Nitovanie – ustupujúca technológia, ktorá má stále čo ponúknuť

Nitovanie: technológia spájania súčastí – OBSAH

1. Čo to je nitovanie a na čo slúži
2. Ako a podľa čoho sa nitovanie delí
3. Nity – aké druhy existujú a z akých materiálov sa vyrábajú
4. Postup, ako nitovať ručne

Čo to je nitovanie a na čo slúži

Nitové spojenie súčastí, čiže nitovanie, slúži na zhotovenie trvalých spojov, ktoré sa dosahujú trvalou (tvárnou) deformáciou nitov alebo jednej zo spájaných súčastí. Surový nit má dosadaciu hlavu, krk (kužeľový prechod do drieku) a driek. Krk prechádza do hlavy zaoblením, pričom hlavy sú väčšinou guľatého tvaru.

Spájanie nitmi je vhodné len pre nie príliš hrubé súčasti, napríklad plechy, pásy, valcové tyče L, I, U a iné. Pre nity sa musia v spájaných súčastiach vyvŕtať priechodné diery. Podstatou nitového spoja je zovretie spájaných súčasťou medzi dve hlavy nitu, ktoré sa vytvoria pri zaťahovaní (uzatváraní) nitu.

Nitové spoje nezaručujú úplne presnú vzájomnú polohu spájaných súčastí, a preto nie sú vhodné tam, kde sa toto vyžaduje. Nitovaním (roznitovaním) vzniká v nitoch aj vo spájaných súčastiach napätie, ktorého veľkosť nie je možné spoľahlivo zistiť. Tieto napätia vyvodzujú deformácie spájaných súčastí, čo má často vplyv na rozmery nitovej konštrukcie.

Nitové spoje všeobecne ustupujú zváraniu, majú však veľký význam pri konštrukciách, ktoré sú namáhané dlhodobo rázovým zaťažením. Pri zváraných konštrukciách zaťažených striedavo veľkým počtom kmitov môže dôjsť v pomerne krátkej dobe k dosiahnutiu hranice únavy a k nebezpečenstvu porušenia spojov, čo však pri nitovom spoji nenastane.

Spájanie nitmi sa v súčasnej dobe používa aj pri výrobe ľahkých oceľových konštrukcií z ťažšie takých materiálov, ktoré sa ťažšie zvárajú (hliníkovej zliatiny), k trvalému spojeniu súčastí z nekovových materiálov (napríklad z plastov alebo textílií v odevnom priemysle), ako aj pre dynamicky veľmi namáhané oceľové konštrukcie.

Ako a podľa čoho sa nitovanie delí

Nity možno vykonať dvojakým spôsobom:

• Priame spojenie – pri priamom nitovaní sa spojenie dosiahne roznitovaním jednej časti v časti druhej. Roznitovanie prebieha najčastejšie za studena, preto musí byť súčasť, ktorá podlieha roznitovaniu, z dobre tvárneho materiálu. Používa sa iba v prípade málo namáhaných súčastí.
• Nepriame spojenie – spolu súvisiace časti sa pevne spoja nitmi.

Nitové nepriame spoje sa ďalej rozdeľujú na:

• pevné,
• pevné a nepriepustné,
• nepriepustné,
• stehové.

Pevné nitovanie

Nity prenášajú iba silové zaťaženie. Používajú sa pri výrobe oceľových konštrukcií všetkého druhu, napríklad mostov, žeriavov, stĺpov, skeletov budov, striech. V súčasnej dobe sa nahrádzajú zváraním.

Pevné a nepriepustné

Využívajú sa tam, kde sa požaduje ako pevnosť, tak aj tesnosť spoja. Používajú sa pri výrobe kotlov, nádrží a potrubí s veľkým vnútorným pretlakom. V súčasnej dobe sa taktiež nahrádzajú zváraním.

Nepriepustné

Používajú sa predovšetkým na utesnenie spojov (namáhanie nitov je malé), teda pri výrobe otvorených nádrží a uzavretých nádrží na kvapaliny a plyny s malým vnútorným pretlakom, napríklad komínov, sudov, potrubia a pod. Momentálne sa nahrádzajú zváraním.

Stehové

V tomto prípade nity iba spájajú súčasti z tenkých plechov, na ktoré sa nekladú zvláštne požiadavky (tesnosť a pevnosť), používajú sa pri výrobe plášťov strojov, motorových vozidiel, lietadiel. V súčasnej dobe sa čiastočne nahrádzajú odporovým zváraním.

Nity – aké druhy existujú a z akých materiálov sa vyrábajú

Pre nitové spoje sa používajú spravidla len normalizované nity podľa STN, ktoré sa vyrábajú v rôznych tvaroch a priemeroch (viď. obrázok).

Oceľové nity s rozmerom 10 mm sa zaťahujú spravidla za tepla (driek sa ohreje do svetlo červenej žiary), aby sa zmenšila energia potrebná na vytvorenie závernej hlavy a skrátila sa tak doba potrebná pre zatiahnutie nitu. Oceľové nity od ≤ 10 mm a nity z medi, mosadze, hliníka a jeho zliatin sa zaťahujú zvyčajne za studena.

Nity sa vyrábajú z materiálov, ktoré sa za studena aj za tepla ľahko utvárajú, aby sa zabezpečila nízka spotreba energie na vytvorenie závernej hlavy a materiál sa neporušil. Zvyčajne ide o oceľ (11 300, 11 320, 11 343), meď 42 3005, mosadz 42 3213, hliník 42 4005 a hliníkové zliatiny 42 4201.

Súčasti z neželezných kovov sa majú spájať nitmi z toho istého kovu, aby sa jednak zabránilo uvoľňovaniu spojenia pri zahriatí spoja následkom nerovnomerného rozťahovanie spojených súčastí a nitov teplom, ale aj aby sa zabránilo elektrochemickej korózii, ktorá nastáva pri styku kovov pôsobením vlhkosti.

Postup, ako nitovať ručne

Ručné nitovanie môžeme vykonať dvoma spôsobmi – buď to klasickým za pomoci hlavičkára, uťahovača a kladiva, alebo nitovacími kliešťami a trhacím nitom.

Ako ste zistili, nitovanie je živá technológia, ktorá si už síce svoju slávu dávno užila, avšak v rôznych aplikáciách sa stále používa a ešte nejakú dobu používať bude. Nové typy nitov a nové prípravky pre vytváranie nitovaných spojov túto technológiu ešte nejakú dobu udrží funkčnú, spoľahlivú a trvanlivú.