Rogue Company (DOJMY Z HRANIA) – Ako sa elitným žoldnierom darilo v bete?

Rogue Company (DOJMY Z HRANIA PS4) – Obsah článku

1. Zaujímavo namiešaná free-to-play akcia
2. Hrdinovia z Rogue Company
3. Ako vyzerá banda z Rogue Company?
4. Má Rogue Company našliapnuté k úspešnej misii?
5. HW nároky na Rogue Company PC

Zaujímavo namiešaná free-to-play akcia

Rogue Company je názov budúcej free-to-play hry od štúdia First Watch Games a zároveň aj elitnej jednotky žoldnierov, ktorej sa po kliknutí na ikonku „play“ stávate súčasťou. Hra sa aktuálne nachádza vo fáze uzavretej bety, do ktorej sa môžete dostať buď zakúpením niektorej zo „zakladateľských“ edícií, alebo po vzore nedávneho Valorantu či Hyper Scape môžete sledovať streamy na Twitchi a dúfať, že sa na vás usmeje šťastie a náhodne vám bude pridelený prístup.

Ak však prístup nemáte a nemôžete si hru vyskúšať na vlastnej koži a ovládačoch, potom vedzte, že ide o pomerne zaujímavý mix online hitov poslednej doby. V DNA Rogue Company totiž na prvú dobrú nájdeme gény CS:GO, Fortnite či Valorantu, hra sa to ale vlastne nesnaží nijako skrývať, naopak si otvorene a bez zábran požičiava všetko, čo sa jej hodí. Z Fortnite si berie pohľad z tretej osoby a zoskok na Glider do zápasu, z Valorantu systém hrdinov s unikátnymi vlastnosťami a z CS:GO bolo prevzaté nakupovanie zbraní a výbavy pred každým zápasom a princípy niektorých herných režimov.

V Rogue Company sú momentálne dostupné dva herné režimy určené vždy pre dva tímy so štyrmi hráčmi – Demolition a Strike Out. Demolition bude hráčom online strieľačiek povedomý – útočný tím sa snaží umiestniť bombu na jedno z dvoch vopred daných miest a ubrániť ju až do samotného výbuchu, zatiaľ čo druhý team sa tomu snaží zabrániť a bombu deaktivovať. Po niekoľkých kolách sa role otočia a ktorý tím ako prvý získa sedem bodov, ten vyhráva. Jednoducho klasika, ktorú budú napríklad hráči CS:GO poznať ako svoje topánky.

Strike Out je o poznanie priamočiarejším režimom, kde môžete zvíťaziť buď udržaním konkrétnej zóny, alebo vyčerpaním počtu životov (respawnu) nepriateľského tímu. Hrá sa na 3 víťazné kolá, ide teda o značne rýchlejšiu a dynamickejšiu záležitosť než v prípade Demolition. Akcia je v podaní Rogue Company príjemne svižná a zábavná, čo podporuje aj neobmedzená munícia vo všetkých zbraniach a zdravie, ktoré sa po zranení po pár sekundách samovoľne obnoví. Hráči si tak môžu dovoliť dosť agresívny prístup, ktorý by vás vo Valorante či CS:GO stál život.

Hrdinovia z Rogue Company

Pohľad z tretej osoby vám navyše umožňuje nahliadať za rohy a celkovo tak máte väčší prehľad o dianí na bojisku. Strieľanie ako také je solídne, k dispozícii máte aj akčné úskoky do strán, ktorým sa môžete rýchlo dostať z nepríjemnej situácie. Hrateľnosť je zábavná, možno by som ale vyčítal trochu strnulý pohyb vašej postavy, najmä pri skákaní a preliezaní prekážok.

Pred každým zápasom si môžete vybrať z niekoľkých hrateľných hrdinov, pričom každý z nich sa líši nielen svojou špeciálnou schopnosťou, ale tiež zbraňami, výbavou a perkami, ktoré môžete na začiatku každého kola nakupovať za peniaze získané v kole predchádzajúcom.

Do hry teda nevstupujete s úplne holými rukami, ako je tomu bežné napríklad v battle royale tituloch, vždy máte pri sebe aspoň základnú pištoľ. Každý hrdina má na výber z dvoch primárnych zbraní (aktívna môže byť vždy len jedna), ktoré môžete počas zápasu upgradovať (zvýšenie kadencie, zásobníka atď.). Jednotliví hrdinovia majú presne daný arzenál, napríklad taký Anvil disponuje brokovnicou a ľahkým guľometom, Saint má útočnú pušku a SMG, zatiaľ čo Phantom má po ruke sniperku. Hrdinu si teda v Rogue Company nevyberáte podľa toho, ako veľmi cool vyzerajú (dizajnom sú rovnako skôr „meh“), ale hlavne podľa toho, aké zbrane majú na výber a čo dokážu.

Čo sa týka ich špeciálnych schopností, je to pomerne štandardná ponuka útočných, obranných a podporných záležitostí. Už spomínaný Saint (môj obľúbený) dokáže dronom na diaľku uzdravovať vyradených spoluhráčov, Anvil dokáže v okamihu postaviť obrnenú barikádu, Trench pokladá ostnaté drôty spomaľujúce nepriateľov, Dallas jedným lusknutím odhalí nepriateľov v tesnej blízkosti, Dima vládne granátometom... Schopností je jednoducho dosť a sú príjemne variabilné.

Hrdinov je na výber slušných pár a ďalších si môžete postupne odomykať za „reputáciu“ získanú hraním, dajú sa ale aj kúpiť za reálne peniaze. Ako každá free-to-play hra poslednej doby aj Rogue Company obsahuje mikrotransakcie, momentálne si možno ale kúpiť len herné menu, ktoré však aktuálne nejde za nič minúť (okrem hrdinov), keďže item shop zíva prázdnotou a autormi sľubované veci ako battle pass či kozmetické predmety sú zatiaľ piesňou budúcnosti.

Vydanie Rogue Company má však na starosti skúsený vydavateľ Hi-Rez Studios (Smite, Paladins), takže nejaké pay-to-win mikrotransakčné peklo sa nás najskôr nerúti, ak sa teda niekto v manažmente nezblázni a zásadne neprekope filozofiu spoločnosti a jej vzťah ku hráčom. Ale na podobné úvahy je ešte skoro, podstatné bude, až hra predstaví svoj ekonomický model vo finálnej podobe.

Ako vyzerá banda z Rogue Company?

Ako sa Rogue Company hrá a chová, sme si už vysvetlili, poďme si ale teraz v krátkosti povedať, ako hra vyzerá a znie. Zvuky sú fajn, zbrane znejú presne tak, ako by ste od pušiek/guľometov, pištolí a výbušnín očakávali, krátke hlášky hrdinov sú nahovorené solídne, takže potiaľto všetko ok.

Elitná partička žoldnierov však trochu pokrivkáva po vizuálnej stránke. Dizajn jednotlivých hrdinov je pomerne nevýrazný a zameniteľný s každou druhou online strieľačkou, to isté možno bohužiaľ s pokojným svedomím vyhlásiť aj o mapách. Napriek tomu, že sa v Rogue Company pozriete do všetkých možných kútov sveta, pôsobia úrovne dosť fádnym dojmom a chýbajú im nejaké výrazné objekty či miesta, vďaka ktorým by vyčnievali oproti ostatným mapám v hre, nehovoriac o tých z konkurenčných titulov.

Vizuálny aspekt by si teda zaslúžil ešte trochu vylepšiť, podobne je na tom ale aj technická stránka Rogue Company. Niekoľkokrát sa mi stalo, že si pred zápasom nešlo vybrať hrateľnú postavu, a keď už sme sa dostali do hry, všetci hráči (vrátane nepriateľov) mali ten istý skin. A aby toho nebolo málo, nikomu z nás sa akosi neuráčilo načítať zbrane, takže sme na seba akurát všetci pozerali s prázdnymi rukami a čakali, až skončí koleso. Dúfajme teda, že tvorcovia v rámci bety podobné nedorobky odstránia.

Má Rogue Company našliapnuté k úspešnej misii?

Celkovo vzaté však Rogue Company aj napriek viaceré výhrady funguje pomerne dobre. Hráčom ponúka svižnú hrateľnosť a dobre spracovanú akciu, do ktorej môžu bez dlhého rozpozerávania okamžite naskočiť. Stačí si vybrať hrdinu, zvoliť herný režim a začať hrať, čo navyše môžete prakticky s kýmkoľvek, hra totiž podporuje cross-play (a cross-save) naprieč všetkými platformami (PC, PS4, Xbox One a Switch), potenciál na vytvorenie solídnej hráčskej komunity teda Rogue Company rozhodne nechýba.

Nečakajte však žiadnu záplavu originality, tvorcovia z First Watch Games sa silne inšpirovali pri ďalších online tituloch, čím síce docielili zaujímavé kombinácie prvkov a vplyvov, ale tak trochu pritom prišli o vlastnú identitu. Plná verzia free-to-play Rogue Company zatiaľ ani nemá dátum vydania, je teda možné, že sa ešte všeličo zmení.

Tieto dojmy boli napísané na PS4 verziu.

• Zdroje: Vlastné

HW nároky na Rogue Company PC

	Minimálne HW požiadavky	Odporúčané HW požiadavky
Operačný systém	Win 7 64	Win 10 64
Procesor	Intel Core i5-2320 3.0GHz/AMD FX-6350	Intel Core i7-960 Quad 3.2GHz/AMD FX-8150
Grafická karta	AMD Radeon HD 4890 or NVIDIA GeForce GTX 555	AMD Radeon R9 380 or NVIDIA GeForce GTX 960 2GB
DirectX	Verzia 11	Verzia 11
Operačná pamäť	4 GB RAM	16 GB RAM
Pevný disk	16 GB voľného miesta	16 GB voľného miesta

• Zdroj: game-debate.com (29. 7. 2020)