MimbleWimble a kryptomeny Grin a Beam (VŠETKO, ČO CHCETE VEDIEŤ)

MimbleWimble a kryptomeny Beam a Grin – OBSAH

1. MimbleWimble – protokol umožňujúci anonymné transakcie a dobrú škálovateľnosť
2. Ako funguje bitcoinový blockchain alebo prečo je transparentnosť nebezpečenstvom pre súkromie?
3. Bitcoin nie je zameniteľný. Aké to má výhody a nevýhody?
4. Technické aspekty anonymity MimbleWimble
5. MimbleWimble nepodporuje skriptovacie jazyky
6. Ako protokol MimbleWimble dosahuje lepšie škálovanie než Bitcoin?
7. Grin – kryptomena s dôrazom na decentralizáciu a komunitný vývoj
8. Beam – kryptomena nasledujúca start-upový model vývoja
9. Najvýznamnejšie rozdiely medzi Grinom a Beamom
10. Mining MimbleWimble alebo ako na ťažbu Grinu a Beamu?
11. Aké sú rozdiely medzi MimbleWimble kryptomenou a Monerom?
12. Budúci vývoj MimbleWimble a názor autora

MimbleWimble – protokol umožňujúci anonymné transakcie a dobrú škálovateľnosť

MimbleWimble je protokol, ktorý prináša kryptomenám anonymné transakcie a zároveň dobrú škálovateľnosť. Prvýkrát bol predstavený v roku 2016 na IRC chate bitcoinových vývojárov záhadným Tomom Elvisom Judisorom. Tento pseudonym je francúzskym prekladom mena hlavného záporáka v Harrym Potterovi – Toma Marvoloso Riddla čiže Lorda Voldemorta.

Krátko po zverejnení MimbleWimble protokolu sa dokonca uvažovalo o jeho nasadení na bitcoinovú sieť, avšak od tohto nápadu sa upustilo. Namiesto toho začali vznikať dve kryptomeny, ktoré sú vystavané práve na protokole MimbleWimble. Sú to kryptomeny Grin a Beam, ktoré si podrobnejšie rozoberieme v neskoršej časti článku.

V januári 2019 boli obe kryptomeny oficiálne spustené. A práve vďaka týmto dvom kryptomenám sa začalo opäť hovoriť o možných implementáciách protokolu MimbleWimble na bitcoinovú sieť, napríklad vo forme sidechain.

Ako funguje Bitcoinový blockchain – prečo je transparentnosť nebezpečenstvom?

Aby sme dokázali prebrať výhody/nevýhody MimbleWimble protokolu, je dobré si najprv priblížiť problémy Bitcoinu, ktoré chce protokol MimbleWimble pomôcť vyriešiť. Ide prevažne o problémy s nedostatočnou anonymitou a horším on-chain škálovaním. Poďme sa teraz pozrieť podrobnejšie na prvý problém.

Pseudonymita Bitcoinu a transparentný blockchain

Aby sme mohli Bitcoin prijímať či posielať, potrebujeme si najskôr vytvoriť bitcoinovú peňaženku, ktorá obsahuje verejný kľúč (adresu). Táto adresa je zložená z náhodne vygenerovaných písmen a čísel a každá adresa je unikátna. Túto bitcoinovú adresu si môžeme predstaviť ako svoj pseudonym.

Bitcoinový blockchain je transparentný. To znamená, že je možné vysledovať kompletnú históriu akejkoľvek transakcie, ktorú sme pomocou tejto peňaženky prijali a odoslali. Do tejto doby by sa dali bitcoinové transakcie označiť za relatívne anonymné, pretože nie sú spojené s našou reálnou identitou, iba s bitcoinovou krypticky vyzerajúcou adresou čiže s naším pseudonymom.

Dokonca už existujú spoločnosti, ktoré robia analýzu blockchainu a vytvárajú transakčné grafy, kde možno prehľadne vidieť, kto si s kým posielal transakcie. Vo väčšine prípadov tieto firmy dokážu navyše pomocou online dostupných dát spojiť konkrétnu transakciu s reálnou identitou človeka. Najčastejšie sa táto blockchainová analýza vytvára kvôli detekcii kriminálnych aktivít. Medzi najznámejšie spoločnosti venujúce sa analýze blockchainu patria Chainanalysis alebo CipherTrace.

Bitcoin nie je zameniteľný. Aké to má výhody a nevýhody?

Táto transparentnosť Bitcoinu nespĺňa jednu z vlastností peňazí – zameniteľnosť. Zjednodušene by sa zameniteľnosť dala definovať ako stav, kedy je nám jedno, akú sto eurovú bankovku dostaneme, pretože všetky sú rovnaké. Všetky majú totiž rovnakú hodnotu a nemáme žiadnu informáciu o tom, kto túto bankovku vlastnil pred nami.

Ale tu prichádza problém. Pretože je možné v bitcoinovom blockchaine vysledovať pôvod transakcií, tak Bitcoin nespĺňa vlastnosť zameniteľnosti. Napríklad Bitcoiny, ktoré nám niekto poslal, môžu pochádzať z kriminálnej aktivity. A kvôli tomu, že sa dá dohľadať pôvod týchto Bitcoinov, sa môžeme dostať do problémov so zákonom, hoci sme nič zlé neurobili.

Výhody plynúce z nezameniteľnosti

Transparentnosť a nezameniteľnosť môže byť na jednej strane výhoda. Napríklad pri ukradnutí Bitcoinu z burzy možno tieto Bitcoiny označiť ako ukradnuté, je možné sledovať ich pohyb, a týmto sa pokúsiť vypátrať páchateľa alebo aspoň zabrániť tomu, aby ukradnuté Bitcoiny mohli byť minuté.

Nevýhody plynúce z nezameniteľnosti

Nezameniteľnosť sa však môže otočiť aj proti vám. Zoberme si opäť prípad Bitcoinov ukradnutých z burzy. V tomto prípade môže zlodej na zakrytie svojich stôp poslať časť svojich Bitcoinov nič netušiacim ľuďom. Tí na základe prijatých ukradnutých Bitcoinov môžu čeliť problémom so zákonom.

Ale toto je extrémny príklad. Jednoduchší príklad, prečo je úplná transparentnosť zlá, je aj v tom, že akonáhle si niekto spojí bitcoinovú adresu s naším menom, tak nás môže doslova stalkovať. Môže sa pozrieť, čo si kupujeme, komu posielame peniaze, či dokonca akú IP adresu používame. A to už je celkom veľká hrozba pre naše súkromie. Aj v prípade, že nepáchame nič nelegálne.

Právo na súkromie ako základné ľudské právo

V súvislosti s diskusiou o zameniteľnosti je nutné si tiež položiť otázku o dôležitosti súkromia v digitálnom svete. Najčastejšie používaný argument pre narušovanie súkromia znie: „Dobrý človek nemá čo skrývať.“ Tento argument je však úplne nelogický. Ak dobrý človek nemá čo skrývať, prečo máte heslá do svojho e-mailu? Prečo máte nastavené heslo na galériu v mobilnom telefóne? Pravdou je, že každý máme čo skrývať. Avšak tieto veci, ktoré chceme skrývať, nemajú s najväčšou pravdepodobnosťou kriminálny charakter. Väčšinou ide o osobné veci, ako sú napríklad fotky, e-maily a podobne.

Navyše podrobiť sa masovému sledovaniu zo strany štátov prináša hneď niekoľko rizík. Medzi tieto riziká patrí cenzúra, mazanie nepohodlných názorov, trvalá špionáž oponentov režimu a podobne. A odtiaľ je už len malý krôčik k totalite.

Technické aspekty anonymity MimbleWimble

Ako teda MimbleWimble dosahuje anonymitu? Konkrétne pomocou týchto vlastností:

1. Neexistujú tu žiadne adresy.
2. Neexistujú tu žiadne sumy.
3. Dve transakcie, kde druhá utratí príjem z prvej transakcie, sú v bloku spojené do jednej, odstraňujúcej tak čiastkové informácie o sprostredkovateľovi.
4. Na zabezpečenie siete sa používa Proof of Work, teda ťažba čiže mining.

Prvé dve vlastnosti dosahuje protokol MimbleWimble pomocou technológie Confidental transactions. Tá zabezpečuje, že iba odosielateľ a prijímateľ transakcie môže vidieť adresu a konkrétnu sumu v transakcii. 

Pederson commitments

Dosahuje sa to pomocou tzv. „Pederson commitments“, ktoré zaisťujú, že súčet vstupov a výstupov transakcií je nulový. To znamená, že ak pošlem 10 grinov, potom niekto musí prijať 10 grinov (tzn. -10 + 10 = 0). Ak by používateľ A posielal 10 grinov, ale používateľ B by deklaroval, že dostal 15 grinov, potom by súčet nebol nulový (-10 + 15 = 5) a transakcia by sa nepotvrdila.

Range proofs

Aj na toto vývojári mysleli. Aby nebolo možné posielať záporné čiastky, bola do protokolu MimbleWimble implementovaná technológia range proof, ktorá zaisťuje, že vstupy transakcií nadobúdajú len kladné hodnoty.

Coinjoin

Tretia vlastnosť – odstránenie čiastkovej informácie o transakcii, je dosiahnutá pomocou technológie CoinJoin. Tá funguje na princípe zmiešania viacerých transakcií do jednej transakcie.

Vo výsledku sú pri MimbleWimble zakryté všetky spojenia medzi vstupmi a výstupmi, a z niekoľkých menších transakcií sa urobí jedna veľká transakcia. Týmto sa skryje identita odosielateľa.

Dandelion

Ak sú adresy, sumy aj všetky iné informácie skryté, potom už možno vysledovať používateľa iba pomocou IP adresy. Avšak ani to už nie je v MimbleWimble takmer prakticky možné vďaka implementácii technológie Dandelion.

Tá zabezpečuje, že predtým, než je transakcia vyslaná do siete, prejde cez niekoľko iných IP adries. Preto v čase, keď sa transakcia vyšle do siete, už nemožno zistiť pôvodnú IP adresu, z ktorej bola transakcia poslaná.

MimbleWimble nepodporuje skriptovacie jazyky

MimbleWimble bohužiaľ nepodporuje skriptovacie jazyky. To znamená, že na neho nie je možné implementovať určitú časť smart contracts. Našťastie aj napriek tomu je možné naň implementovať napríklad multi-sig transakcie, Lightning Network či Atomic Swaps. Je to možné vďaka tomu, že MimbleWimble na svoje fungovanie využíva rovnaké kryptografické funkcie ako Bitcoin.

Práve nepodpora skriptovacích jazykov predstavuje najväčší problém pre nasadenie MimbleWimble protokolu na bitcoinovú sieť. Bitcoin totiž skriptovacie jazyky podporuje a práve v miešaní skriptovacieho a neskriptovacieho protokolu videlo niekoľko vývojárov hlavný problém.

Ako protokol MimbleWimble dosahuje lepšie škálovanie než Bitcoin?

Druhým vážnejším problémom, ktorý sa MimbleWimble snaží riešiť, je nedostatočné on-chain škálovanie v prípade Bitcoinu. Blockchain nadobúda u MimbleWimble niekoľkonásobne menšie veľkosti než blockchain pri Bitcoine. Je to tak preto, že MimbleWimble maže z blockchainu hneď niekoľko informácií:

• Blockchain nemusí uchovávať informácie o sprostredkovateľovi – tzn. ak používateľ A pošle 10 grinov používateľovi B a ten ich ihneď prepošle používateľovi C, potom záznam o používateľovi B sa do blockchainu neuloží a technicky sa používateľ B nikdy na transakcii nepodieľal. 
• Navyše väčšina uskutočnených transakcií (výstupov) je skôr či neskôr utratených ďalej (novými výstupmi), teda informácia o všetkých už znovu utratených výstupoch môže byť odstránená.
• Týmto sa veľkosť blockchainu drasticky zmenšuje a možno povedať, že veľkosť blockchainu MimbleWimble je skôr úmerná počtu používateľov (tzn. neutrateným výstupom) než počtu transakcií.
• Jediná vec, ktorá sa navyše do blockchainu pravidelne zaznamenáva a ktorá musí byť súčasťou každej transakcie, je tzv. kernel, čo je približne 100 bajtový súbor. Vývojári sa však snažia, aby aj túto informáciu o kerneli bolo možné vypustiť zo zápisu do blockchainu. 

Nielen kvôli anonymite, ale aj práve kvôli škálovaniu zaujal protokol MimbleWimble toľko ľudí. Čím menej dát sa do blockchainu ukladá, tým lepšie. Keď si bude blockchain udržiavať malú veľkosť, budú náklady na prevádzkovanie full-node nižšie, čo povedie k väčšej decentralizácii, pretože viac používateľov bude mať na svojom počítači full-node.

Grin – kryptomena s dôrazom na decentralizáciu a komunitný vývoj

Kryptomena Grin používa na svoje fungovanie protokol MimbleWimble a prakticky sa stala pre tento protokol synonymom. Mainnet (ostrá verzia siete) bol spustený 15. januára 2019.

Grin sa svojím spôsobom vývoja snaží vracať ku koreňom. Spusteniu siete nepredchádzalo žiadne ICO, žiadne predťažené mince, ani žiadna vývojárska daň. Grin je samozrejme open-source a jeho vývoj je značne decentralizovaný – tzn. nie je riadený žiadnou firmou, neziskovkou ani nadáciou. Financie na svoj vývoj získava Grin čisto z finančných príspevkov. 

Tým že v prípade Grinu neexistujú adresy, vytvára sa každá transakcia samostatne. Často sa na internete dočítate, že aby sa vykonala transakcia v Grine, musí byť zároveň odosielateľ aj príjemca online. Toto nie je pravda. Existuje mnoho spôsobov, ako môže odosielateľ a prijímateľ súkromne komunikovať. Môže to byť pokojne aj cez e-mail, Signal či cez iný (najlepšie zašifrovaný) messenger.

Grin nemá konečný počet mincí, podobne ako Ethereum alebo Monero. Každú minútu sa vytvorí nový blok a spolu s ním sa vyťaží 60 nových grinov. Miera inflácie sa bude s postupne zvyšujúcou sa ponukou Grinu znižovať. Ako je však vidieť, aj za 10 rokov, v roku 2029, bude mať Grin infláciu vyššiu ako 10 %, čo je pomerne veľa.

Beam – kryptomena nasledujúca start-upový model vývoja

Kryptomena Beam tiež na svoje fungovanie používa protokol MimbleWimble. Je vyvíjaná start-upom, ide teda skôr o korporátny model vývoja. Avšak firma v poslednom čase ohlásila, že by rada odovzdala hliadku nad Beamom neziskovej organizácii Beam Foundation. Tá sa bude starať o rozvoj výskumov a projektov, ktoré sa zaoberajú Beamom a technológiou MimbleWimble všeobecne.

Vďaka tomu, že Beam nasleduje skôr korporátny model, je v Beame nastavená aj vývojárska daň. Kvôli nej pôjde 20 % vyťažených Beamov v prvých piatich rokoch do rúk vývojárskeho tímu. Veľká časť z tejto dane by sa mala použiť aj na budúce fungovanie Beam Foundation. Avšak práve kvôli vývojárskej dani sa na Beam zniesla vlna kritiky. Maximálny počet beamov je stanovený na 262,8 miliónov mincí, podrobnejší emisný plán môžete vidieť tu.

Najvýznamnejšie rozdiely medzi Grinom a Beamom

Poďme sa pozrieť na konkrétne rozdiely medzi týmito kryptomenami.

Peňaženky

Vďaka svojmu korporátnemu modelu má Beam hneď na začiatku niekoľko výhod, ktoré by mu mohli pomôcť k širšej adopcii verejnosťou. Sú to napríklad používateľsky prívetivé peňaženky, ako možno vidieť na prvom obrázku.

  

V porovnaní s Beamom disponuje Grin iba CLI peňaženkou, ktorá beží na príkazovom riadku pod Linuxom a o prehľadnosti a používateľskej prívetivosti sa veľmi hovoriť nedá. Optimistické je na tom to, že je pravdepodobne len otázkou času, než na Grin tiež vzniknú používateľsky prívetivé peňaženky a ostatné služby.

Programovací jazyk

Výhodou Rustu je nemožnosť zostaviť kód s Bugom. Navyše vďaka rýchlosti a ďalším vlastnostiam, ako je low-level access, je Rust v súčasnej dobe jedným z najlepších jazykov pre kryptomeny a systémy, ktoré potrebujú výkon a bezpečnosť.

Nadviazanie nových partnerstiev

Beam by mohol rýchlejší a ľahšie nadviazať zaujímavé partnerstvá s ostatnými firmami, pohybujúcimi sa v kryptomenovom priestore. Beamu totiž nahráva to, že kvôli vývojárskej dani bude mať k dispozícii viac peňazí a korporátny model umožní ľahšie partnerské rokovania.

Emisia nových mincí

Jedným z najväčších rozdielov je celkom určite emisia nových mincí. Grin nemá stanovený maximálny počet mincí a nové griny sa vytvárajú lineárne každých 60 sekúnd. Na druhej strane Beam má stanovený maximálny počet mincí a vytváranie nových beamov podlieha, podobne ako v prípade Bitcoinu, halvingu.

Beam a Grin však nie sú konkurenti

Avšak ako Beam, tak Grin oznámili, že v ich prípade nejde o konkurenciu, ale skôr o spoluprácu a vzájomnú podporu. Ako je napísané na oficiálnych stránkach Beamu – oba projekty sa snažia vrátiť ľuďom skutočnú finančnú slobodu.

Jediný rozdiel je ten, že vývojári Beamu veria, že korporátny model je lepší na rozjazd takéhoto projektu, zatiaľ čo Grin verí v decentralizovanú a anonymnú štruktúru založenú čisto na dobrovoľných daroch a komunitnom vývoji.

Mining MimbleWimble alebo ako na ťažbu Grinu a Beamu?

Návrh protokolu MimbleWimble počíta so zabezpečením blockchainovej siete pomocou Proof of Work, ktorý možno za správnych podmienok považovať za najbezpečnejší systém v kryptomenách. Jednoducho povedané, bezpečnosť vašich peňazí je okrem high-endovej kryptografie vyjadrená odvedenou prácou. Znamená to, že ak by ste dokázali vyjadriť historicky odvedenú prácu do tohto momentu od A do Z (od ťažby kremíka, vývoja kremíkových čipov pre GPU a VRAM, CPU, DRAM, ASIC čipov, prácu inžinierov a návrhárov hardvéru so všetkými potrebnými prostriedkami (mohli by sme ísť veľmi do hĺbky, napr. na stravovanie zamestnancov výrobcu grafických kariet) cez predaj ťažiarom, ktorí musia stavať haly vybavené vhodnou elektroinštaláciou, vzduchotechnikou, zabezpečením a vo finále ťažobnú farmu ako takú postaviť a neustále 24/7/365 strážiť a udržiavať v maximálnom chode a efektivite až po finálne prepálenie elektrickou energiou, u ktorej by sme sa dopracovali pravdepodobne k rovnakému procesu, ktorý sme si práve popísali.

Jednoducho povedané, všetka ľudská práca a zdroje zabezpečujú a chránia blockchainovú sieť jedným veľmi jednoduchým pravidlom, a tým je fyzika. Ak by chcel útočník sieti a jej účastníkom, ktorými sú používatelia, ťažiari, ale napr. aj on-line zmenárne nejako uškodiť a obohatiť sa, musel by v podstate disponovať viac ako 51 % aktuálne vykonávanej práce, do ktorej je potrebné započítať všetko vyššie popísané. Ťažiari, ktorí vyvíjajú úsilie na zabezpečenie siete, sú motivovaní odmenou z vyťaženého bloku, v ktorom sa ukrývajú kryptomeny, ktoré je možné následne vymeniť za fiat peniaze či iné kryptomeny.

Grin aj Beam sa vydali cestou známeho algoritmu Equihash (rovnako ako Zcash, Horizen) s tým rozdielom, že obidva projekty vykonali rozdielnu modifikáciu algoritmu pre svoje účely a budúce vízie. Vývojári Grinu modifikovali Equihash do tzv. Cuckoo Cycle a Beam upravil parametre algoritmu z východiskových 144/5 na 150/5. Ten by mal byť aspoň zatiaľ odolný voči ASIC zariadeniam. Obe kryptomeny sú profitabilné ťažbou tzv. mining Rigu s grafickými kartami, ale zároveň do budúcnosti počítajú so zapojením špecializovaných ASIC zariadení.

Špecifikácia Grinu

Grin má podiel odmeny z bloku rozdelený do dvoch ťažobných algoritmov – Cuckaroo C29 a Cuckatoo C31. Prvému algoritmu C29 aktuálne patrí 90 % odmeny z vyťaženého bloku, teda 54 grinov a C31 6 grinov, a odmena (blocktime) sa opakuje každých 60 sekúnd. Prvý podporuje predovšetkým ťažbu na dedikovaných grafických kartách s minimálnou VRAM 6 GB (pôvodne bolo v pláne min. 8 GB) a druhý, C31, vyžaduje min. videopamäť 11 GB a je tzv. ASIC friendly. V praxi to znamená, že na C29 môžete ťažiť na všetkom od NVIDIA GTX 1060 6 GB cez AMD Radeon RX 470 8 GB až po NVIDIA RTX 2080 Ti. Na C31 tak bude logicky menej ťažiarov, a preto by sa vám mal vyplatiť s kartami GTX 1080 Ti a RTX 2080 Ti viac ako C29.

Pre fanúšikov ASIC zariadení je dobrou správou pripravovaný ASIC miner Obelisk GRN1 od tvorcov kryptomeny SIA s výkonom 100 gps pri spotrebe 800 W. Pre porovnanie, jedna grafická karta GTX 2080Ti disponuje výkonom 2 gps pri spotrebe cca 250 W. GR1 sú v predpredaji za 3 000 USD a po oficiálnom spustení predaja budú stáť 6 000 USD. NVIDIA GTX 2080 Ti disponuje cca 50× nižším výkonom a takmer 15× vyššou spotrebou pri počte kariet dosahujúcich rovnaký výkon, ako je tento ASIC miner.

Špecifikácia Beam

Beam má rovnako ako Grin odmenu z bloku každých 60 sekúnd, s tým rozdielom, že prvý rok je odmena z bloku 80 beamov, 2. až 5. rok 40 beamov, 6. až 9. rok 25 beamov a od 10. roka bude každé štyri roky dochádzať k halvingu, teda k znižovaniu odmeny z bloku o polovicu až do 133. roku od spustenia. Beam možno ťažiť na rozdiel od Grinu aj na 4 grafických kartách s VRAM 4 GB, ktorými disponujú napr. AMD RX 470, 480, 570 a 580. Oproti Grinu, ktorý sa vydal víziou dobrovoľného komunitného fundovania, je v prípade Beamu vytváraných prvý rok ďalších 20 beamov a nasledujúci 2. až 5. rok 10 beamov, ktoré automaticky patria treasury. Beam z treasury idú potom investorom, ktorí sa podieľali na financovaní vývoja projektu a zakladateľského tímu. Podobný model má aj Zcash, kde jeho zakladateľ Zooko Willcox dostáva 20 % z odmeny vyťaženého bloku. Founders reward čiže dev. tax (daň developerom) býva spravidla priaznivcami decentralizácie ostro kritizovaná, rovnako ako premine (predťažené mince).

Ťažba MimbleWimble kryptomeny pomocou Simplemining.net

Mining akejkoľvek Proof of Work kryptomeny je možné vykonávať dvoma spôsobmi. Tzv. solo, alebo zapojením do mining poolu. Solo ťažba sa oplatí iba v prípade, že disponujete väčším množstvom hashpower (ťažobnej sily), spravidla od 1 % celkovej hashrate, čo v praxi znamená mať k dispozícii tisíce až desaťtisíce grafických kariet. Väčšina ťažiarov, aj tých väčších, sa radšej z viacerých dôvodov zapája do tzv. mining poole, kde ťažia s ostatnými ťažiarmi, ako by boli jeden solo ťažiar. Ťahajú tak za jeden povraz za účelom získania odmeny z bloku, ktorú medzi sebou následne rozdeľujú podľa pomeru hashpower, ktorou každý prevádzkovateľ ťažby do poolu prispieva.

Predtým, ako sa pustíte do nastavovania ťažby grinov, mali by ste byť oboznámení s mojím návodom na Simplemining, ktorý vám pomôže toto nastavenie pochopiť.

Grin možno ťažiť dvoma spôsobmi. Pomocou CUDA (iba NVIDIA) alebo OpenCL (jediná možnosť pre AMD karty). Pre CUDA existuje viac ťažobných softvérov, jedným z nich priamo od vývojárov Grinu je Grin-Miner alebo aktuálne najvýkonnejší Bminer, ktorý v čase článku dosahuje o 30 % lepšie výsledky ako iné ťažobné softvéry. Pre AMD je k dispozícii GrinGoldMiner, ktorý zároveň podporuje aj ťažbu na NVIDIA kartách. Najjednoduchší spôsob, ako tieto ťažobné softvéry ovládať, je už spomínané riešenie Simplemining.net, ktoré podporuje všetky tri uvedené softvéry a ponúka jednoduchú a intuitívnu administráciu a celkovú správu vašich ťažobných Rigov či celej ťažobnej farmy.

Než začnete ťažiť, vyberte si vhodný pool

Jedným z aktuálne najsťaženejších faktorov je výber ťažobného poolu. Najväčšími rozdielmi medzi poolmi sú spôsoby výplaty odmeny z ťažby. Aktuálne neexistuje jednoduché riešenie s grafickým GUI rozhraním ako v prípade Beamu, kde umožňovalo vygenerovať adresu, tú nastaviť v configu ťažobného softvéru a jednoducho odmenu prijať. Napríklad F2pool ponúka výplatu priamo na podporovanú on-line zmenáreň podľa výberu, ako sú napr. Bitmesh, Bitforex či AEX, a zároveň ponúka možnosť HTTP výplat priamo na vašu peňaženku, ktorá je dostupná pod určitou IP adresou a portom. Sparkpool ponúka len výplatu na niektorú zo zmenární a Grinmint podporuje výber pomocou HTTP a súboru poslaným mailom.

Zoznam poolov podporujúcich ťažbu grinov nájdete napr. tu. Než začnete na ľubovoľný pool ťažiť, dôrazne odporúčam zoznámiť sa a vyskúšať si možnosti výplat v praxi a zistiť si reputáciu a pravidlá daných zmenární. Ak sa chcete držať v peer-to-peer duchu a oceňujete vlastnosti kryptomeny, akou je Grin, budete chcieť pravdepodobne 3. stranu, ktorou je zmenáreň, vynechať a zvolíte výplatu na vašu vlastnú peňaženku a prípadný predaj napr. cez decentralizovanú P2P burzu Bisq.

Simplemining.net prebieha v podstate rovnakým spôsobom s rozdielnou voľbou ťažobného softvéru. Aktuálne môžete vyskúšať napríklad najnovšiu verziu lolminera.

Aké sú rozdiely medzi MimbleWimble kryptomenami a Monerom?

Pri písaní o anonymných kryptomenách nemožno vynechať porovnanie s prakticky najznámejšou anonymnou kryptomenou – Monero.

Najväčší súčasný rozdiel – stupeň ochrany odosielateľa

Ako sme už písali vyššie, MimbleWimble na zakrytie identity odosielateľa používa Dandelion protokol, ktorý skrýva IP adresu. Navyše sa ešte používa funkcia CoinJoin, pri ktorej prevádzkovateľ ťažby spojí jednotlivé vstupy transakcií do jednej veľkej transakcie. Avšak toto spojenie vykonáva až ťažiar. Z toho vyplýva, že tento prevádzkovateľ ťažby plus každý, kto prevádzkuje v reálnom čase full-node, môže určiť a zaznamenať pôvod jednotlivých vstupov. Navyše keď bude vstupov málo, úroveň anonymity tiež klesá, pretože neexistuje dostatok transakcií, ktoré je možné spojiť.

Monero na druhej strane používa na zakrytie odosielateľa protokol Kovri, ktorý tiež skrýva IP adresu, ale namiesto funkcie CoinJoin používa technológiu Ring Signatures. Pomocou tejto technológie sa skryje identita odosielateľa ešte pred tým, než informácia o odoslaní transakcie dôjde k ťažiarovi. Výhodou tejto technológie je to, že prevádzkovateľ ťažby sám už nevie, od koho mu skutočne transakcia prišla. Ring Signatures navyše nie sú závislé na ďalších transakciách v sieti, takže aj keď nikto neposiela v daný moment transakciu, stále je zabezpečená dostatočná miera anonymity. 

Avšak je dôležité si uvedomiť, že MimbleWimble kryptomeny sú ešte len na začiatku, kým Monero si už prešlo dlhým vývojom. Nemožno povedať, že by jeden z týchto projektov bol zlý. Navyše MimbleWimble je tak nový, že sa zatiaľ nepodarilo prísť na potenciálne chyby a na ozajstné hlboké porovnanie si budeme musieť ešte chvíľu počkať. Nedávne štúdie o Ring signatures navyše ukázali, že táto technológia tiež zrejme nie je 100 % neprelomiteľná.

Budúci vývoj MimbleWimble a názor autora

Obe kryptomeny využívajúce protokol MimbleWimble sú zatiaľ na začiatku. Avšak už za túto dobu dokázali spôsobiť poriadny rozruch v kryptomenovej komunite a bude určite zaujímavé sledovať, akým smerom sa budú tieto technológie vyvíjať. V rámci rozvoja sa teraz obe kryptomeny snažia zvýšiť adopciu, nadviazať nové partnerstvá, vylepšovať svoj protokol a vytvárať nové možnosti využitia týchto kryptomien v reálnom živote.

Zaujímavé bude tiež sledovať súboj medzi Grinom a Beamom. Každá z kryptomien sa rozhodla pre inú monetárnu politiku – Grin pre nekonečnú, postupne sa znižujúcu infláciu, zatiaľ čo Beam má maximálny počet mincí a pevne dané odmeny za blok s postupnými halvingami. Je nad rámec tohto článku diskutovať o tom, ktorá monetárna politika je lepšia – významní ekonómovia stoja na oboch stranách.

Technológia MimbleWimble sa mi veľmi páči a myslím si, že do budúcnosti má potenciál ako v kryptomenách, ako je Grin či Beam, tak aj v sidechaine iných kryptomien. Osobne viac fandím kryptomene Grin, obzvlášť vďaka decentralizovanému a komunitne riadenému vývoju. Nepáči na nej ale silne inflačný model v prvých 15 rokoch. Zaujímavé bude tiež sledovať, ako sa MimbleWimble kryptomenám bude dariť v porovnaní s ostatnými anonymnými kryptomenami, ako je napríklad Monero.