Grafické karty AMD vs. NVIDIA (HERNÉ TESTY)

AMD vs. NVIDIA (ČO JE LEPŠIE? ) – OBSAH

1. AMD vs. NVIDIA: úvod
2. AMD vs. NVIDIA: rozdiely, použitie a na čom záleží
3. AMD vs. NVIDIA: rasterizácia, ray tracing a upscaling
4. AMD vs. NVIDIA: streamovanie a práca s videom
5. AMD vs. NVIDIA: G-SYNC a FreeSync
6. AMD vs. NVIDIA: meriame výkon v hrách
7. AMD vs. NVIDIA: výkon v hrách – Mainstream
8. AMD vs. NVIDIA: výkon v hrách – Hi-end
9. AMD vs. NVIDIA: undervolting a prevádzkové vlastnosti
10. Záver – čo si z toho odniesť?

AMD vs. NVIDIA: úvod

Ihneď na úvod začneme vysvetlením morbídneho kontextu v prvom odseku. Bolo nebolo, hádali sa kdesi na východe dvaja kamaráti o to, čo je lepšie. AMD, alebo NVIDIA? Aleksander pravdepodobne neustál Evgenyho argumentáciu, a tak ho skrátka navždy umlčal. Ide o veľmi horúce a citlivé témy. Prečo? To nevieme. A k čomu že vám bude dnešný článok?

Tým z vás, ktorí sa snažíte v problematike iba zorientovať na účel obstarania správnej grafickej karty, vysvetlíme, na čom záleží a ako a podľa čoho sa rozhodnúť. A tej druhej polovici poskytneme ostré náboje na poriadnu slovnú argumentáciu.

AMD vs. NVIDIA: rozdiely, použitie a na čom záleží

V dnešnom článku sa budeme venovať aktuálnym rozdielom a tomu, čo má význam do budúcnosti. Hoci je na prvý pohľad prístup k spracovaniu obrazu rovnaký, v posledných rokoch a s poslednou generáciou grafických kariet sa spôsoby, akými využívame naše grafické karty na hranie hier, začínajú výrazne líšiť.

Kým AMD zostáva pri rasterizácii (tradičnom spracovaní obrazu), NVIDIA začína čím ďalej tým viac využívať ray tracing v kombinácii s upscalingom. A k tomu využíva vlastnú AI (umelú inteligenciu). A mimochodom, ray tracing je práve to, čo v poslednej dobe prilieva olej do ohňa v už tak vznietených diskusiách na túto tému.

Grafické karty toho samozrejme vedia oveľa viac ako len spracovávať herné zábery. Pre tých z vás, ktorí streamujú, je zásadná kvalita encódovaného výstupu a prípadne ďalšie fičury potrebné ku streamovaniu, ako je kľúčovanie zeleného plátna. V neposlednom rade drvivá väčšina kreatívcov používa svoju grafickú kartu pri exporte finálnej podoby zostrihaného videa v softvéroch, ako je Adobe Premiere, DaVinci Resolve alebo Sony Vegas.

Pointou tejto kapitoly nie je len čiastočný zoznam toho, čo grafická karta môže robiť, ale predovšetkým fakt, že každý z týchto typov práce bude vedieť inak NVIDIA a inak AMD. S rozdielnou efektivitou, prevádzkovými vlastnosťami a za inú obstarávaciu cenu. A vo finále to, čo vie jedna, nemusí vôbec vedieť druhá. Ale o tom už v nasledujúcej kapitole.

Rasterizácia, ray tracing a upscaling

Odpoveď na otázku, ako vlastne vzniká obraz v grafickej karte, je pre dnešný článok vcelku zásadná. V tejto kapitole si povieme o rasterizácii, ray tracingu a upscalingu, vďaka ktorému už dnes môžeme na svojich obrazovkách zažiť reálne správanie svetla, keď hráme hry.

Že máme sotva výkon na ray tracing? Nevadí! Už teraz sa môžeme tešiť na path tracing. A možno na grafické karty NVIDIA PTX? Že už tiež vidíte internet plný memes s PTX ON a PTX OFF? Čakajú nás zaujímavé časy.

Rasterizácia

Ako už sme spomenuli, najznámejšou a stále najpoužívanejšou metódou spracovania obrazu je rasterizácia. Rasterizácia funguje na princípe triangulácie. Pre zjednodušené vysvetlenie si predstavte Laru Croft z hernej sérii Tomb Raider. Pokiaľ už ste na svete nejaký ten piatok, dosť možno si Laru pamätáte ako zhluk kociek pripomínajúcich ženskú siluetu. Oproti tomu v posledných niekoľkých dieloch a konkrétne v Shadow of the Tomb Raider nie je žiadny problém na Lare nechať oči, že?

Na rozdiel od prvého dielu je Lara o poznanie bližšie realite, kedy pripomína naozajstnú ženu. Trik je v uvedenej triangulácii. Triangulácia funguje na princípe skladania objektu z mnohých trojuholníkov či mnohouholníkov (polygónov). Z týchto trojuholníkov je veľmi zjednodušene povedané vytvorený pixel, ktorý môže meniť farbu. Z nich sa skladá výsledný obraz, v našom prípade Lara. Pokiaľ by ste sa teda pozreli na prvotnú fázu obrazu, ďaleko pred tým, než vidíte finálny výsledok, zbadali by ste zhluky, tzv. siete polygónov, cez celú obrazovku. Na túto sieť a jej časti sa potom aplikujú ďalšie vrstvy výsledného obrazu, ktoré pri hraní bezmyšlienkovite vnímame ako odrazy, odlesky, tiene, zatienenie okolím a ďalšie práce so svetlom. Táto enormne náročná práca má za úlohu podať hernú scénu čo najvierohodnejšie a čo najbližšie realite.

Prečo bola teda Lara pred dvadsiatimi piatimi rokmi zhlukom kociek a dnes vyzerá ako ozajstná žena? Odpoveďou je rasterizačný výkon grafických kariet. Ten za tú dobu dosiahol ako pri AMD, tak pri NVIDIA značný nárast a samozrejme platí, že obaja výrobcovia vedia rasterizáciu trochu inak a hlavne s rozdielnym výsledkom čo do výkonu. A tu sa nám to celé začína trieštiť. Hrubý rasterizačný výkon už s rastúcim rozlíšením nestačí, doba ide dopredu a svoje miesto na poli hrania hier nachádza ray tracing.

Ray tracing

Už vieme, ako prichádza holý objekt na našu obrazovku, a tiež vieme, že je to len časť práce, ktorú od svojej grafickej karty vyžadujeme, aby sme si poriadne zahrali. Zostáva obrovský počet úloh a veľa náročnej práce, ktorú musí niekto urobiť, aby sme dosiahli vytúžený výsledok. Spomínané tiene, odrazy a všetka práca so svetlom sú pri rasterizácii jednoducho napodobňované tak, aby celá scéna pôsobila naozajstne. To nestojí len výpočtový výkon grafickej karty, ale predovšetkým čas a prácu herných vývojárov, ktorí musia všetky tieto aspekty ručne nasimulovať.

Ako do toho zapadá ray tracing? Jednoducho. S pomocou ray tracingu vývojárom obrovská časť práce takmer odpadne. Ray tracing je zjednodušene simulácia reálneho správania fotonov. Svetlo, tiene a ďalšie aspekty hernej scény sa potom správajú tak, ako sa svetlo správa naozaj z pohľadu ľudského oka. Koncoví používatelia, inými slovami hráči, však často netušia, čo to pre nich reálne znamená. Stručne povedané, celkový dojem zo scény pôsobí reálnejšie. Svetlo sa správa prirodzene a náš mozog neruší fejkové správanie svetla, ktoré z reálneho sveta nepozná.

Náš mozog si skôr všimne nezrovnalosti než to, čo vyzerá v poriadku, a preto väčšina ľudí ray tracing na prvý pohľad nedocenia. Ba naopak. Achillovou pätou ray tracing je neuveriteľná náročnosť na výpočty. Až s posledným radom nVidia začali mať grafické karty relatívne slušný výkon, aby mohli hry z ray tracingu v reálnom čase ťažiť. Okrem toho sú najnovšie NVIDIA vybavené špeciálnymi výpočtovými jednotkami, ktoré slúžia práve na potreby ray tracingu. AMD Radeon sú týmito jednotkami vybavené tiež, ale čo do výkonu sú porovnateľné skôr s Nvidia série RTX 2000.

Rozdielmi v hrubom výkone rasterizácie medzi AMD a NVIDIA to síce začína, ale výkonom a samotnou schopnosťou ray tracingu pokračuje. Pre bežných používateľov je však zásadná realita herných vývojárov. Pre príklad si predstavme, že herné štúdio má 300M USD na vývoj hry. Pre nás ako pre hráčov bude zásadný rozdiel v tom, či štúdio vynaloží značnú časť prostriedkov na „fejkovanie“ svetla alebo jednoducho využije možnosťou ray tracingu. Ušetrené prostriedky potom môže investovať do niečoho, čo dáva pri vývoji väčší zmysel. A taká je realita a budúcnosť herného vývoja.

Zatiaľ ale súčasný hardvér zvláda ray tracing v reálnom čase s odretými ušami. Výrobcovia grafických kariet boli s príchodom ray tracingu postavení pred neľahkú úlohu, a to kde vziať výkon navyše alebo kde ušetriť, aby zostalo viac na ray tracing. A NVIDIA našla odpoveď v rasterizácii. Inými slovami, prišla s DLSS.

Deep Learning Super Sampling

V predchádzajúcej kapitolke netvrdíme, že AMD ray tracing nedokáže. Dokáže, ale rovnako ako NVIDIA na jeho použitie nemá dostatočný výkon. Prečo si teda na NVIDIA kartách ray tracing užijete a na AMD kartách nie? Odpoveďou je DLSS. Ide o využívanie upscalingu za pomoci AI (umelej inteligencie). NVIDIA túto AI roky doslova bifľovala tým, ako z nižšieho rozlíšenia, v ktorom je grafická karta schopná vykresliť viac snímok za sekundu, urobiť vyššie rozlíšenie bez značnej straty výkonu. Len vďaka tejto technológii zostáva grafickej karte výkon, ktorý môže venovať na výpočty ray tracingu.

AMD zatiaľ svoj variant k DLSS nemá, aj keď jej zástupcovia tvrdia, že vývoj na niečom tvrdo pracuje. Zo strany NVIDIA ale ide o proprietárnu technológiu, ktorá sa aj napriek značnej snahe NVIDIA pravdepodobne štandardom nestane, a tak je otázkou, ako dlho tu s nami DLSS bude.

AMD vs. NVIDIA na streamovanie a prácu s videom

Pre nemalú časť majiteľov grafických kariet môže byť kľúčové to, akým veľkým prínosom bude ich karta na účely streamovania a práce s videom. Ako NVIDIA, tak AMD majú samozrejme hardvérovú podporu. Zásadné sú dva faktory. Ako vysokú kvalitu obrazu dokážu karty od oboch výrobcov produkovať a koľko herného výkonu v prípade streamovania to bude stáť. Okrem hardvérovej podpory na dekódovanie a hlavne enkódovanie naprieč radom kodekov, bitovej hĺbky, podpory farebného spektra naprieč rozlíšeniami môže byť rozhodujúca softvérová podpora.

Čo ponúka NVIDIA?

Grafické karty NVIDIA majú bohatú výbavu na účely streamovania ako po hardvérovej, tak po softvérovej stránke. Na účely práce s videom slúži dedikovaný hardvérový enkóder NVENC.

Posledný rad grafických kariet od NVIDIA je vybavený 7. generáciou hardvérového akcelerátora NVENC. Ten bol v prvej verzii predstavený na grafických kartách série Kepler. Od 4. generácie, ktorá prišla s kartami rodiny Pascall, vie NVENC enkódovanie v lossless kvalite až do 8 192 × 8 192 rozlíšenia. Je tu podpora H.264 (8-bit) a H.265 (10-bit).

Po softvérovej stránke si zelený výrobca pripravil aplikáciu NVIDIA BROADCAST, ktorá využíva AI na redukciu šumu a nežiadúcich zvukov. AI je ďalej využívaná na aplikáciu virtuálneho pozadia. Aplikácia navyše disponuje automatickou kompozíciou, vďaka ktorej vás vaša kamera bude sledovať, zaostrovať a zoomovať, či už sa v zornom poli pohnete kamkoľvek, aby ste sa svojim divákom nestratili.

Čo ponúka AMD

AMD má rovnako ako NVIDIA po hardvérovej stránke podporu na enkódovanie videa. Dedikované jadrá na enkóding nesú názov Video Core Next (VCN) a posledná generácia grafických kariet je vybavená treťou generáciou VCN.

Aj AMD má svoj vlastný dedikovaný softvér na streamovanie pod názvom AMD Radeon ReLive. Pomocou tohto softvéru môžete nahrávať a streamovať ako z prostredia Windows, tak z hier alebo rovno oboje.

Ako už sme spomenuli, to podstatné na porovnanie AMD a NVIDIA z pohľadu enkódingu je výstupná kvalita videa, ktoré streamujete. Na YouTube možno nájsť niekoľko videoanalýz vrátane nižšie priloženého videa, ktoré na otázku AMD vs. NVIDIA vo videoenkódingu zodpovedá a berie celú záležitosť poriadne do hĺbky.

Profesor Streamer aka EpoxVox analyzoval kvalitu enkódingu pomocou open-source nástroja VMAF (Video Multi-Method Assessment Fusion), ktorý vyvinul Netflix. Zjednodušene povedané, nástroj meria vnímanie kvality z pohľadu sledujúceho. Testy sú z apríla minulého roka. Chýbajú nám teda dáta z posledných verzií hardvérových enkodérov 7. generácie NVENC (Ampere) a VCN 3.0 (RDNA2). Pokiaľ vás VMAF zaujíma, viac sa dozviete na blogu Netflix alebo priamo na GitHub projekte.

Ak sa nechcete pozerať na celé video (je pomerne dlhé), verdikt je taký, že NVENC od NVIDIA valcuje ostatné enkodéry. Naopak VCN od AMD sa dvakrát nedarí. EpoxVox okrem iného zmieňuje, že podľa všetkého AMD na streaming celkom dlabe. Záver tejto kapitoly a moje osobné odporúčanie teda je, že ak chcete streamovať, bežte do NVIDIE.

Hudbou veľmi blízkej budúcnosti bude avšak streamovanie v AV1 a zatiaľ ani NVIDIA Ampere, ani AMD RDNA2 hardvérovú podporu na enkódovanie AV1 nemajú. Na tento fakt odporúčame brať pri ďalšej generácii grafických kariet zreteľ, pokiaľ vám na práci s videom a na streamovaní záleží.

AMD vs. NVIDIA: G-SYNC a FreeSync

G-SYNC a FreeSync sú adaptatívne technológie, ktoré synchronizujú obnovovaciu frekvenciu monitora so snímkovou frekvenciou našej grafickej karty. Synchronizácia týchto dvoch hodnôt eliminuje nepríjemné poruchy v obraze, ktoré poznáme pod pojmom screen tearing čiže trhanie obrazu.

NVIDIA G-SYNC

Hlavným rozdielom medzi G-SYNC a FreeSync je odlišný prístup výrobcov k týmto technológiám. G-SYNC je proprietárna technológia NVIDIE, ktorá je licencovaná. To znamená, že výrobcovia monitorov musia dodržiavať pevne stanovené štandardy NVIDIE, používať konkrétny hardvér NVIDIE, podrobiť svoje monitory testom pri NVIDIA a v neposlednom rade musia NVIDII za použitie platiť. To má dve strany mince. Tou pozitívnou je, že z logického uhla pohľadu bude celá záležitosť ďaleko kvalitnejšia a pravdepodobne prinesie lepší výsledok, čo všeobecne platí o akomkoľvek výrobku. Tou negatívnou je samozrejme cena, ktorú zaplatí koncový zákazník.

NVIDIA si samozrejme diktuje aj požiadavky na parametre zobrazovacích panelov (napr. podpora HDR, svetelnosť 1 000 nitov, FALD), čím si zaisťuje, že si nekúpite G-SYNC monitor, ktorý bude mať okrem adaptívnej synchronizácii zlé parametre. Bežný používateľ, ktorý sa v záležitosti neorientuje a jediné, čo vie je, že chce monitor s G-sync, má menšiu šancu, že bude so svojím novým monitorom nespokojný.

AMD FreeSync (PRO)

AMD zvolilo trochu iný prístup a svoju FreeSync technológiu postavilo na otvorenom štandarde Adaptive-Sync od VESA. Výrobcovia FreeSync monitorov tak majú voľné ruky a môžu FreeSync integrovať, ako uznajú za vhodné a do akéhokoľvek monitora podľa svojho uváženia. FreeSync monitory sú spravidla výrazne lacnejšie. Aby však z tohto odseku AMD nevychádzalo na prvý pohľad horšie, je nutné spomenúť, že ponúka aj tzv. FreeSync PRO, čo je v podstate certifikácia od AMD, ktorá zaisťuje určité parametre monitora, ako je napr. minimálna obnovovacia frekvencia 120 Hz a podpora HDR.

Pri výbere grafickej karty a váhaním medzi AMD a NVIDIA je teda potrebné myslieť na to, akú technológiu adaptatívnej synchronizácie chcete. Pri realizácii herných zostáv na mieru, ktorej sa venujem, sa najčastejšie stretávam s tým, že hráči, ktorí sa v tejto problematike aspoň trochu orientujú, chcú G-SYNC. Osobne nemám najmenšie námietky, ide o skvelú, hoci drahšiu voľbu.

AMD vs. NVIDIA: meriame výkon v hrách

Meranie herného výkonu grafických kariet je vykonávané vo vopred zvolených scénach špeciálne vybraných počítačových hier. Počítačové hry sú do testovacej metodiky vyberané tak, aby čo možno najviac reprezentovali súčasné nároky moderných herných enginov. V samotných testoch je potom pri každom type grafickej karty meraná rýchlosť snímok (FPS), ktorá je pre nás tiež ukazovateľom jej výkonu.

Vzhľadom na značné výkonnostné rozdiely medzi grafickými kartami zo segmentu vysokého výkonu (high-end) a výkonu stredného (mainstream) nemôžu byť grafické karty porovnávané v úplne všetkých počítačových hrách pri rovnakom nastavení grafických detailov. Z tohto dôvodu sú konečné výsledky rozdelené do dvoch grafov. V prvom grafe sú sumarizované výsledky z úplne všetkých herných testov len na grafické karty zo segmentu high-end/mainstream, v druhom grafe potom môžete vidieť relatívny výkon úplne všetkých grafických kariet. Výsledky v druhom grafe sú však počítané len z tých herných titulov, ktoré pri testoch využívajú zhodné nastavenie grafických detailov na úplne všetky grafické karty, teda naprieč kategóriami high-end/mainstream.

AMD vs. NVIDIA: výkon v hrách – Mainstream

Poďme sa pozrieť na všeobecné porovnanie výkonu grafických kariet AMD a NVIDIA. Ako už naznačujú predchádzajúce kapitoly, porovnávanie len výkonu je ťažko hlavným rozhodujúcim faktorom pri výbere výrobcu grafického chipu. Obaja výrobcovia, ako AMD, tak NVIDIA, ponúkajú nielen rozdielny výkon, ale aj rozdielne funkcie a fičury.

Ak nebudeme brať do úvahy situáciu okolo dostupnosti, je potrebné spomenúť, že posledný rad grafických kariet RTX 3000 je naozaj vydarený. Konkrétne RTX 3060 Ti ponúka snáď najlepší pomer cena/výkon za pomerne dlhú dobu. Vo februári vyjdú RTX 3060, od ktorých sa očkáva veľmi solídny výkon za veľmi príjemnú obstarávaciu cenu (za predpokladu, že sa skôr alebo neskôr situácia na trhu vráti do normálu).

Nové Radeony RDNA2 nemajú zatiaľ v mainstreame zastúpenie, keďže sa cenou aj výkonom radia skôr do hi-endu. Ich výkon nájdete hneď v nasledujúcej kapitole. Pokiaľ staviate herný PC do 1 700 EUR, je pre vás NVIDIA 3060 Ti jasná voľba.

AMD vs. NVIDIA: výkon v hrách – Hi-end

V hi-ende už má celkový výkon väčšiu váhu, keďže od najvýkonnejšieho segmentu očakávame to najlepšie. Obstarávacia cena, pomer cena/výkon a prevádzkové vlastnosti tu už hrajú menšiu úlohu, keďže nároční používatelia dosť často cenu neriešia, vedia, čo chcú, a značná časť z nich rovnako chladič okamžite vymení za full cover vodný blok.

Aj napriek tomu sa nám tu výkon triešti na dve kategórie. Pokiaľ by sme vyberali grafickú kartu na čistú rasterizáciu, išlo nám o hrubý výkon a nezáležalo by nám na ray tracingu a DLSS, ktoré poskytuje NVIDIA, ponúkala by sa ako skvelá voľba grafická karta Radeon RX 6800 XT. To sa týka predovšetkým tých, ktorí riešia maximálnu snímkovú frekvenciu v eSportových tituloch a hrách, ktoré ray tracing nepodporujú. Radeony RDNA2 sú vzhľadom na svoju obstarávaciu cenu a spotrebu veľmi výkonné v nižších rozlíšeniach, čo je skvelý usecase predovšetkým na kompetitívne tituly.

Ak vám ale záleží na vizuálnom zážitku, s najväčšou pravdepodobnosťou hráte vo vyššom rozlíšení a tam sa lepšie darí NVIDII. Niet sa ani čomu čudovať, NVIDIA sú konštruované na vyššie rozlíšenie a majú poriadny výkon až vo chvíli, keď sú výpočtové jednotky karty maximálne využité, čo nie je prípad hrania vo Full HD rozlíšení. Pokiaľ si chcete poriadne užiť ray tracing a dopriať si maximálny výkon vo vysokých rozlíšeniach, je NVIDIA jasnou voľbou. Chýba nám síce ešte domerať Radeon 6900 XT, ale karta svojou cenou a výkonom oproti RX 6800 XT už tak atraktívna nie je.

AMD vs. NVIDIA: undervolting a prevádzkové vlastnosti

Než sa dostaneme k samotnému záveru, nesmieme zabudnúť porovnať prevádzkové vlastnosti. Keďže témou dnešného článku nie je porovnávať jednotlivé modely grafických kariet, ale priamo výrobcov, sú tu dve hlavných veci. To, ako idú karty undervoltovať a akú majú spotrebu.

NVIDIA RTX – undervolting a spotreba

Takmer v každom kuse hardvéru leží skrytý a nevyužitý potenciál. Pomocou undervoltingu čiže zníženia napätia, na ktorom karta pracuje, môžeme znateľne vylepšiť prevádzkové vlastnosti svojej grafickej karty. Nasledujúca trojica videí vám nielen ukáže, ako karty RTX 3070, 3080 a 3090 podvoltovať, ale tiež hlavne to, na akú spotrebu a teploty sa vďaka undervoltingu môžete dostať. Vedľajším efektom môže byť aj vyšší výkon a stabilnejšia rýchlosť snímok.

Pokiaľ si video zastavíte v akomkoľvek momente, môžete porovnať grafickú kartu a jej prevádzkové vlastnosti (vľavo) s hodnotami, ktoré priniesol undervolting (vpravo). V tomto prípade prinieslo podvoltovanie úsporu krásnych 75 W a teploty išli dole o cca 11 °C.

RTX 3080 sa v teste undervoltingu správala už trochu inak. Miestami mala podvoltovaná karta dokonca aj o niečo vyššiu spotrebu. Pozitívnou stránkou na celej veci je ale to, že pri undervoltingu zamykáme kartu na stabilnú frekvenciu pri rovnakom napätí. Vďaka tomu podvoltovaná karta držala vyššie frekvencie vo chvíľach, kedy nepodvoltovaná držala až o 100 MHz nižšie takty.

Podobný prípad bol aj pri RTX 3090. Podvoltovaná karta bola schopná pri rovnakej spotrebe držať až o 120 MHz vyššie takty. Na konci každého videa je súhrn niekoľkých grafov, na ktorých môžete vidieť rozdiely medzi podvoltovaním a východiskovým stavom kariet. Je nutné poznamenať, že undervolting sa v každej hre správa inak. V niektorej hre sa úspory spotreby nedočkáte, v inej ušetríte aj tretinu celej spotreby oproti východiskovému nastaveniu.

AMD Radeon – undervolting a spotreba

Najnovšie Radeony RDNA2 majú výrazne kultivovanejšie prevádzkové vlastnosti než karty od NVIDIA. V nasledujúcich dvoch videách sa dozviete, ako karty od AMD podvoltovať cez ovládače a aký prínos môžete približne očakávať.

Tým najzaujímavejším na tejto ukážke je pokles otáčok ventilátorov pri podvoltovanej karte. Karta bola v priebehu testu chladená priemerne pri 1 150 RPM oproti východiskovému stavu, kde sa ventilátory točili na 1 732 RPM. Podvoltovaná a tichšia karta bola v priemere o 9 °C chladnejšia a zrelá o cca 50 W menej.

Druhý prípad podvoltovania AMD Radeon RX 6800 XT je o niečo zaujímavejší. Karta bola podvoltovaná o ďalších 100 mV, ale v záujme stability musel byť znížený takt jadra z 2 450 MHz na 2 250 MHz. Výsledné grafy na konci videa ukazujú, že sa táto úprava zaobišla bez straty na výkone. Podvoltovaná karta bola v priemere o 12 °C chladnejšia a ventilátory sa držali na veľmi nízkych 907 RPM. Spotreba grafického jadra taktiež klesla o celých 93 W, čo je skvelý výsledok.

Nesmieme zabudnúť spomenúť, že v oboch prípadoch, ako pri AMD, tak pri NVIDIA platia pravidlá kremíkovej lotérie. Každý kus chipu sa podarí vyrobiť inak, a tak je potenciál každej karty čo do undervoltingu viac či menej odlišný. Je to fakt, s ktorým žiaľ nič neurobíte, a musíte mať teda šťastie na kus.

Ak porovnáme spotrebu podvoltovaných kariet AMD Radeon RX 6800 XT a NVIDIA RTX 3080, ktoré majú takmer totožný výkon, zistíme, že karta od AMD po ručnom podvoltovaní vykoná rovnakú službu s o cca 60 W nižšou spotrebou. V rámci prevádzkových vlastností kariet od AMD a od Intel jednoznačne vyhrávajú Radeony RDNA2.

Záver – čo si z toho odniesť?

A konečne sa dostávame k záveru neplánovane dlhého článku, ktorý mal byť len stručnými testami. Faktom ale je, že rozhodovanie o výbere grafického chipu a toho, či ísť do AMD, alebo do NVIDIA, nie je jednoduché. Výkon v dnešných dňoch nie je všetko a je potreba dať si dokopy pre a proti pri oboch výrobcoch.

V dnešnom článku sme určite nezvládli obsiahnuť všetky podrobnosti, ale tie najdôležitejšie informácie máte k dispozícii. A aby sme sa vyjadrili k veci, je potreba znovu poznamenať, že najzásadnejším faktorom pri výbere grafickej karty v dnešných dňoch je dostupnosť, a je to teda o tom, čo zoženiete. Pokiaľ nestreamujete a neriešite ray tracing, berte, čo je k dispozícii, za peniaze, ktoré ste ochotní do svojej novej grafickej karty investovať.

Ak máte v pláne streamovať a pracovať s videom, držte sa NVIDIA, a pokiaľ vás láka ray tracing, platí to dvojnásobne. Ako na potvoru sú obe posledné generácie grafických kariet od AMD a NVIDIA veľmi podarené. Môj osobný názor je, že je vždy lepšie mať väčší technologický priestor. Osobne by ma nenechávalo chladným zaobstarať si v dnešných dňoch kartu, ktorá ray tracing nezvláda, respektíve nemá naň dostatočný výkon. Osobne by som šiel do NVIDIE, ale ide o osobné preferencie a tie má každý iné.

AMD vs. NVIDIA je večný boj plný osobných názorov a hľadania osobnej relevantnosti v digitálnom priestore. Aj napriek tomu sa môžete rozhodnúť správne. Stačia vám kvalitné, dostatočné a objektívne informácie.