• Autor: Ondřej Zeman
Temný vesmír World of Darkness, kde sa popri ľudí preháňajú tiež monštrá rôzneho druhu, sa tento rok dočká rovno troch hier. Zatiaľ čo pri dvoch tituloch zameraných na upírov zatiaľ nie je isté, či nakoniec dorazí, kúsok orientovaný na vlkolakov pristál pred pár dňami v našej redakcii. A keďže máme toto univerzum radi, nelenili sme a ihneď sme sa vo Werewolf the Apocalypse – Earthblood pustili do krvavého vyčíňania, z ktorého tu pre vás máme report v podobe recenzie.
Zdroj: Cyanide
Werewolf: The Apocalypse – Earthblood (hra) | World of Darkness (IP)
Akčnú adventúru Werewolf: The Apocalypse – Earthblood vyvíja štúdio Cyanide a vydáva spoločnosť Nacon. Hra vychádza 4. 2. 2021 na PC, PS4, PS5, Xbox One a Xbox Series X/S bez českej lokalizácie a multiplayeru. | Homepage
Články: | Recenzia
Pokiaľ vám pripadá akcia Greenpeace, či Deti Zeme nedostatočne razantná, príbeh Werewolf the Apocalypse – Earthblood vás vyložene nadchne. Odohráva sa totiž v alternatívnej verzii nášho sveta, kde tieto skupiny spolupracujú s vlkolakmi, pre ktorých nie je vyvesovanie transparentov či polievanie nepriateľov kýblikmi s červenou farbou žiadnym riešením. Radšej volia cestu, pri ktorej tečie krv, praskajú kosti a vybuchujú drevárske mašiny. Sebakontrola totiž nepatrí medzi ich najsilnejšie stránky. Hlavným hrdinom tohto rozprávania z univerza World of Darkness, v ktorom sa mimochodom odohráva napríklad tiež Vampire: The Masquerade – Bloodlines, je statný Cahal, ktorý sa spolu so svojou svorkou a bandou ekoteroristov aktívne zúčastňuje sabotáží zariadenia ťažobnej spoločnosti Endron.
Krvavý chodník, po ktorom sa Cahal v tomto kúsku vydal, je lineárneho razenia, takže sa po absolvovaní misie vždy ihneď vrhnete v ústrety ďalšiemu dobrodružstvu. Príbeh nie je aj napriek veľký potenciál, ktorý ponúkalo univerzum World of Darkness, nijako komplexný, proste a jednoducho cesta za pomstou s pár zaujímavými momentmi, ktoré rýchlo prekryje šeď v podobe nevýrazných postáv. Pomyselným záchranným lanom celého rozprávania sú prekvapivo na prvý pohľad nie príliš zaujímavo vyzerajúce voľby. Hoci pôsobia ako prvok majúci skôr kozmetickú úlohu, nakoniec jasne definujú určité pasáže, čím navyšujú znovu hrateľnosť celku. Škoda len, že tu nie sú prítomné úložné pozície, pretože bez nich si vplyv vašich rozhodnutí zistíte len novým rozohraním hry, čo sa každému asi chcieť nebude.
Samotná prezentácia príbehu Werewolf the Apocalypse – Earthblood je bohužiaľ na priemernej úrovni. Videosekvencie, prostredníctvom ktorých je rozprávaný, totiž evokujú spomienky na staršie projekty z minulej dekády, čo pre tvorcov nie je úplne najlepšia vizitka. Pritom vo svojich predchádzajúcich dieloch boli schopní vytvoriť obstojné filmíky, čoho je dôkazom napríklad Styx: Master of Shadows, ku ktorému sa kvôli jeho kvalitám rád čas od času vraciam. Úprimne veľmi nechápem, prečo sa aj tentoraz vývojári z Cyanide Studio nevydali obdobnou cestou. Možno chceli skúsiť nové možnosti, ich experiment sa však príliš nevyviedol, kvôli čomu tu máme niečo, na čo sa jednoducho nepozerá až tak dobre. Tak snáď sa im nabudúce podarí lepšie.
Prostredníctvom rôzne továrenské komplexy a ťažobné zariadenia má Cahal možnosť cestovať rovno v troch základných formách. Prvá, v ktorej sa hrá na obyčajného človeka, je určená primárne na ovládanie technických vymožeností a infiltráciu, pretože potetovaný plešoun v rozťahaných handrách v dave uhladených zamestnancov Endronu predsa „vôbec“ nevyčnieva. Jednou z výhod tejto formy je, popri už spomínaných, možnosť používať na tiché eliminácie orientovanú kušu a zbierať fľaštičky s alkoholom zvyšujúcich v prípade vypitia zúrivosť hlavného hrdinu. Ten si hodnotu svojho hnevu môže navyšovať buď chlastom, klamaním alebo tichými elimináciami. Čím viac ich pred premenou v tradične vyzerajúceho humanoidného vlka má, tým väčšiu má táto forma (Crinos) po transformácii silu.
Aj keď sa Werewolf the Apocalypse – Earthblood hrá na to, že väčšinu situácií tu možno vyriešiť za pomoci tichého postupu vo vlčej koži alebo rovno v ľudskej podobe, nakoniec strávite veľkú časť vo forme, kedy je vaša postava po dvoch chodiacim vlkom. Prečo? Primárne kvôli skutočnosti, že stealth je tu spracovaný absolútne otrasne. Mŕtvoly nie je možné odpratávať, strážcovia občas reagujú na nezmyselné podnety, alebo úplne ignorujú zjavné, čo často vedie k ich smrti. Kradmý postup na spomínané nedostatky preto veľmi rýchlo hodíte za hlavu a veľkú časť hry absolvujete v bojovej forme. Ako nakoniec vaša cesta skončí, bolo zrejme jasné aj tvorcom, takže si na transformáciu v Crinose a jeho samotnom dizajne skutočne dali záležať.
Kým ľudská (Homid) a vlčie forma (Lupus) sú dosť nedopečené transformácie a hlavný hrdina je v nich schopný stráže len zrážok za pomoci obmedzeného množstva šípok a takedownov, už niekoľkokrát spomenutá vlkolačia premena (Crinos), to už je úplne iná pesnička. V okamihu, keď do vás protivníci vo zvyšných dvoch telesných skupenstvách začnú páliť a zasiahnu vás, začnete sa po vzore zeleného zúrivca Hulka na zemi preklikávať do podoby po dvoch nohách sa pohybujúceho chlpatého monštra, ktoré by možno mohlo s kultovým silákom aj merať sily. Do momentu, než sa premeníte, nestrácate životy. Akonáhle však premena skončí, je potrebné sa pustiť naplno do boja, v rámci ktorého máte možnosť prepínať medzi dvoma režimami: rýchlym a silným.
Prvý režim orientovaný na rýchlosť je určený primárne pre tých, ktorí radi hopkajú po miestnosti a počas uhýbania guľkám a úderom eliminujú rýchlymi, avšak nie príliš efektívnymi údermi všetko, čo sa ich snaží zabiť. Tým, ktorí podobne ako ja veľmi radi nehopsajú, iste sadne druhý variant, zameraný primárne na ťažkopádne údery a vyššiu odolnosť. Medzi bojovými štýlmi je možné počas boja kedykoľvek bez penalizácie prepnúť, čo sa vám neraz bude hodiť. Nech už bude Cahal v ktorejkoľvek verzii Crinose, vždy mu je umožnené užívať schopnosť regenerácie, rôzne špeciálne výpady a zúrivosť maximalizujúcu dočasne jeho bojové zručnosti. Každú jeho formu, schopnosť aj vojnový štýl možno vo Werewolf the Apocalypse – Earthblood mierne vylepšiť za pomoci zručnostných bodov získaných počas hrania.
Bojové polia sú v tomto diele vždy jasne definované, takže sa vám nemôže stať, že by ste ich minuli alebo nedaj bože utiekli počas súboja. Po spustení alarmu, prípadne len čo sa premeníte na vlka, pred vami bude stáť vždy štartová skupinka. Aj keď nikto z vojakov nebude žiadne orezávatko, títo chlapci sú tu len na rozohriatie, pretože po ich zabití sa otvoria oceľové brány a do problémovej zóny nakráča ďalšia várka mäsa do mlynčeka. Opakovať sa to väčšinou bude raz až dvakrát, načo sa Cahal premení späť v človeka a opäť sa dá do zakrádania cez práve navštívený komplex.
Samotné strety sú skutočne zábavné tak prvé dve až tri hodiny hrania, počas ktorých spoznávate, ako čo funguje a hlavne sa stretávate s novými nepriateľmi, ktorí vyžadujú trošku iný spôsob porciovania. Dostaveníčko vo Werewolf the Apocalypse – Earthblood budete mať s klasickými vojakmi bez akéhokoľvek ochranného výstroju, ťažkoodencov, robotov, ostreľovačov s nočnou víziou a nadopovanými svalovcami nepríjemne pripomínajúcimi Banea z Batmana. Po absolvovaní určitého časového úseku vás však už nič veľmi neprekvapí. Bitky sú navyše nepríjemne primitívne aj na najvyššiu obtiažnosť, kvôli čomu po väčšine času stačí len zbesilo klikať a pozerať na to, ako sa okolo vás kopia mŕtve telá. Určitou formou výzvy sú súboje s bossmi, ani tí však nie sú prekážkami, ktoré by vás dokázali zastaviť na dlhšiu dobu.
Keď už sa tu rozpisuje o nepriateľoch, rozhodne nemôžem nespomenúť fungovanie umelej inteligencie. Tá v podstate nevyniká v žiadnom stave. Či už je v pohotovosti, alebo len stráži určitý priestor, vždy to robí ledabolo, ako by vás vyložene nabádala k tomu, aby ste jej riadených vojakov jednoducho rozmetali na kusy. Taktika nie je ničím, čo by bolo v jej slovníku, a nejaká tímová práca alebo starosť o miznúcich podriadených je jej tiež cudzia, čo som už mierne načal pri popisovaní dôvodov, prečo je bojová forma v Werewolf the Apocalypse jediná naozaj zábavná. Neraz sa mi stalo, že na mňa protivníci pri súbojoch len pozerali, z čoho mal môj vlkolak neskrývanú radosť. Úprimne som tak zlú AI už dlho nevidel, a to som mal možnosť za posledné roky uvidieť naozaj všeličo.
Tupá umelá inteligencia spolu s relatívne obmedzenou škálou nepriateľov predstavuje kokteil, ktorý je nutné dávkovať veľmi starostlivo a ani keď budete usrkávať skutočne malými dúškami, stereotypu sa nakoniec aj tak nevyhnete. Celok navyše stojí na koncepte automatických úložných pozícií bez možnosti ukladania, takže keď niekde niečo pokazíte, alebo vám hra jednoducho spadne, hocikedy vás vráti pokojne o dobrých pätnásť minút. Nedaj bože, keď náhodou namiesto na reload kliknete na hneď vedľa ležiaci reštart, to už máte postarané o dvojnásobnú zábavu.
Hry z produkcie Cyanide Studio hrám už niekoľko rokov. Niekedy sa im podarí vytvoriť slušné dielo, inokedy zase mierny nadpriemer, väčšinou však títo vývojári odvádzajú celkom obstojnú prácu, za ktorú sa s ich finančnými prostriedkami nie je potrebné príliš hanbiť. Pri tvorbe Werewolf the Apocalypse – Earthblood však bola väčšina tímu zrejme v horúčkach a práca bola zadaná nekvalifikovaným jedincom bez štipky kreativity a skúseností, ktorí jednoducho neboli schopní dosiahnuť kvalít, ktoré človek od autorov s mnohoročnou praxou očakáva. Najväčšími nedostatkami celku sú tupá AI spolu so stereotypom, ktorým zdatne asistuje nevýrazný príbeh so zastaranou grafikou. Pochváliť môžem tvorcu iba za metalový soundtrack, stredne vyvedené voľby a spracovanie bojovej formy, čo mi príde málo.
• Zdroje: Vlastné
Záverečné hodnotenie
Táto recenzia bola napísaná na PC verziu hry. Kópiu poskytol český distribútor Comgad.
Werewolf the Apocalypse – Earthblood je podpriemerná akcia, ktorá v ničom skutočne nevyniká. Navyše sa jej podarilo plne premárniť potenciál, ktoré univerzum World of Darkness ponúka. Venovať pozornosť by mu mali iba hráči nehľadajúci nič zložité. Tých totiž rozhodne nesklame. Ostatní by sa mali Werewolf the Apocalypse – Earthblood vyhnúť oblúkom.
Klady
Zápory
Ondřej Zeman
Moje meno je Ondřej Zeman. Hernej žurnalistike sa venujem už viac ako sedem rokov, počas ktorých som mal možnosť vypracovať sa z herného blogera na plnohodnotného žurnalistu na serveri Zing.cz, z ktorého som po čase odišiel na Alza Magazín. Aj keď som hrdým vlastníkom konzoly Nintendo Switch, mojou najväčšou vášňou je hranie na PC, kde som mal možnosť zrecenzovať už viac ako dve stovky rôzne kvalitných titulov. Slabosť mám primárne na ťahové RPG, indie projekty, prepracované FPS a komplexné stratégie.
|
Minimálne HW požiadavky | Odporúčané HW požiadavky |
---|---|---|
Operačný systém | Windows 10 | Windows 10 |
Procesor | Intel Core i5-3470 / AMD FX-8370 | Intel Core i7-8700 / AMD Ryzen 5 3600X |
Grafická karta | NVIDIA GeForce GTX 650, 1 GB / AMD Radeon HD 7790, 1 GB | NVIDIA GeForce GTX 780, 3 GB / AMD Radeon R9 290, 4 GB |
Operačná pamäť | 4 GB | 8 GB |
Pevný disk | – | – |
• Zdroj: Epic Games (4. 2. 2021)
Chcete si uľahčiť výber? Nižšie pre vás máme tipy na vhodné herné počítače podľa náročnosti.