privilégií určitým aktérom (napr. systém DPOS pri kryptomene EOS vedie k ťažobným kartelom a cenzúre; obdobne tomu je pri Trone). Vysoká závislosť od jedného poskytovateľa „cloudových full nodov“ je tiež veľmi problematická: v rámci Etherea beží okolo 70 % všetkých nodov v cloude. Dominantným poskytovateľom týchto služieb je firma Infura (dcérska firma Consenys) – ukážkový centrálny bod zlyhania. Nedostatočná dlhodobá incentíva ťažiarov potom vedie k vyžmýkaniu siete cez 51 % útoky, ako sa v poslednej dobe deje sieti Ethereum Classic, ktorá zažila počas jedného mesiaca už tri útoky.

Cez decentralizáciu nejde vlak – pokiaľ obsahuje sieť centralizačné tendencie a pokiaľ si vytvára centrálne body zlyhania, nemá príliš zmysel sa ňou dlhodobo zaoberať. V prípade väčšieho úspechu siete v obchádzaní kapitálových kontrol a iných prejavov štátneho peňažného monopolu bude daná sieť zastavená či regulovaná obdobne, ako predchodcovia Bitcoinu. Väčšina konkurentov Bitcoinu robí práve túto základnú chybu: obetuje decentralizáciu v prospech väčšej funkčnosti a rýchlejšieho vývoja.

Pozrime sa však najmä na bod druhý: dostatočne dlhodobá incentíva ťažiarov. Pri Bitcoine je motivácia ťažiť dvojzložková: novo emitované bitcoiny (tzv. block reward) a transakčné poplatky. Block reward dlhodobo klesá – každé štyri roky máme halving, ktorý túto zložku odmeny vydelí dvoma. Zásadné na dlhodobú udržateľnosť sú tak transakčné poplatky.

A altcoiny sa chtiac-nechtiac musia bitcoinu a jeho monetárnej politike prispôsobiť – pokiaľ totiž nebudú mať aspoň porovnateľne nízku dlhodobú infláciu (= emisii nových jednotiek), ľudia si ich jednoducho racionálne nezvolia k dlhodobej držbe. Prečo držať altcoin s vysokou infláciou, keď môžem držať Bitcoin? Akokoľvek znie táto otázka rétoricky, niektoré altcoiny si ju museli zodpovedať v praxi. Dobrým príkladom je Grin – mena s vysokou mierou inflácie. Trh jej hodnotu náležite ocenil:

Odmena ťažiarom prostredníctvom vysokú infláciu jednoducho nie je dobrý nápad. Potrebné sú transakčné poplatky. Pozrime sa, ako si v tejto oblasti stojí najväčšia kryptomena: koľko získajú denne ťažiari na transakčných poplatkoch?

Jediné dve siete s relevantnými transakčnými poplatkami sú Bitcoin (1,3 milióna USD) a Ethereum (3,3 milióna USD). Všetky ostatné siete, mnohé z nich v kryptomenovej Top 10, negenerujú ani 1 000 USD transakčných poplatkov denne. Ako to, že tieto siete teda ešte vôbec prežívajú? Pretože buď rezignovali na decentralizáciu, či žijú z predbežne vysokej block reward – ktorá sa však bude dlhodobo znižovať.

Poďme sa pozrieť, koľko získajú denne ťažiari na block reward:

Keď si teraz vyjadríme pomer medzi block reward a transakčnými poplatkami, dôjdeme k nasledujúcim údajom:

• Bitcoin: 8,15 (t. j. ťažiari získavajú na block reward 8× viac, než na transakčných poplatkoch)
• Ethereum: 1,6
• Bcash: 1977
• BSV: 571
• LTC: 623
• XMR: 284

Jednoducho a dobre, jediné dve siete s nádejou na dlhodobo udržateľnú incentívu ťažiarov sú Bitcoin a Ethereum. Žiadna iná sieť nie je schopná generovať transakčné poplatky, ktoré dlhodobo nahrádzajú block reward. V horizonte budúcej dekády väčšina týchto sietí zanikne alebo sa prikloní k silnejšej centralizácii.

Vo vyššie uvedených grafoch sme pritom dostihli väčšinu kryptomenovej Top 20, čo sa samostatných sietí týka. Nešpecifikované assety ako USDT, LINK či CRO sú len tokenmi, ktoré stoja a padajú so svojou materskou platformou (väčšinou Ethereum).

Problém Etherea? Končí.

Ethereum je tak jediný skutočný vyzývateľ na úlohu neštátnych peňazí, propagátori Etherea v poslednej dobe sami radi hovoria o tom, že Ethereum sú peniaze. Prístup Etherea k „peňažnosti“ sme popísali v článku Peňažné aspekty Bitcoinu a Etherea.

Drobným problémom Etherea a vysokých transakčných poplatkov je, že sú zo siete postupne vytláčané všetky iné funkcie, než špekulácie s vysokým očakávaným výnosom (t. j. aktuálny DeFi „yield farming“). To značne narúša pôvodnú story o svetovom počítači, na ktorom môže bežať decentralizovaný internet. V poslednej dobe sa totiž Ethereum podobá skôr decentralizovanému kasínu – a kritizuje to aj sám Vitalik:

Vitalik Buterin a Joe Lubin (t. j. zakladateľ Etherea a zakladateľ Consensys/Infura) sa pred rokom vyjadrili v zmysle, že súčasné Ethereum bola iba počiatočná fáza experimentu a na rade je ukončenie prevádzky tejto počiatočnej fázy (vo videu v čase 10:00). Áno, čítate správne – Ethereum končí. V najbližších rokoch má totiž Ethereum prestúpiť na tzv. Ethereum 2.0.

V minulosti bola väčšina zmien v Etherea vykonávaná s pomocou tzv. hard forkov – spätne nekompatibilných zmien pravidiel (jednoduchosť ich zavádzania mimochodom dosť vypovedá o centralizácii uzlov a veľkého vplyvu vedenia v podobe Vitalika Buterina a Ethereum foundation – ktorá dokonca zamestnáva človeka na pozícii „hard fork coordinator“). Prechod na Ethereum 2.0 však nebude vo forme hard forku, ale vo forme postupného spúšťania úplne novej siete a postupného ukončovania doterajšieho Etherea.

A Ethereum 2.0 stojí na úplne nových princípoch ako doterajšie Ethereum. Namiesto proof-of-work bude bežať na proof-of-stake, namiesto globálne zdieľaného blockchainu bude stáť na tzv. shardingu (64 separátnych chainoch, ktoré sú len obmedzene kompatibilné). Nikto nedokáže dnes povedať, ako vlastne bude prebiehať migrácia existujúcich kontraktov a aplikácií, napríklad veľmi populárnych DeFi. Doterajší držitelia „starého“ ETH budú mať nárok na zodpovedajúce množstvo „nového“ ETH; to je ale asi tak všetko, čo budú mať siete spoločné. Všetok Lindy effect, ktorý Ethereum v priebehu rokov pozbieralo, tak bude stratený a nová sieť bude musieť opäť preukazovať svoju bezpečnosť a životaschopnosť. Zatiaľ bol spustený len prvý testnet, na ktorom väčšina validátorov prišla vplyvom bugu o celý stake.

Vzhľadom na to, že prechod na Ethereum 2.0 je podľa plánu niekoľkoročný proces ktorý sa navyše neustále odďaľuje, je dosť možné, že v čase úplného spustenia za sebou bude mať Bitcoin už 15 rokov uspokojivého fungovania, budovania sieťového efektu a silnejúcu globálnu bitcoinizáciu. A je vlastne otázka, či Ethereum 2.0 už bude finálnou verziou, či následne nepríde Ethereum 3.0.

Rekapitulácia: prečo Bitcoin > Shitcoin

Pri neštátnych peniazoch potrebujeme decentralizáciu, dlhodobú incentivizáciu ťažiarov, a v neposlednom rade tiež predvídateľnú monetárnu politiku. Poslednej charakteristike nastavil latku Bitcoin a pre shitcoiny (odborný termín) sa zdá byť neprekonateľným problémom uspieť vo všetkých troch oblastiach zároveň – a dôležitý je tu dôraz na ono „zároveň“. Je pekné, keď predstaviteľ určitého shitcoinu hovorí o nízkej budúcej inflácii, a zároveň má moc ju v budúcnosti ľubovoľne meniť – napríklad v rámci oficiálnej politiky minimálnej potrebnej inflácie (Ethereum). Nepotrebujeme novú centrálnu banku; potrebujeme plnú odluku peňazí od štátu a centrálnych plánovačov.

Klasickou námietkou voči uvedeným tézam je, že nie všetky altcoiny usilujú o to stať sa neštátnymi peniazmi. Nuž, na to sú dve odpovede: po prvé, iné využitie – ktoré by vydržalo aspoň pár rokov – sa zatiaľ neobjavilo. Kde sú všetky tie decentralizované počítače, predpovedacie markety, DAO, sociálne siete a revolúcia v zubárstve? Zdá sa, že jediný prežívajúci use case je sofistikované kasíno, kde hejlovia neustále skáču na lep buzzword marketingu. Po druhé, aj keby také využitie existovalo – na akej sieti pobeží? Existuje sieť okrem Bitcoinu, ktorá by bola decentralizovaná, mala funkčný mechanizmus dlhodobej motivácie ťažiarov, a zároveň nemala v pláne ukončenie prevádzky a prechod na experimentálnu technológiu?

Ďalšou možnou námietkou je, že predsa nemôžeme predvídať budúcnosť. Čo keď v budúcnosti príde niečo lepšie než Bitcoin? To je vskutku možné. Čím neskôr však onen zabijak Bitcoin príde, tým ťažšie to bude mať (následkom silnejúceho Lindy effectu a prerastania Bitcoinu do ekonomických aktivít v rámci prebiehajúcej bitcoinizácie). Proti všemožným „inovatívnym kryptomenám“ navyše hovorí skutočnosť, že Bitcoin je napospol jednoduchý na pochopenie – shitcoiny majú tendenciu sa odlišovať svojou komplexnosťou, ktorou sa snažia pôsobiť sofistikovane. Všetky tieto skutočnosti robia z Bitcoinu prirodzený Schelling point neštátnych peňazí.

Bitcoin dlhodobo absolútne vedie v mierkach „podielu na trhu“ (podľa trhovej kapitalizácie) a likvidity (hĺbky trhu). Akokoľvek sexi sa môže zdať nový coin, jeho zásadným problémom bude budovanie dostatočného sieťového efektu. Z viac ako 5 000 kryptomien si Bitcoin drží podiel okolo 60 % (druhý Ethereum 13 %, tretí Ripple 3y%), čo sa likvidity týka, je situácia ešte viac naklonená Bitcoinu:

Je zároveň dosť možné, že „blockchain“ samotný (bez tokenu) je uplatniteľný na obskúrne účely ako je vysporiadanie obchodov na burze – koniec koncov napríklad austrálska burza práve s týmto využitím experimentuje. Ale povedzme si na rovinu: je to snáď niečo, čo by vás zaujímalo, keby v danej správe nebol použitý práve termín „blockchain“? Na danú burzu ide jednoducho o alternatívne riešenie databázy a backendu na vysporiadanie obchodov. Nie nadarmo sa o blockchainových konzultantoch hovorí, že sú najímaní len za účelom presadenia upgradu databázového systému, na ktorý sa prilepí magické slovíčko otvárajúce peňaženky.

V žiadnom prípade však týmto textom nechcem vyvolávať dojem, že Bitcoin má všetko isté. Naopak! Ani Bitcoin, ktorý predstavuje najlepšiu nádej na neštátne peniaze, nie je bez problémov. Medzi najpálčivejšie patria:

• udržateľnosť motivácie ťažiarov máme za sebou 3 halvingy a podiel transakčných poplatkov na celkovej odmene rastie. Je to však udržateľné aj do budúcna? Existujú dobré argumenty, prečo áno – ďalšie vrstvy nad Bitcoinom (ako je protokolová súprava LNP/BP) zvyšujú tzv. transakčnú hustotu – jedna onchain transakcia v budúcnosti môže vysporiadať väčšie množstvo ekonomických aktivít na vyšších vrstvách (viac o koncepte transakčnej hustoty v článku Dana Helda). Relatívnu istotu však budeme mať až po ďalších 2 – 3 halvinzoch (t. j. 8 – 12 rokov).
• nepriateľské snahy o zmenu protokolu/monetárnej politiky je pravdepodobné, že korporátne pokusy o zásadné navýšenie veľkosti bloku z roku 2017 neboli poslednými. Tento pokus – známy ako SegWit2x a New York Agreement – bol problematický z dvoch dôvodov: po prvé, výrazne vyšší limit veľkosti bloku ide proti decentralizácii: s väčšími blokmi klesá množina možných prevádzkovateľov nodov (pretože rastú nároky na ich prevádzku – hardvérové aj čo sa pripojenia týka); po druhé, išlo o snahu dobre kapitalizovaných firiem prispôsobiť Bitcoin svojim biznis potrebám, čo by bol veľmi nebezpečný precedens. Signalizácia nodov v rámci hnutia UASF/No2X prijatiu zmeny zabránila – bude však komunita obdobne obozretná aj v budúcnosti?
• compliance layer: podľa rastúceho počtu bitcoinerov je najväčším problémom postupné prerastanie KYC praktík – všadeprítomná identifikácia držiteľov bitcoinu. Vzhľadom na transparentnú povahu bitcoinového blockchainu je KYC veľmi nebezpečné – takého „poškvrnenia“ je následne takmer nemožné sa zbaviť. Podstatou Bitcoinu je finančná suverenita – a identifikácia držiteľov a ich následné sledovanie ide priamo proti tejto podstate. Trend postupného zavádzania KYC praktík vo všetkých oblastiach je problematické aj svojou normalizáciou – nováčikovia sú často vedení k tomu, aby nakúpili svoje prvé satoshi na KYC burze bez toho, aby niekomu prišlo absurdné týmto spôsobom žiadať o povolenie vystupovať z fiatu. Identifikovaní držitelia čelia v budúcnosti riziku konfiškácie, po vzore konfiškácie zlata v Spojených štátoch v roku 1933 (Executive order 6102).

Teraz späť k otázkam zo začiatku článku.

Nemáme tu snáď rozmanité, prosperujúce, dynamické, vzrušujúce odvetvie kryptomien? Nuž, ako je povedané v úvodnom videu: máme Bitcoin, a máme shitcoiny. Shitcoiny môžu byť krátkodobo vzrušujúce, pretože prechádzajú krátkodobými hype cyklami a ponúkajú lákavý príbeh rýchleho zbohatnutia, zahalený do hávu revolučnej technológie. Ide však o hru s nulovým súčtom, kde zisk jedného je vyvážený zodpovedajúcou stratou druhého (často sú v zisku VC investori a vývojársky tím, zatiaľ čo retail – teda Vy – im to platí).

Mám diverzifikovať? Do iných tried aktív určite. Do shitcoinov nie – nejde o diverzifikáciu, ako skôr o gamblovanie s cennými satoshi.

Nemám azda farmáriť yield? Iba ak ste schopní sami sebe vysvetliť, odkiaľ onen yield pochádza a aké nesie riziko. Radšej ale vypočujte Vitalika, v budúcnosti zažijete JOMO (joy of missing out).

Bonus: Ale veď som na shitcoinoch v pluse! Gratulujem, obzvlášť ak ste v pluse nielen voči fiatu, ale aj voči bitcoinu. Ale ak sa shitcoinov nezbavíte v prospech bitcoinu, je veľmi pravdepodobné, že počas piatich rokov budete mať oveľa menej satoshi, ako dnes.

V konečnom dôsledku ide o to, čo od Bitcoinu očakávate. Pokiaľ možnosť dlhodobých úspor s dobrou nádejou na ochranu a zvýšenie kúpnej sily, potom je tu Bitcoin pre vás. Ak nádej na rýchle zbohatnutie, potom vás Bitcoin asi sklame. Bitcoin predstavuje najlepší možný pokus o neštátne peniaze. Netvrdím, že na shitcoinoch sa nedá zarobiť – tvrdím iba, že dlhodobo nemajú žiadny zmysel, a to kvôli trade-offom v neprospech decentralizácie a udržateľnosti.



Josef Tětek

Josef Tětek je členom správnej rady Liberálneho inštitútu, kryptomenám sa aktívne venuje od roku 2015 (publikácia na Finmag.cz, BTCtip.cz). Do budúcnosti vidí najväčší potenciál v Lightning Network, cross-blockchainových riešeniach a decentralizovaných burzách. @KryptoJoseph na Twitteri.



Mining Bitcoin