The Dark Pictures Anthology: Little Hope (RECENZIA) – Zbierka hororoviek získava na kvalite

The Dark Pictures Anthology: Little Hope (RECENZIA PC) – Obsah článku

1. Blair Witch dochutený Silent Hillom, ale žiadna kópia
2. The Dark Pictures: Little Hope ponúka vizuál na vysokej úrovni, atmosféra nijako nezaostáva
3. Cestu nepriechodnou hmlou si kliesnite jedine s ovládačom v ruke
4. Vo dvojici sa to lepšie ťahá
5. Supermassive Games tak, ako ich poznáme (a máme radi)
6. Recenzia The Dark Pictures Anthology: Little Hope: záverečné hodnotenie
7. HW nároky pre The Dark Pictures Anthology: Little Hope PC

Blair Witch dochutený Silent Hillom, ale žiadna kópia

Skupinka študentov spolu s učiteľom po desivo vyzerajúcej nehode autobusu uviaznu v bohom opustenom mestečku s príznačným názvom Little Hope. Určite vám pri čítaní tejto vety napadlo: „Existuje väčšie klišé?“ To isté som si povedala aj ja, a od The Dark Pictures Anthology: Little Hope som nemala veľké očakávania.

Dnes už je totiž náročné na poli hororoviek nájsť titul, ktorý by neobsahoval prvky známe z iných hier alebo filmov. Výnimkou nie je ani Little Hope, kde narazíte napríklad na figúrky z vetvičiek používané pri rituáloch čiernej mágie, či fixnú kameru ponúkajúcu v určitých častiach hry len obmedzený pohľad. Hoci sú to známe súčasti napríklad Blair Witch a Silent Hill, v Little Hope fungujú rovnako dobre.

Tieto prvky vhodne dopĺňa zaujímavý príbeh, ktorým sa môže hra pochváliť. Od prvoplánovej duchárčiny má totiž ďaleko a pretína sa v ňom hneď niekoľko realít z rôznych časových období. V úlohe hlavných protagonistov som tak počas hľadania cesty z tajuplného Little Hope mala možnosť nahliadnuť do sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, a dokonca aj do roku 1692. Históriu mesta totiž poznačilo práve toto obdobie definované hlavne čarodejnickými procesmi, ktorých obeťami sa často stali aj nevinní ľudia. Čo považujem za veľké plus, je tiež fakt, že výlety do minulosti nemalým spôsobom ovplyvnia prítomnosť a nejde teda len o príbehové flashbacky.

The Dark Pictures: Little Hope ponúka vizuál na vysokej úrovni, atmosféra nijako nezaostáva

Atmosféra je v titule hustá podobne ako mliečna hmla, pred ktorou v Little Hope neuniknete, za čo môže aj prostredie, kde sa hra odohráva. Je oveľa zaujímavejšie ako v Man of Medan, aj keď na prvý pohľad nemusí pôsobiť veľmi lákavo. Nezostalo navyše len pri blúdení prázdnymi ulicami mesta a navštívila som hneď niekoľko opustených budov, ktoré boli pochopiteľne živnou pôdou pre desivé prekvapenia. Za tie v Little Hope môže hneď niekoľko vecí – od neškodnej mačky či havrana až po prízraky minulosti alebo obživnuté mŕtvoly. Dizajn posledných menovaných sa tímu v Supermassive Games naozaj vydaril a nepríjemný pohľad na tieto neživé existencie umocňuje aj vydarená grafika.

Vizuálne spracovanie bolo pre mňa pastvou pre oči, a to sa netýkalo len popraskanej a pľuzgiermi posiatej pokožky mŕtvol, ale aj modelácie sveta a mimiky postáv. Narazila som síce na prehnané prejavy emócií podobne ako v Man Medan (napríklad v jednom okamihu sa ženskej hrdinke uprostred monológu tak prevrátili oči, až som mala pocit, že je tesne pred omdletím). Mám ale pocit, že sa tvorcovia začínajú v tomto smere mierniť, výsledkom čoho sú už oveľa prirodzenejšie pôsobiace prejavy v porovnaní s úvodným dielom antológie.

Cestu nepriechodnou hmlou si kliesnite jedine s ovládačom v ruke

Po stránke ovládania dokáže Little Hope dosť potrápiť tých z vás, ktorí sa rozhodnú na hranie použiť klávesnicu a myš. Prvé hranie som absolvovala práve s týmito dvoma perifériami a zážitok mal od príjemného veru ďaleko. Hra síce ponúka klasické ovládanie pomocou WASD klávesov a tiež „point-and-click“ variant, ale ani jedno nie je žiadna sláva.

Ide možno o čisto subjektívnu záležitosť, ale Little Hope sa pre mňa v momentoch, kedy som mohla voľnejšie preskúmavať prostredie (pri nastavení „point-and-click“), stalo kvôli myške a jej symbolu na obrazovke trochu suchou adventúrou a atmosféra sa zrazu vytratila. Frustrácii, ktorá sa dostavila vždy, keď som sa musela ťažko „vyklikať“ zo stiesnených miestností, by sa v danej chvíli tiež len tak niečo nevyrovnalo. Situácia s ovládaním pomocou WASD bola o niečo lepšia, ale aj tak bolo dosť neohrabané a ťažkopádne.

Preto vrelo odporúčam zapojenie ovládača, s ktorým je ovládanie hladké a bezproblémové. Rozdiel som pocítila aj pri quick time eventoch (bližšie o nich v nasledujúcom odseku). Kým s myškou v ruke som musela rýchlo nasmerovať kurzor do označeného krúžku a kliknúť, pri hraní s ovládačom postačí stlačenie príslušného tlačidla.

Nebola by to hra od Supermassive Games, keby neobsahovala quick-time-eventy (QTE) založené na stlačení špecifického tlačidla v ten správny okamih. Tie prešli menšou zmenou k lepšiemu tým, že vás na ne hra včas upozorní. Získate tak dve sekundy navyše, kedy môžete rýchlo mrknúť na ovládač a rozloženie tlačidiel, prípadne ho ešte pevnejšie zovrieť v spotených rukách. Ak QTE neznášate, táto úprava váš názor nezmení, ale pre nás, ktorí sme si už na kombináciu QTE a náročných dialógových volieb zvykli, ide rozhodne o zmenu k lepšiemu.

Podobne ako v predošlých tituloch od britského štúdia, aj v The Dark Pictures Anthology: Little Hope ovplyvňujete vývoj deja a jeho vetvenie voľbami, ale aj úspešnosťou v spomínaných quick time eventoch, prípadne v minihre simulujúcej tep založenej na stláčaní tlačidla v špecifickom tempe. Týmito elementmi vývojári zo Supermassive Games bežne vo svojich hororovkách nahrádzajú komplexnejší súbojový systém, ktorý mi však tiež vďaka pasážam nesúcich sa v znamení ťažkých rozhodnutí alebo QTE nijako nechýbal.

Veľkú časť hrateľnosti tvorí tiež pátranie po indíciách dotvárajúcich príbeh, medzi ktoré patria aj tzv. premonitions (predtuchy). Ide o pohľadnice, ktoré prostredníctvom krátkych video fragmentov prezentujú možnú budúcnosť. Dostanete tak menšiu ochutnávku toho, čo jednu z postáv čaká, a môžete v určitých momentoch hry spozornieť a zvrátiť (často tragický) osud jedného z hrdinov. Tieto predtuchy sú jedným z poznávacích znamení hier od Supermassive Games a mne sa táto idea nahliadnutia do budúcna veľmi páči.

V The Dark Pictures Anthology: Little Hope však strácajú na význame. Hrdinovia príbehu sa totiž v tomto konkrétnom titule ocitnú v situácii, kedy budú vedieť, čo (alebo kto?) ich môže zabiť, čím sa zužuje množstvo možných stretov so smrťou – a v daných situáciách som naozaj nepotrebovala radu typu „pozor, môže ťa o zem prišpendliť kus plota!“ a bojovala som s quick time eventmi, čo mi prsty stačili. Párkrát sa mi stalo, že som v obrázkami predpovedanej situácii uvažovala inak, pretože ma hra k tomu nabádala, ale myslím, že Little Hope by sa pokojne obišlo aj bez nich.

Pre lepšiu predstavu uvediem príklad z prvého survival hororu od Supermassive Games, Until Dawn, kde bol systém predtúch predstavený prvýkrát. Hlavným rozdielom medzi Little Hope a Until Dawn je v tomto ohľade fakt, že v druhom menovanom mohol protagonistov zasiahnuť tragický osud hneď niekoľkými spôsobmi.

Životná cesta jednej z postáv mohla skončiť napríklad pádom z výšky, skonaním v plameňoch, rukou kamaráta alebo krvilačného monštra. Moje zmysly tak okamžite ožili vo chvíli, keď sa jeden z hrdinov ocitol na vrchole strážnej veže alebo sa v jeho blízkosti objavili zápalky a spomenula som si na jednu z predtúch upozorňujúcich na danú situáciu. V Little Hope je však počet možných úmrtí jednej postavy dosť zúžený a akékoľvek upozornenie na blížiacu sa zubatú tak nebolo nutné, pretože som okamžite vedela, kedy sa blížilo nebezpečenstvo.

Vo dvojici sa to lepšie ťahá

Kapitolou samou o sebe (v prípade tejto recenzie doslova) je multiplayer v hrách zo série The Dark Pictures Anthology. Tvorcovia totiž hráčom umožňujú prežiť príbeh sólo v singleplayeri, alebo spoločne s priateľmi. A to buď s ďalšími štyrmi, pričom počas hrania všetci sedia v miestnosti a v určitých častiach hry si postupne podávajú ovládač (každý hrá za jednu postavu), alebo v rámci online co-opu. Ja som pred písaním recenzie absolvovala hru s kolegom Dominikom Fait práve v kooperatívnom režime, a to hneď dvakrát, pretože som si príbeh chcela vyskúšať z oboch dostupných pohľadov.

Výsledkom bolo približne osem hodín živej diskusie, smiechu, uštipačných poznámok (často vyslovených pri nezvládnutom quick time evente alebo nie práve najideálnejšie zvolenej dialógovej voľbe) a hlavne vzájomného ľakania sa. Tento režim tak rozhodne vrelo odporúčam tým, ktorým sa nechce navštíviť desivou históriou poznačené miesto osamote. Výhodou kooperácie je tiež fakt, že vám budú sprístupnené scény, ktoré v sólo hre nebudete mať možnosť vidieť a získate tak bohatší zážitok.

Supermassive Games tak, ako ich poznáme (a máme radi)

V najnovšom prírastku do série The Dark Pictures sa určite nájdu aspekty hodné kritiky. Najväčším z nich je rozhodne ovládanie pomocou klávesnice a myšky. Je pravda, že samotní tvorcovia odporúčajú použiť ovládač, Little Hope ale vyšlo v rovnakom čase na PC aj na konzoly, preto nerozumiem, prečo sa na ovládanie na perifériách neprihliadalo rovnako, respektíve prečo sa zážitok s myškou v ruke tak veľmi líši od použitia ovládača. Ďalším negatívom sú premonitions, teda predtuchy. S ich samotnou prítomnosťou v hre problém nemám, ale vzhľadom na vývoj deja strácajú na dôležitosti.

Aj napriek spomínaným nedostatkom sa však The Dark Pictures: Little Hope vyznačuje kvalitou, za ktorú vďačí originálnemu rozprávaniu a skvelej atmosfére umocnenej príbehmi postáv, o ktorých (ne)šťastný osud sa navyše môže hráč sám pričiniť vlastnými rozhodnutiami. V tomto ohľade titul s prehľadom predbehol svojho predchodcu – Man of Medan (2019) – a kvalitou sa priblížil k úplne prvému interaktívnemu trileru od Supermassive Games – Until Dawn (2015).

Grafické spracovanie si tiež zaslúži pochvalu, spoločne so zaujímavým poňatím multiplayera, najmä online kooperatívneho režimu, kde odhalíte v singleplayeri skryté úlomky deja. Zdolanie Little Hope mi zabralo približne 4 – 5 hodín, čo nie sú závratné čísla. Devízou tejto hororovky je však možnosť širšieho vetvenia deja, v dôsledku čoho je vysoko pravdepodobné, že sa, podobne ako ja, po prvom dohraní do Little Hope vrátite znovu... a znovu... a znovu. Herný čas sa tak môže strojnásobiť, čo je pri cene 30 eur vcelku férová ponuka.

Táto recenzia bola napísaná pre PC verziu hry. Kópiu pre recenziu poskytla distribučná spoločnosť CENEGA CZECH.

• Zdroje: Vlastné

Recenzia The Dark Pictures Anthology: Little Hope: záverečné hodnotenie

Hodnotenie 78 % Alza Magazín

Verdikt:

---

Ak prižmúrite oči nad miernymi nedostatkami, Little Hope si vás omotá okolo prsta napínavou atmosférou, príbehom, vizuálom a tiež možnosťou vetviť príbeh. Fanúšikom Until Dawn by titul rozhodne nemal ujsť.

Klady

• Grafické spracovanie
• Rozprávanie príbehu a jeho vetvenie
• Prepojenie minulosti a prítomnosti aj prostredníctvom nepriateľov
• Zasadenie do mestečka s históriou čarodejníckych procesov (atmosféra)
• Kooperatívny mód

Zápory

• Neohrabané ovládanie na klávesnici a myške
• Premonitions (predtuchy) vzhľadom na smerovanie príbehu neponúkajú žiadaný efekt

Alexandra Vaníková

Volám sa Alexandra Vaníková a hrám sa venujem od svojich dvanástich rokov. Ako herný zelenáč som utopila hodiny v stratégiách Cossacks a Age of Empires. Nasledovala Mafia a niekoľko dielov Call of Duty, po ktorých som si začala rozširovať obzory naplno. Môj osobný výber top hier? Nájdete v ňom oba diely The Last of Us, Cyberpunk 2077, GTA V, japonské RPG Persona 5 Royal, Uncharted či God of War. Nepohrdnem ale ani kvalitnou indieovkou alebo titulom so zombie tematikou.

HW nároky pre The Dark Pictures Anthology: Little Hope PC

• Zdroj: game-debate. com (9. 11. 2020)

S akým herným PC na The Dark Pictures Anthology: Little Hope?

Chcete si uľahčiť výber? Nižšie pre vás máme tipy na vhodné herné počítače podľa náročnosti.

Alza počítače