Bitcoin a časové preferencie

Bitcoin a časovej preferencie – OBSAH

1. Čo sú časové preferencie?
2. Vysoké časové preferencie, ich príčiny a dôsledky
3. Nízke časové preferencie, ich príčiny a dôsledky
4. Časové preferencie, zlato a Bitcoin
5. Časové preferencie v bitcoinovej praxi
6. Záver, alebo Bitcoin ako záchrana pred degeneráciou

Čo sú časové preferencie?

Človek žije vo svete vzácností a každý akt rokovania sa musí so vzácnosťou potýkať. To platí aj v prípade jedinca s neobmedzenými peniazmi a materiálnym bohatstvom – aj boháč sa musí potýkať so vzácnosťou miesta (nemôže byť na viacerých miestach naraz) a času (má k dispozícii len 24 hodín denne a je smrteľný). V tomto texte si rozoberieme posledný spomínaný faktor vzácnosti: čas a jeho vplyv na ľudské konanie.

i

„Uspokojenie potreby v bližšej budúcnosti je, za inak rovnakých okolností, daná prednosť pred uspokojením vo vzdialenejšej budúcnosti. Súčasné statky sú hodnotnejšie než budúce statky.“

Ludwig Von Mises

Ludwig von Mises (1881-1973) byl ekonom, politický filozof, historik. Autor vlivného pojednání o ekonomii Lidské jednání (Human action). Společně s F.A.Hayekem rozpracoval rakouskou teorii hospodářského cyklu. Mezi další vlivná díla patří knihy Liberalismus, Socialismus či Byrokracie.

Základný aspekt rozhodovania v čase je tento: človek spravidla preferuje uspokojovať svoje potreby viac skôr, ako neskôr. To platí najmä za predpokladu „ceteris paribus“, za inak nezmenených okolností. Ak mám na výber dať si pivo dnes či zajtra – a nič ďalšie s tým súvisiace sa nemení – potom si budem chcieť vypiť pivo dnes. Tento výrok platí univerzálne, teda o všetkej možnej spotrebe. Ako je to možné? Nuž, každý človek je smrteľný a čelí rovnako neúprosnému plynutiu času. Na uspokojovanie preferencií dochádza v prostredí neistoty a limitovaného času – a preto musí nutne platiť, že ceteris paribus je vždy pre človeka lepšie uspokojiť svoju potrebu skôr, ako neskôr.

Pravá zábava však začína vo chvíli, keď ceteris paribus prestane platiť – akonáhle sa menia okolnosti pri rozhodovaní v čase, začínajú sa prejavovať časové preferencie. Jednoduchý príklad: dostanete na výber, či chcete 100 € dnes, alebo 100 € o rok. Za rovnakých okolností budete vždy preferovať 100 € dnes. Ak je však ponuka 100 € dnes či 105 € o rok, možno už budete preferovať čakanie. S niektorými jedincami odmena 5 % ročne nepohne; 20 % ale už áno. Miera, v akej preferujeme súčasné statky voči budúcim, sú práve tie časové preferencie.

Vysoké časové preferencie znamenajú, že chcem uspokojovať skôr dnešné potreby a budúcnosť výrazne diskontujem (nepovažujem ju za príliš dôležitú).

Nízke časové preferencie znamenajú, že súčasná spotreba nemá v mojom konaní tak vysokú váhu a budúcnosť diskontujem len mierne.

Časové preferencie sa v priebehu života vyvíjajú. Malé deti ešte nechápu plynutie času a nemajú príliš trpezlivosti – najvyššiu hodnotu pre nich predstavuje spotreba v súčasnosti. S pribúdajúcim vekom a múdrosťou už človek chápe nutnosť úspor a plánovania do budúcnosti – časové preferencie klesajú. A v posledných dekádach života zase chytá „druhý dych“, kupuje si kabriolet a strápňuje svoje deti (na druhej strane im chce niečo odkázať, časové preferencie sa teda už nevracajú na úroveň detských rokov).

Vysoké časové preferencie, ich príčiny a dôsledky

Plazíte sa po púšti a umierate smädom. Narazíte na stánok s limonádou, kde sa predávajú pohár orosenej oranžády za 10 miliónov satoshi. Kúpite? Áno, pretože v daný moment máte veľmi vysokú preferenciu uspokojiť svoju smäd v čo najkratšom čase. Pohár limonády pre vás má vyššiu hodnotu, než obria suma, ktorú zaň vynaložíte.

Vysoké časové preferencie sa vyznačujú práve takým uprednostňovaním aktuálnej potreby pred nákladmi, ktoré uspokojenie tej potreby obnáša. Okrem akútnej telesnej potreby môže byť príčinou aj mentálna slabosť voči pokušeniu: alkoholizmus, branie drog, či nevera sú typickým príkladom vysokých časových preferencií – vymenované aktivity môžu prinášať intenzívne krátkodobé potešenie, avšak za cenu vysokých dlhodobých nákladov (zničené zdravie či rozpadnutá rodina).

Kým mentálna slabosť môže zavariť konkrétnym jedincom, na celospoločenskej úrovni nejde o hlavnú príčinu vyšších časových preferencií. Na úrovni spoločnosti môže za vyššie časové preferencie neistota ohľadom budúcnosti, najmä čo sa týka vlastníckych práv, pevnosti meny a právneho prostredia. Ako spomína Hoppe v Democracy: the God that failed, súkromný zločin (zlodeji, mafia) paradoxne nie je hlavným ohrozením vlastníckych práv – tým je skôr systematické narušovanie vlastníctva zo strany štátu. Zdaňovanie, inflácia a premenlivá legislatíva sú tak podľa Hoppeho hlavnou príčinou celospoločenského zvyšovania vlastníckych práv.

Keďže tento text nemá ambíciu byť politicko-filozofickou rozpravou, venujme sa z vymenovaných len problému inflácie. Čitateľ možno tuší, že väčšina centrálnych bánk sveta má stanovené tzv. inflačné ciele – ktoré, prekvapivo, predstavujú cieľ ohľadne toho, aká má byť inflácia spotrebných cien (tj. medziročné zdraženie typického spotrebného koša). Rozšírený je inflačný cieľ vo výške 2 % ročne. Čo taká inflácia urobí s kúpnou silou peňazí?

Takáto inflácia zníži počas 15 rokov kúpnu silu o štvrtinu, a počas 35 rokov o polovicu. V dnešnom svete, kde na bežných ani sporiacich účtoch nedosahujeme úročenie spravidla ani jedného percenta, spôsobuje táto miera inflácie zmenu časových preferencií – úspory v štátnej mene nemajú dlhodobo zmysel, pretože tým človek pripravuje seba a svoju rodinu o kúpnu silu. Musí buď rizikovo investovať, či utrácať v súčasnosti.

Nízke časové preferencie, ich príčiny a dôsledky

Nízke časové preferencie označuje Hoppe za civilizujúci proces: nižšie časové preferencie a s nimi spojené úspory vedú k investíciám do výrobných procesov, k dlhodobému plánovaniu, spolupráci a mieru. Konflikt totiž zvyšuje mieru neistoty v budúcnosti – a túto neistotu sa snažia ľudia s nižšími časovými preferenciami znížiť, pretože kladú na prosperitu v budúcnosti vysoký dôraz.

Nízke časové preferencie v praxi znamenajú, že si radi počkáme na budúce uspokojenie našich potrieb, pokiaľ ako odmenu za čakanie dostaneme v budúcnosti buďto viac statkov, alebo statky s vyššou kvalitou. Tým, že rastú výrobné kapacity a investuje sa do kvalitnejšej produkcie, rastú aj reálne mzdy a reálne bohatstvo – ľudia majú k dispozícii lepšiu zdravotnú starostlivosť, kvalitnejšie potraviny, lepšie životné prostredie (a naopak komunistické krajiny so Sovietskym zväzom na čele mali notorických problémy so znečistením).

Pre pozorného čitateľa nebude prekvapením, z čoho nízke časové preferencie vyplývajú:

• Istota vlastníckych práv – možnosť efektívnej ochrany pred súkromnými zločincami a minimálna úroveň zdanenia zo strany štátu
• Vláda práva – krajina s vyššou úrovňou zmluvnej istoty a decentralizovaným zvykovým právom, tak ako bolo po stáročia Anglicko a jej kolónia (vr. Spojených štátov)
• Neinflačná povaha peňazí – v minulosti najmä peniaze pozostávajúce zo zlata a striebra (napríklad Švajčiarsko opustilo zlaté krytie franku až v roku 1999).

Krajina, v ktorej sa tieto tri aspekty spoja, zažívali v minulosti zlatú éru prosperity – americký Gilded Age je dobrým príkladom.

Povaha peňazí je dosť možno tým najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim celospoločenskú výšku časových preferencií. Inflačná daň je jedna z najmenej spravodlivých daní, pretože najväčšou mierou dopadá na tých najchudobnejších, ktorí sa nedokážu voči inflácii chrániť na finančných trhoch. Inflačné peniaze tiež umožňujú rekordnú úroveň štátneho dlhu, pretože centrálne banky patria medzi najväčšiích držiteľov štátnych dlhopisov.

Inými slovami: ak chceme žiť v spoločnosti nízkych časových preferencií, odoberieme peniaze z rúk štátu.

Časové preferencie, zlato a Bitcoin

Ekonómovia rakúskej školy nabádajú k návratu ku zvučným peniazom (sound money) už desiatky rokov. Rothbardove Peniaze v rukách štátu zo 60. rokov či novšie de Sotove Peniaze, banky a hospodárske krízy volajú po návrate k zlatu ako históriou overeným peniazom, na ktoré majú štáty len minimálny vplyv.

V textoch rakúskych ekonómov je myšlienka zlata ako jediných skutočných peňazí zrejmá: napríklad Rothbard vo svojej učebnici Zásady ekonómie uvedie všetky príklady v gramoch a unciach zlata, nie v dolároch (hoci kniha vyšla v Spojených štátoch v roku 1962 – teda v čase, kedy mali Američania už tridsať rokov zakázané súkromné vlastníctvo zlata.

Hlavným argumentom pre neštátne peniaze je zamedzenie zničujúcemu cyklu úverových expanzií a následných recesií, ktoré sú dôsledkom štátnej monetárnej politiky (do podrobna tento vzťah vysvetľuje Rakúska teória hospodárskeho cyklu). Tieto cykly spôsobujú masívne plytvanie kapitálom a motivujú spoločnosť zaujať krátkodobejšie horizonty rozhodovania – zvyšujú časové preferencie. Naopak, monetárna politika mimo štátny dosah je potom v súlade s nižšími časovými preferenciami.

Inými slovami, potrebujeme peniaze s predikovateľnou menovou politikou. Po tisíce rokov nimi bolo zlato. Aj zlato však prechádzalo v priebehu histórie ponukovými šokmi (objavom nových veľkých nálezísk, ktoré spôsobili eróziu kúpnej sily). Bitcoin, na druhej strane, má svoju menovú politiku dopredu danú a prakticky nezmeniteľnú.

Okrem rigidnějšej menovej politiky má Bitcoin oproti zlatu aj ďalšie zásadné výhody:

• Prevoditeľnosť: Bitcoin je nehmotný a je tak možné s jeho pomocou presúvať ľubovoľnú hodnotu naprieč krajinami
• Kontrolovateľnosť: falošné zlato bežný človek ľahko neodhalí; falošný Bitcoin (napríklad Bitcoin cash) odhalí každý počas pár sekúnd; pri prevádzke plného uzla má navyše účastník plnú možnosť zúčastniť sa dohľadu nad pravidlami v sieti
• Škálovateľná suverenita: zlatú mincu je ľahké držať si vo vlastnej úschove – tonu zlatých tehál už ťažko; vzhľadom na nehmotnú povahu Bitcoin je možné uchovať si suverenitu aj v škále – či už človek drží drobné či miliardy
• Nekonfiškovateľnosť: pri úteku z nacistických a komunistických krajín predstavovalo zlato zašité v kabáte často jedinú možnosť, ako zachrániť rodinné úspory – taká metóda je, samozrejme, veľmi náchylná na konfiškáciu; Bitcoin je pri využití adekvátnych postupov nekonfiškovateľný (multisig schémy, Shamir backup, timelock transakcie atď.)
• Antifragilita: Bitcoin ako ekosystém je príklad pozoruhodného fenoménu „antifragility“ – ide o vec, ktorú posilňujú neustále útoky, hacky a vnútorné spory; zlato, na druhej strane, bolo „iba“ robustné – plnilo svoju úlohu uspokojivo po tisíce rokov, ale nakoniec bolo štátmi ovládnuté (viac o bitcoinovej antifragilite si prečítajte v článku Parkera Lewisa.)
• Ekológia: moderná ťažba a spracovanie zlata predstavuje plnohodnotnú ekologickú katastrofu (odporúčam prednášku na túto tému z vlaňajšieho Baltic Honeybadger), zatiaľ čo bitcoinová ťažba len spotrebováva elektrinu – a to čím ďalej viac z obnoviteľných zdrojov.)

Aby sme boli féroví, je potrebné spomenúť aj jednu zásadnú nevýhodu Bitcoinu: nemá za sebou tisícky rokov histórie. Nemá talebovský Lindy effect, ktorý spočíva vo fakte, že dlhodobo preživšie koncepty a technológie tu s nami budú ešte dlhú dobu – pretože skrátka a dobre fungujú. Nikto nemôže s istotou tvrdiť, že Bitcoin bude uspokojivo fungovať ako globálne peniaze – problematika suverénnej správy privátnych kľúčov či udržateľnosť security budgetu sú aspekty, ktoré odhalia až dlhšie obdobie a širšia adopcia. Zlatú mincu v peňaženke pojme mentálne každý; satoshis v Trezore zatiaľ málokto.

Teraz k zásadnej otázke: aký má Bitcoin vplyv na časové preferencie, a to tu a teraz?

Bitcoin je dlhodobo deflačný: množstvo jednotiek v obehu nebude od určitého momentu stúpať a nebude ani stagnovať – bude klesať. Vplyvom všemožných strát privátnych kľúčov, spálených Bitcoinov a transakčných bugov je už teraz odhadom 1,5 milióna Bitcoinov nadobro stratených. Hoci tempo strát Bitcoinu sa s rastom jeho ceny znižuje (ľudia si dávajú väčší pozor a majú k dispozícii riešenie ako Trezor, Coldcard a Shamir backup), dlhodobo môže celkové množstvo Bitcoinov v obehu len klesať.

Takto predikovateľná dynamika v celkovej zásobe Bitcoinu má pochopiteľne svoj vplyv na zníženie časových preferencií tých, ktorí Bitcoiny akumulujú. Zámerne píšem v priebehovom čase – „OG Hodleri“, ktorým sa pošťastilo kúpiť Bitcoiny pred rokmi za 5 dolárov a odvtedy len držia a zvoľna odpredávajú, nemožno považovať za jedincov s nízkymi časovými preferenciami v pravom význame slova. Časové preferencie totiž v kontexte úspor určujú, aké veľké percento príjmu si človek sporí – a ak daný Hodler naďalej priebežne nesporí v Bitcoinoch, ale iba pozoruje rastúcu hodnotu už skôr nakúpených Bitcoinov, potom vlastne nízke časové preferencie nevykazuje.

Naopak tí, ktorí v Bitcoinoch dlhodobo sporia a premýšľajú nad tým, ako akumulovať viac Bitcoinov (napríklad priamou prácou za satoshis), možno označiť za jedincov s nižšími časovými preferenciami, pretože dôsledne činia voľbu odložiť svoju spotrebu do budúcna.

Vzhľadom na to, že v dlhšom horizonte možno očakávať rast hodnoty Bitcoinu, má tento veľmi pozitívny vplyv na úroveň časových preferencií tých, ktorí sa do bitcoinovej králičej nory ponoria: existujúci držiteľ Bitcoinu rozmýšľa nad tým, ako uspokojiť svoje krátkodobé preferencie bez nutnosti odpredania svojich satoshis; a tí, ktorí Bitcoin ešte len objavujú či ho nevlastnia uspokojivé množstvo (existuje však niečo také?) riešia, ako navýšiť svoju produktivitu a znížiť svoju spotrebu v záujme čo najvyššej akumulácie Bitcoinu v čase, keď ešte nie je masovo rozšírený.

Časové preferencie v bitcoinovej praxi

Bitcoin je optikou časových preferencií zaujímavý aj v ďalších dvoch ohľadoch.

Predovšetkým je to snáď prvýkrát v histórii, kedy máme možnosť pozorovať časové preferencie v širokom meradle a reálnom čase. Reč je samozrejme o starobe a nevyčerpaných transakčných výstupoch (UTXO):

S pomocou štatistiky staroby UTXO vidíme, že krátkodobo (UTXO nie je starší ako 3 mesiace) sa hýbe zhruba 20 % všetkých Bitcoinov (cca 3,75 milióna Bitcoinov) – a zvyšok, okolo 80 % Bitcoinov, leží na adresách po dlhšiu dobu, než sú 3 mesiace. To je zaujímavé samo o sebe – táto skutočnosť nám napovedá, že Bitcoin sa skutočne drží u ľudí s nízkymi časovými preferenciami.

Ešte zaujímavejšie je sledovať vývoj staroby UTXO v čase, a to najmä okolo cenových púmp: v máji 2017 bolo v UTXO so starobou 2 – 3 rokov okolo 10 % všetkých Bitcoinov, v decembri toho istého roku to bolo už len 5 %. A na jar 2020 to bolo už 15 %. Čo nám to napovedá? Že posledné rally na 20 tisíc dolárov prinútila predať starých hodlerov (s vysokými časovými preferenciami), a presunulo ich Bitcoiny do rúk novým hodlerom (s nižšími časovými preferenciami), ktorí počas následného dvojročného medvedieho trhu ďalej značne akumulovali. Pri ďalšej cenovej rally bude zaujímavé sledovať, či dôjde k podobnému efektu.

Druhá zaujímavá oblasť je fenomén času nutného na konfirmáciu (confirmation time). S rastúcim zaplnením blokov a transakčných poplatkov začína používateľom Bitcoinu dochádzať, že nie je vždy nutné súperiť o umiestnenie transakcie ihneď v budúcom bloku. Obrí pokrok s potvrdzovaním transakcií v čase je viditeľný, ak si porovnáme dennú veľkosť všetkých transakcií s poplatkami, ktoré používatelia za tieto transakcie zaplatili:

Čo nám tento graf napovedá? Že dopyt po umiestnení transakcie v bloku je teraz zhruba rovnaký (v skutočnosti o chlp vyšší), ako v januári 2018; používatelia však už dokážu pracovať s rozložením transakcií v čase – ako tiež dokladá štatistika vyšších transakčných poplatkov v SATs/vB v čase. A samozrejme na to majú aj adekvátne prostriedky – adresy s natívnym SegWitom, peňaženky s lepším odhadom poplatkov a podobne. Tieto prostriedky sú však iba odpoveďou na zmenené preferencie používateľov. Možno predpokladať, že v budúcnosti bude možné s umiestnením transakcie v čase pracovať ešte lepšie, napríklad formou blockspace futures – nákup kontraktov oprávňujúcich umiestnenie transakcie v konkrétnom rozsahu budúcich blokov.

Záver, alebo Bitcoin ako záchrana pred degeneráciou

Časové preferencie sa môžu zdať len ako pekná teória, ktorá nemá prílišný vplyv na skutočný život. Takýto dojem by však bol ďaleko od pravdy. V živote občas pomáha odstúpiť od všedných záležitostí a urobiť sebareflexiu: prečo vlastne konám tak, ako konám? A je to v mojom najlepšom záujme – dnes aj o rok?

Ľudia a komunity s dlhším rozhodovacím horizontom často dosahujú oveľa vyššiu prosperitu, než tí s krátkodobým výhľadom. Vzdelanie, starostlivosť o zdravie, finančná gramotnosť: to všetko si vyžaduje dnešnú striedmosť v záujme zajtrajšej prosperity. A my teraz a tu máme obrovské šťastie, že môžeme sledovať a podieľať sa na rozvoji ekosystému, ktorý sa vzpiera všeobecnému trendu života na dlh a diskontovania budúcnosti. Bitcoin sú peniaze budúcnosti, v ktorých môžeme sporiť už dnes.

Časové preferencie sú jedným z najdôležitejších ekonomických konceptov, ktorý je navyše veľmi praktický do života. To, akým spôsobom pristupujete k svojmu zdraviu, financiám, rodine a priateľom, je často priamym dôsledkom vašich časových preferencií. Úroveň časových preferencií a civilizovanosť sú dvoma stranami tej istej mince. Inflačné štátne peniaze je nutné touto optikou považovať za nástroj civilizačnej degenerácie. Bitcoin, na druhej strane, má potenciál nastoliť nový zlatý vek, s vysokou mierou orientácie spoločnosti na budúcnosť.

Josef Tětek

Josef Tětek je členom správnej rady Liberálneho inštitútu, kryptomenám sa aktívne venuje od roku 2015 (publikácia na Finmag.cz, BTCtip.cz). Do budúcnosti vidí najväčší potenciál v Lightning Network, cross-blockchainových riešeniach a decentralizovaných burzách. @KryptoJoseph na Twitteri.