Predator: Hunting Grounds (RECENZIA) – Sklamanie z džungle

Predator: Hunting Grounds (RECENZIA PS4 Pro) – Obsah článku

1. Hra za vojakov je béčkové Call of Duty
2. Predator: Hunting Grounds má vyváženú obťažnosť
3. Predátor je hlavnou hviezdou Hunting Grounds
4. Matchmaking ako pomalá smrť vykrvácaním
5. Loot boxy bez mikrotransakcií
6. Technické chyby zrážajú Predátora na kolená
7. Recenzia Predator: Hunting Grounds: záverečné hodnotenie
8. HW nároky pre Predator: Hunting Grounds

Hra za vojakov je béčkové Call of Duty

Na mieste, kde vo väčšine recenzií stojí krátke zhrnutie príbehu, sa rovno pustíme k samotnej hrateľnosti. Až tak je totiž príbehové pozadie nedôležité a zároveň aj nezaujímavé. Avšak ak by vás story okolo Predator: Hunting Grounds lákala, nájdete pár riadkov v záložke Extras v hlavnej ponuke, ale ak ju budete ignorovať, o nič neprídete. Stačí vám vedieť, že v Hunting Grounds sa proti sebe postaví štvorčlenný elitný tím ľudských vojakov s názvom Voodoo a mimozemský lovec Predátor.

Je potom na vás, na ktorú zo strán sa pridáte. V prípade hry za ľudských vojakov vás čaká taktická akcia, ktorá sa ale vo výsledku scvrkáva na derivát Call of Duty druhej akosti. Zbraní je málo, rozdiely medzi nimi nijako zásadné a náplň misií je tvorená behaním z bodu A do B, kde je väčšina úloh jasne daná a nemusíte nad nimi nijako výrazne premýšľať. Okrem Predátora, ktorý štartuje na začiatku hry na opačnej strane mapy, proti vám stoji umelá inteligencia prestrojená za miestnu milíciu. Ide však iba o hlúpučkých panákov nabiehajúcich na vás zo všetkých smerov, pričom sa budete s ostatnými členmi tímu predháňať, kto koho zabije prvý vo vidine získaných skúseností. Na nič ďalšie títo tupci z džungle nie sú.

To najlepšie na hre za vojakov sú momenty, kedy si vás nájde Predátor. To nemusíte spoznať nutne podľa toho, že sa vám priamo postaví do cesty. Jeho prítomnosť v okolí vám bude jasná z praskania konárov, mohutného dupotu v prípade, že sa pohybuje po zemi, či z jeho ikonického cvakania čeľusťami, z ktorého vám budú stáť vlasy dupkom.

Predator: Hunting Grounds má vyváženú obťažnosť

Práve v okamihoch, kedy dôjde k finálnemu stretu, sa Predator: Hunting Grounds konečne blysne. Trúfam si povedať, že vybalansovanie oboch strán je veľmi dobré a žiadny súboj nie je dopredu stratený či naopak predurčený k jasnej výhre. Ak sa v úlohe vojakov budete držať pri sebe a nezačnete zmätkovať, aj po zuby ozbrojený Predátor sa bude musieť po čase stiahnuť. Ak sa vám ho podarí vyprovokovať a vynútiť si priamy útok, paľbe zo štyroch zbraní sa neubráni ani jeho hrubá koža a brnenie.

Na druhej strane ak dáte Predátorovi jedinú šancu, skúsený hráč dokáže váš tím rozprášiť v priebehu niekoľkých okamihov. Stačí nechtiac aktivovať alarm v tábore, načo sa spustí útok umelej inteligencie, jeden z vojakov sa vzdiali od skupinky, lovec ho počas chvíľky zlikviduje a s jeho šklbajúcou sa chrbticou v ruke napadne zvyšok tímu, ktorý sa k nemu otočil chrbtom, pretože práve odráža útok NPC postáv alebo plní jednu z nudných úloh.

Vyváženosť hrateľnosti je dosť ťažké posúdiť po krátkom hraní. Keď totiž prvú skúsenosť s Predator: Hunting Grounds získate v úlohe vojaka, po konci misie sa budete sťažovať na to, ako to má Predátor so všetkým tým maskovaním a možnosťou rýchleho pohybu v korunách stromov ľahké. V opačnej situácii, bez toho aby ste predtým hrali práve za vojakov, budete naopak lamentovať nad tým, že vojakov v maskáčových kombinézach nemožno z tej diaľky vôbec vidieť a keď áno, je nemožné ich rozoznať od umelej inteligencie. Po desiatkach hodín ale nakoniec zistíte, že obťažnosť hry za oba tábory je skutočne veľmi podobná a záleží skôr na vašich schopnostiach a pochopení zásadných rozdielov v hrateľnosti.

Predátor je hlavnou hviezdou Hunting Grounds

Nie je to ale hra za tím vojakov, ba dokonca ani strety s Predátorom v koži elitného tímu, čo je hlavná inovácia Predator: Hunting Grounds. Pocit skutočne niečoho nového získate práve až pri hre za mimozemského zabijaka, ktorého hrateľnosť by som snáď najbližšie prirovnal k sérii Assassin's Creed na vesmírnych steroidoch. Predátor ovláda takzvaný predkour, vďaka čomu dokáže veľmi rýchlo behať v korunách stromov. Preskakovanie obrovských priepastí pre neho tiež nie je žiadny problém, a keď príde reč na palebnú silu, je to skutočný predátor.

Jeho ovládanie je navyše minimálne na konzolách veľmi príjemné, všetko totiž prebieha na rozdiel od hry za vojakov z pohľadu tretej osoby, takže orientácia v hustej džungli je oveľa príjemnejšia a vďaka jeho sile a rýchlosti nemá problém prebehnúť celú mapu počas krátkej chvíľky. K tomu si pridajte pokročilé maskovanie, termovíziu a smrtonosné zbrane na čele s povestným ramenným kanónom (a jeho menej zničujúci ručný variant), ďalej tiché vrhacie disky, vystreľovaciu sieť na zneškodnenie cieľa a smrtiaci luk.

Ak pochopíte, akým spôsobom za Predátora hrať, budete sa dobre baviť, hoci hranica medzi hrou na mačku a myš a honom na krvácajúceho Predátora je veľmi tenká. Bohužiaľ k potešeniu, ktorú hranie za Predátora či všeobecne strety oboch nepriateľských strán prináša, sa musíte prebojovať a tiež prečakať.

Matchmaking ako pomalá smrť vykrvácaním

Predator: Hunting Grounds má totiž niekoľko zásadných problémov. Predovšetkým to je Achillova päta všetkých online hier, teda zlý a zdĺhavý matchmaking. Pri hre za vojakov väčšinou trvá pol minúty a k tomu si pridajte ešte minútový loading misie a úvodnú (a stále rovnakú) nepreskočiteľnú animáciu. To je ale ten lepší variant. Inokedy trvá čakanie na hru za ľudské komando aj niekoľko minút a niekedy sa nedočkáte vôbec, hoci som si istý, že hráčov je v zásobe dostatok vzhľadom na aktuálne vydanie hry a tiež podporu cross-play s PC platformou.

V prípade, že chcete hrať za Predátora, počítajte minimálne s matchmakingom trvajúcim päť minút. Hra dopredu ukazuje predpokladané časy, ale nie vždy sa na ne dá spoľahnúť. Že niečo nefunguje, dobre poznáte tiež podľa toho, že po desaťminútovom čakaní spustíte matchmaking znova a počas dvadsiatich sekúnd už sa vám načíta zápas. Problém tiež tkvie v tom, že aj v prvých hodinách hrania proti vám hra pošle hráča s desiatkami nahratých hodín a perfektnou výbavou. Slabou útechou je to, že pri čakaní môžete aspoň upravovať svoju výbavu, tá ale taktiež nie je prednosťou hry.

Loot boxy bez mikrotransakcií

Ako som už spomenul, k zábavnej hre za Predátora sa nedostanete hneď. Než sa totiž presekáte a prestrieľate k úplne prvým zbraniam, budete musieť absolvovať veľa hier, aby ste vôbec dostali základnú mačetu. Predátor je tak zo začiatku relatívne dosť zraniteľný a termínom „zo začiatku“ myslím približne prvých 10 až 15 hodín herného času. Je ale jasné, prečo sa tak autori rozhodli. Výbavy na odomknutie totiž Hunting Grounds neponúka práve veľa. V prípade Predátora je to 6 zbraní, ktoré ani nie je možné ďalej modifikovať (na rozdiel od tých pre vojakov). Skutočne sa nedalo vymyslieť aspoň stereotypné modifikácie umožňujúce vyššie poškodenia, vyššiu kadenciu alebo rýchlejšie nabíjanie?

V prípade zbraní a výbavy pre vojakov je to už skutočne lepšie, ale tiež nejde o žiadnu hitparádu. Medzi hlavnými zbraňami nájdete 4 samopaly, pričom nejaké zásadnejšie rozdiely som dodnes nenašiel, tri pušky (ktorých využitie je proti AI zbytočné a minimálne na konzolách je šanca trafiť nadľudsky rýchlo sa pohybujúceho Predátora takmer nulová, takže ide o zbytočnú kategóriu) a dve špeciálne zbrane, ktoré sa odomknú až po desiatkach hodín. Každý kvér je našťastie možné rôzne modifikovať o hľadáčiky, tlmiče alebo rozšírené zásobníky, ale rozhodne nejde o nijak robustný systém.

Lichotivo nepôsobia ani loot boxy. Za každý vyhraný zápas dostanete bedňu, z ktorej sa vám následne vyžrebujú tri skiny pre zbrane alebo vybavenie, prípadne, keď máte šťastie, dostanete novú čiapku alebo okuliare. Je samozrejme správne, že z debničiek vám nepadajú zbrane, tie si odomykáte hraním a nič z toho, čo vďaka náhode dostanete, vás nemôže zvýhodniť proti súperovi. Ale skutočne musíme dostávať kozmetické úpravy otváraním debien a spoliehaním sa na náhodu? Jednotlivé kozmetické úpravy možno totiž za hernú menu (ktorú si zarábate hraním) rovnako kúpiť v ponuke na úpravu vzhľadu, takže prítomnosť debničiek nedáva zmysel. Aspoň že loot boxy sa nedajú (zatiaľ?) kupovať za reálne peniaze, takže s radosťou môžem konštatovať, že v Predator: Hunting Grounds nie sú mikrotransakcie.

Technické chyby zrážajú Predátora na kolená

Pochvalu si štúdio IllFonic bohužiaľ nezaslúži ani za technické spracovanie. Doskakovanie či preblikávanie textúr nie je ničím ojedinelým, na druhej strane na rozdiel od kolegov som až na výnimky v priamom úvode misie nezaznamenával žiadne záseky či dokonca prepady snímkovania, za čo možno mohol výkon PlayStationu 4 Pro. Vzhľadom na to, že hra vychádza tiež na PC, môžu mať vďaka zlej optimalizácii majitelia štandardnej verzie PS4 problémy.

Aj grafická stránka je medzi hráčmi hodnotená rozdielne a tiež si osobne myslím, že štandardná verzia PS4, ktorá je aj 3,5 roka po vydaní PS4 Pro stále dominantnou verziou, stručne povedané nestíha. Keď sa totiž rozhliadnete po okolitých screenshotoch, označiť Predator: Hunting Grounds za vyložene škaredú hru rozhodne nemôžem. Autorom sa nedá uprieť dobré spracovanie hustej, ale zároveň priestrannej džungle dávajúce jasne najavo, že v tejto spleti zelenej flóry bude nájsť maskovaného nepriateľa skutočne ťažké.

Ako sme sa však zhodli pri spoločnom hraní s kolegami, akonáhle sa bližšie zapozeráte na akýkoľvek objekt, všimnete si slabšie textúry, problémy s nasvietením aj tiene. Dosť zamrzí tiež nedostatočná kvalita umelou inteligenciou riadených nepriateľov, ktorá je v kombinácii s ich tuposťou miestami až alarmujúca rovnako ako veľmi krátka vykresľovacia vzdialenosť.

Obávam sa, že si vývojári odhryzli až príliš veľké sústo. Vyvážiť dve úplne odlišné strany sa im podarilo dobre, ale to všetko okolo, snáď až na výnimku v podobe hry za Predátora, výrazne pokrivkáva. Veľké obavy mám aj o životnosť hry. Obsahu na odomykanie rozhodne nemá toľko, aby vás rovnakým spôsobom motivovala k ďalšiemu hraniu o mesiac či dva. Na druhej strane, ak sa teraz autori nezľaknú vlažného prijatia a budú Hunting Grounds ladiť a vylepšovať, nemusí ísť vyložene o prepadák, na ktorý si po pol roku nikto nespomenie.

Táto recenzia bola napísaná pre PS4 Pro verziu hry.

• Zdroje: Vlastné

Recenzia Predator: Hunting Grounds: záverečné hodnotenie