Star Citizen (DOJMY Z HRANIA) – Ako sa nám hrala otvorená alfa verzia?

Star Citizen – Dojmy z hrania

1. Vesmír Star Citizen je jednoducho impozantný
2. Keď vás vesmír omrzí, môžete si zahrať klasický masaker
3. Rovnako ako väčšinu projektov v predbežnom prístupe trápi aj Star Citizen rad nedostatkov
4. Pokiaľ bude Star Citizen dokončený, vydrží tú následne pokojne aj dekádu
5. HW nároky pre Star Citizen PC

Vesmír Star Citizen je jednoducho impozantný

• Dojmy z hrania: 28. 11. 2018 • Autor: Ondřej Zeman

Ihneď po spustení hry boli predo mňa  postavené tri herné režimy. Vydať som sa mohol buď do otvoreného vesmíru, do uzavretého koridoru medzi mariňákov alebo do arény, v ktorej proti sebe bojovali piloti stíhačov s extrémne výkonnými zbraňami a pohonmi. Ako správny objaviteľ som najskôr samozrejme klikol na režim zameraný na lietanie priestorom, ktorý mi po navolení dal do rúk formu, v ktorej som si mohol vytvoriť budúceho kolonizátora doteraz neobjavených svetov. Samotná definícia hrdinu mi ponúkla relatívne slušné spektrum možností. Okrem systému, ktorými sa prezentoval nedávno napr. Fallout 76, však vyzerala dosť chudobne, čo jasne ukázalo, že Star Citizen na vzhľad až tak nesiaha.

Po zadefinovaní môjho protagonistu som sa objavil na palube vesmírnej stanice, ktorá slúži ako štartový bod pre všetkých objaviteľov, ktorí nemajú doteraz univerzum Star Citizen riadne preskúmané. Samotný železný kolos mi ponúkol jednoduché obchody so zbraňami a výstrojom, v ktorých som si mohol zakúpiť všetko potrebné na akcie mimo útrob mojej lode. Tá sa nachádzala v miestnom doku, takže som ju nemusel ani príliš dlho hľadať. K dispozícii som dostal, rovnako ako iní účastníci bezplatného trialu, neveľkú loď Cutlass Black, s ktorej pomocou som mohol lietať ponúkaným priestorom, ako som chcel. Než som sa však dostal do jej útrob, chvíľu mi to trvalo.

Nakoniec som sa k nej však aj cez rad technických prekážok dostal, otvoril jej vstupné brány, naštartoval motory a vydal sa na cestu ku hviezdam. Alebo lepšie povedané k planéte Hutson, ktorú som mohol, podobne ako tisíce ďalších, vidieť v posledných prezentovaných záberoch z univerza Star Citizen, ktoré vo mne vzbudili dosť rozporuplné emócie. Keďže ležala od štartovného bodu skutočne veľmi ďaleko, poradila mi nápoveda, že by som sa k nej mal dopraviť pomocou kvantového pohonu. Ten do istej miery vyzerá ako klasické načítanie, len ponúka o niečo krajší pohľad a zaručene trvá dlhšie ako klasický loading, pretože podľa názoru tvorcov si predsa musíte cestu vesmírom riadne vychutnať so všetkým, čo k tomu patrí.

Cesta k planéte Hutson nakoniec trvala tak dlho, že som si v jej priebehu uvaril dobrý čaj a dokonca som ho pred dorazením k cieľu stihol aj vypiť. Po tom, čo som sa dostal na obežnú dráhu, sa mojou ďalšou zastávkou stala metropola Lorville, ktorú sme mohli riadne preskúmať, bez toho aby nás Star Citizen nejako zvlášť limitoval. Úlohy bohužiaľ nefungovali tak, ako by mali, takže som sa namiesto do plnenia zákaziek pustil do skúmania katalógu lodí na prenájom. V samotnej ponuke som v priebehu niekoľkých dní našiel celkom, a teraz sa podržte, osemdesiat typov lodí, ktorých spektrum sa strieda každých dvadsaťštyri hodín, takže sa neraz stalo, že budúce ráno už som do svojho obľúbeného plavidla nenasadol, pretože nebolo v dennej rotácii.

Keď vás vesmír omrzí, môžete si zahrať klasický masaker

Akonáhle ma omrzel prieskum vesmíru v útrobách kozmického plavidla, vrhol som sa medzi mariňákov bojujúcich v rozsiahlom koridore. Vzhľadom na to, že som mal možnosť pred pár dňami recenzovať Battlefield V, cítil som sa v tomto režime ako ryba vo vode. Na samom začiatku som si ako správny hráč FPS nadefinoval výstroj svojho vojaka. V miestnej zbrojnici som našiel energetické pušky, ostreľovačky, samopaly, brokovnice, útočné pušky a guľomety s horšou ovládateľnosťou. Postavené predo mňa boli tiež rôzne typy zbrojí, znižujúcich efektivitu nepriateľmi vypálených projektilov za cenu zhoršenej pohyblivosti môjho hrdinu. Vo finále som si nastavili nesprávnu sekundárnu výbavu zloženú z lekárničiek a granátov a vydal sa do víru bojov.

Elementárny návrh FPS režimu sa mi zdal dosť jednoduchý. Ak by som mal Star Citizen v tomto smere s niečím porovnať, zrejme by som ho postavil vedľa futuristických dielov série Call of Duty, ktoré sa mi v rámci hrateľnosti zdali dosť priemerné. Nijako výrazná popravde nie je ani na mariňákov zacielená hra pre viacerých hráčov v projekte Chrisa Robertsa, ktorý sa ňou v minulosti častokrát oháňal, keď obhajoval odklady a pridávanie nových prvkov expandujúcich práve tento koncept. Osobne by som si tento vesmírny simulátor dokázal hravo predstaviť aj bez prítomnosti tohto aspektu, ktorý ho ako komplet v rámci hrateľnosti vyložene neposúva, ale ani nesťahuje ku dnu. Keby však jeho absencia zapríčinila urýchlenie vývoja, tak do čerta s ním.

Nie každý hráč samozrejme vyhľadáva FPS, ako som už sám povedal, nie je to v Star Citizen jeden z najpútavejších režimov. Väčšina bude chcieť, rovnako ako ja, otestovať svoje pilotské schopnosti, a tak sa vydá do arény, v ktorej sadajú kapitáni za ovládacie panely svojich lodí a púšťajú sa do zúrivého boja, v ktorom môže vo finále zvíťaziť len ten najlepší. Podobne ako v prípade hry pre viacerých hráčov zameranej na mariňákov, aj tu som si pred začiatkom boja mohol vybrať plavidlo a výbavu, ktorou bude môj stíhač disponovať. Elementárna škála lietadiel bola obrovská, celkom zadarmo som si však mohol vziať len Cutlass Black, s ktorým teraz lieta prakticky každý chudobnejší používateľ bezplatnej trial verzie, ktorý nemá dosť prostriedkov na to, aby si mohol dovoliť riadny bojový prostriedok.

Na rozdiel od FPS režimu je rozsiahla aréna zacielená na súboje stíhačov značne rozpracovaná a rozhodne v tomto prípade nejde o podradne navrhnutú zábavu. Navštíviť budete môcť rovno niekoľko rôzne nadefinovaných máp, ktoré majú vždy určité hranice, cez ktoré jednoducho nepreletíte, ani keby ste akokoľvek chceli. Všetci účastníci zápasu sa pohybujú v priestore a navzájom sa likvidujú až do vyčerpania vopred daného množstva víťazných bodov. Po smrti vás Star Citizen vždy oživí v časti mapy, ktorá nie je aktuálne v strede diania. Keby sa vývojári z Cloud Imperium Games zamerali primárne na tento mód, zaručene by neoľutovali.

Rovnako ako väčšinu projektov v predbežnom prístupe trápi aj Star Citizen rad nedostatkov

Hlavným nedostatkom Star Citizen je už niekoľko rokov veľmi problematická technická stránka, ktorá vám neumožňuje si jeho hranie riadne užiť ani na tých najmodernejších strojoch. Keby sa tento problém týkal len otvoreného priestoru, zrejme by som bol schopný pochopiť, kde je pes zakopaný. Dosť prekvapivé však pre mňa bolo zistenie, že optimalizácia nie je stopercentná ani v FPS režime, ktorý sa odohrával v koridore a kde by človek čakal, že v ňom hra predsa len pôjde o niečo lepšie. Bohužiaľ celok šliapal všade rovnako, vďaka čomu mi fps meter kmital medzi hodnotami päťdesiat až tridsať bez ohľadu na to, kde som sa aktuálne nachádzal. Chápem samozrejme, že je Star Citizen (už šesť rokov) v alfa štádiu vývoja, napriek tomu by som čakal, že minimálne v niektorých lokáciách sa jej bude dariť lepšie ako v iných.

Dosť nepríjemným prekvapením bol okrem slušnej skladby technických nedostatkov tiež výskyt rozsiahleho spektra bugov, z ktorých ma asi najviac trápilo umieranie z neznámych príčin, ktoré ma pri jednom z letov zastihlo priamo v kabíne. Kvôli tomu, že som zomrel na míle vzdialený od domovského prístavu, som nakoniec musel vyhodiť dosť vysokú sumu, pretože loď zostala na mieste, kde som skonal, zatiaľ čo ja sám som sa objavil opäť na štartovej vesmírnej stanici. Nejako zvlášť mi tu popravde nesadol ani dizajn PvP. To by podľa môjho názoru malo byť minimálne v okolí počiatočného bodu obmedzené, pretože ak tu narazíte na skúseného hlupáka, nepodarí sa vám riadne opustiť ani okolie stanice, pretože vás ihneď po štarte rozstrieľa na kúsky.

Značne nevyladenú technickú stránku v mojich očiach trošku vyvažovala grafika Star Citizen, ktorá mi pri prelete vesmírom ponúkla nepreberné množstvo dych vyrážajúcich momentov, ktoré mi doteraz utkveli v pamäti. Veľmi pekné boli podľa môjho názoru tiež lode a útroby gigantických staníc, ktorých prieskum stál vždy za to, hoci mi v nich kolísali fps. Teoreticky by som bol ochotný vymeniť pekný vizuál za lepšiu optimalizáciu, keby nám však tvorcovia za niekoľko rokov pri vydaní dodali oboje, vôbec by som sa na nich nehneval, pretože niektoré scenérie sú tu naozaj skvostné.

Pokiaľ bude Star Citizen dokončený, vydrží tú následne pokojne aj dekádu

Za seba musím povedať, že vo mne Star Citizen zanechal veľmi pozitívne pocity. Áno, hra bola značne zabugovaná, nedoriešená a technicky nedorobená. Neraz sa mi dokonca stalo, že som zomrel za nikdy neobjasnených okolností. Celkovo mi však bol poskytnutý veľmi zaujímavo navrhnutý vesmírny simulátor, ktorého rozsah je doslova dychberúci, vo všetkých ohľadoch. Ponúknuté sú vám v ňom unikátne lode a graficky naozaj prepracovaný svet, ktorý ponúka na prieskum skutočne obrovský priestor. Tí, ktorí vyložene nebažia po prieskume vesmíru a prevážaní materiálov z jedného kúta do druhého, majú možnosť vrhnúť sa na dráhu mariňáka či pilota v aréne.

Aktuálnemu projektu Chrisa Robertsa nemožno uprieť to, že má nezvyčajne veľké ambície. Minimálne v rámci rozsahu v súčasnosti ide o dielo, ktoré predbehne skutočne len máloktorý herný titul. Ak sa na to pozrieme z dlhodobej perspektívy, časom sa z tohto kúsku môže stať gigant, ktorý tu vydrží pokojne aj dekádu. Hlavnou otázkou však podľa môjho názoru je, či sa Cloud Imperium Games podarí Star Citizen dokončiť, pretože ani po šiestich rokoch usilovného vývoja sa táto simulácia kvôli permanentnému pridávaniu noviniek netvári ako hotová hra, ktorú by sme si mohli už budúci rok plne vychutnať vo tvorcami sľubovanom merítku. Je naozaj pekné mať ideály, keď však preženiete svoje limity, nikdy to nedopadne dobre. Snáď sa Chris Roberts konečne zastaví a dorobí to, čo na začiatku sľúbil.

Star Citizen – Novinky

1. (22. 11. 2018) Jedna z najdrahších hier histórie bude zadarmo po celý týždeň
2. (29. 10. 2018) V prezentovanom videu nevyzerá Star Citizen príliš oslnivo
3. (12. 10. 2018) Star Citizen vsádza na slávne mená, dátum vydania je však stále v nedohľadne
4. (15. 7. 2018) Najnovšia aktualizácia pridáva do Star Citizen ťažbu a party systém
5. (2. 1. 2018) Na čo láka alfa verzia 3.0?
6. (27. 12. 2017) Chris Roberts čelí žalobe
7. (5. 12. 2017) Star Citizen sa obsahovo rozrastá
8. HW nároky pre Star Citizen PC

Jedna z najdrahších hier histórie bude zadarmo po celý týždeň

• Novinka: 22. 11. 2018 • Autor: Ondřej Zeman

Nie je žiadnym veľkým tajomstvom, že vývoj hier je poriadne drahou záležitosťou. V prípade niektorých projektov však rozpočet prekračuje predstavy normálneho smrteľníka. Minimálne teda Star Citizen už stál peňaženky hráčov viac ako 200 miliónov dolárov, čo je suma, ktorú nedosiahlo v rámci čistého vývoja ani kultové Grand Theft Auto V a to ešte nie sme na konci celej cesty.

Vo svete sa na Star Citizen začínajú kvôli dĺžke vývoja a vysokým nákladom pozerať dosť kriticky. Chris Roberts sa kvôli zníženiu negatívneho zmýšľania rozhodol, že umožní hráčom do svojho hry vkĺznuť na celý týždeň bez toho, aby museli za prieskum vesmíru Star Citizen zaplatiť. Od dvadsiateho tretieho novembra až do tridsiateho budete mať možnosť pilotovať stabilne sa meniacu ponuku lodí a lietať univerzom, bez toho aby ste minuli za ponúkanú techniku jediný cent. Otázkou však je, ako sa to bude páčiť hráčom, ktorí do tohto veľdiela už investovali desiatky, alebo dokonca stovky tisíc dolárov.

---

---

V prezentovanom videu nevyzerá Star Citizen príliš oslnivo

• Update: 29. 10. 2018 • Autor: Ondřej Zeman

Vývoj hier je beh na dlhú trať. Niektorí do cieľa dorazia skôr, iní neskôr a neraz sa dokonca stane, že jednotlivým účastníkom dôjde dych (financie) a ich produkcia je úplne zastavená. Tempo, akým pracuje vývojárske štúdio Cloud Imperium Games, je dosť pomalé, za šesť rokov permanentnej tvorby sa zatiaľ môžu chváliť snáď len trailermi plnými známych tvárí filmového plátna. Ostatné aspekty ich projektu Star Citizen už bohužiaľ tak oslnivé nie sú, čo krásne ukazujú najnovšie hodinové zábery z hrania.

Vidieť na nich môžeme priechod hlavným mestom planéty Hurston, diskusiu s lokálnym obyvateľstvom, výlet za jej múry či divokú prestrelku v útrobách nepriateľského komplexu. Okrem relatívne slušne fungujúcich prvkov v ňom máme možnosť uvidieť občas trošku zmätenú umelú inteligenciu, bugy, prijateľný vizuál a samozrejme citeľné prepady fps, ktoré zrejme ku hrám, ktoré neboli doteraz vydané, patria.

Aby som povedal pravdu, najnovšie zábery zo Star Citizen nevyzerajú nejako zvlášť oslnivo. Keby to bol projekt, do ktorého bolo zainvestovaných niekoľko miliónov eur, zrejme by som nepovedal ani pol slova. Na vývoj tohto dielka však bola zhromaždená neuveriteľne vysoká suma, takže by som asi čakal, že pôjde lepšie alebo bude ponúkať skutočne niečo, z čoho mi spadne sánka. Keď tak vidím priebeh samotného vývoja, v rámci ktorého sa tvorcovia viac zameriavajú na tvorbu nových lodí, ktoré následne predajú za reálne peniaze, než na ladenie a utváranie celku, veľmi neverím tomu, že Star Citizen vôbec niekedy vyjde. Snáď sa mýlim.

---

---

Star Citizen vsádza na slávne mená, dátum vydania je však stále v nedohľadne

• Update: 12. 10. 2018 • Autor: Ondřej Zeman

Tempo vývoja Star Citizen je neskutočne pomalé, čo väčšinu komunity dosť trápi, pretože čím dlhšie vývoj trvá, tým mizivejšia je šanca na to, že sa ho podarí úspešne dokončiť. Sami tvorcovia svoju pozornosť bohužiaľ zameriavajú primárne na kampaň Squadron 42, ktorá by mala byť okrem hry pre viacerých hráčov ďalším plnohodnotným prvkom, ktorého kvalita nám podľa slov niektorých vývojárov doslova vyrazí dych. Minimálne podľa môjho názoru potiahne túto zložku primárne zástup filmových hviezd, ktoré sa nám v celej svojej kráse prezentujú v najnovšom príbehovom traileri.

Pri detailnom rozbore čerstvého príbehového trailera máme možnosť vidieť Marka Stronga, Marka Hamilla, Gillian Anderson, Garyho Oldmana a rad ďalších známych tvárí strieborného plátna. Dej sa podľa všetkého bude točiť okolo stretu ľudskej rasy s mimozemským druhom, ktorého technológie nás budú minimálne na začiatku kampane určite poriadne valcovať. Po čase však vďaka sile odhodlania a potrebnej dávke vytrvalosti určite získame prevahu, pretože Garyho príhovor má takú šťavu, že by bola škoda po ňom hrdinsky nezvíťaziť.

Popri aktívnej tvorbe príbehovej kampane sa tvorcovia Star Citizen samozrejme zaoberajú tiež updatami do hry pre viacerých hráčov. Tá bola nedávno obohatená o update Alpha 3.3, vylepšujúci technickú stránku a upravujúci rad herných prvkov, ktorých balance bude v budúcej aktualizácii opäť rozhodený prívalom noviniek. Dátum vydania samozrejme zatiaľ nebolo stanovený, snáď sa nejakého konkrétnejšieho termínu dočkáme do konca tohto roka.

---

---

Najnovšia aktualizácia pridáva do Star Citizen ťažbu a party systém

(Update 15. 7. 2018) Patch Alpha 3.2 obohatil Star Citizen o rad nových prvkov, medzi ktorými značne vyčnieva ťažba, na ktorú nejeden hráč čakal už nejaký ten piatok. Ak vlastníte loď triedy Orion či Prospector, môžete sa vydať na ťažobnú výpravu. Predať budete môcť podľa všetkého akúkoľvek rudu z nových ťažobných centier, ktoré nájdete na GrimHex, Levski a Port Olisar.

Samotná ťažba nebude patriť medzi jednoduché disciplíny. Svet, z ktorého chcete dobývať cennú komoditu, musíte najskôr preskúmať pomocou skenovania a následne dôkladne skontrolovať jednotlivé žily kvôli určeniu materiálu, ktorý sa v nich nachádza. Až potom môžete vziať ťažobný laser a pustiť sa do produkcie rudy, ktorú musíte vo finále ešte prepraviť transportným lúčom do lode.

Okrem tohto prvku prináša aktualizácia Alpha 3.2 tiež nový systém zostavovania party, umožňujúci zdieľať členom skupiny lode spoluhráčov, čo ocenia predovšetkým hráči s bohatšími priateľmi, túžiaci po tom, aby si mohli otestovať ich nadupané plavidlá. Do hry boli v rámci nového updatu pridané tiež obchodné kiosky, rad nových korábov, zbrane a samozrejme nemalý počet opráv ladiacich technickú stránku Star Citizen, ich kompletný zoznam si môžete prečítať tu.

---

---

Na čo láka alfa verzia 3.0?

(Update 2. 1. 2018) Verzia 3.0 (presný názov je Alpha Patch 3.0.0. Opis celého updatu nájdete tu) by mala podľa Robertsa dotlačiť Star Citizen ešte bližšie ku statusu early access (predbežný prístup). Vzhľadom na to, akým štýlom je hra vyvíjaná a koľko hráčov už malo možnosť si Star Citizen vyskúšať, tu veľmi na nálepke „early access“ nezáleží, pretože je titul v tomto režime vlastne už od počiatku (a zrejme tam ešte peknú dobu pobudne).

Hlavným lákadlom na verzii 3.0 je možnosť zamieriť s loďou do atmosféry troch obrovských mesiacov, nerušene si poletovať okolo a preskúmavať ich povrch. Najmenší z mesiacov má vraj rozlohu o niečo väčšiu ako 851 000 kilometrov štvorcových, čo je teda poriadny „drobček“. Táto verzia navyše upravuje (a vylepšuje) základné prvky titulu, vďaka ktorým už začína Star Citizen pôsobiť ako skutočná hra a nie len ako drahý vesmírny trenažér.

Hráči určite uvítajú pridanie misií (questov), ktoré dajú nedokončenému Star Citizen nejaký zmysel. Okrem bezcieľneho potulovania vesmírom bude v Star Citizen konečne čo robiť. Môžete napríklad zariaďovať roznášky (čo sú v podstate glorifikované fetch questy), poskytovať ozbrojený sprievod, vydať sa loviť vesmírnych pirátov alebo vziať hliadkovacie misie. Do hry navyše pribudol tovar a možnosť nákupu a predaja na hlavných vesmírnych stanovištiach. Novinkou je tiež jedno mesto odpadlíkov, ktoré sa nachádza na malej ťažobnej planétke.

Do Star Citizen boli tiež implementované prvky, ktoré majú ďalej prehĺbiť pôžitok z hrania a pomôcť vám sa do hry viac ponoriť. Menovať môžeme napríklad dynamický merač zásoby kyslíka, vašu staminu (výdrž), srdcový tep a systém zranenia. Čo sú vlastne veci, ktoré by ste v hre podobného razenia očakávali už od začiatku. Alfa verzia 3.0 by tak na záklde všetkého mohla byť ukazovateľom, ktorý nám napovie, či má celý projekt zmysel a či by sme ho stále mal podporovať a prípadne titul odporúčiť kamarátom.

Mrknite sa na hodinový gameplay z kampane s názvom Squadron 42

Ako sme už spomenuli skôr, Squadron 42 je vyvíjaný nezávisle na Star Citizen. Príbeh síce bude z prostredia Star Citizen, ale Squadron 42 nie je súčasťou celého projektu, a bude sa predávať oddelene. Objavia sa tu známe mená, ako je napríklad Mark Hamill, Gary Oldman, Liam Cunningham alebo Gillian Anderson. V úvode ste si mohli pozrieť video s komentárom a tu ponúkame nekomentovanú časť.

---

---

Chris Roberts čelí žalobe

(Update 27. 12. 2017) Ak ste sledovali kickstarterovú kampaň pre Star Citizen od začiatku, potom určite viete, že pôvodne mala hra bežať na CryEngine od nemeckej spoločnosti Crytek. Tá poskytla Robertsovi svoj engine značne pod cenou a na oplátku chcela od Robertsa, aby CryEngine vo svojej hre maximálne propagoval. Reklamné materiály a trailery mali teda niesť logo Cryteku, lenže to sa nedeje.

V žalobe sa priamo píše, že „obžalovaní (CIG) sú si vedomí toho, že právo Cryteku zobrazovať svoju obchodnú značku a autorské práva v Star Citizen a v súvisiacich reklamných materiáloch, bolo dôležitou súčasťou zmluvy o licencovaní v hrách.“ Navyše Roberts okolo 24 . septembra 2016 verejne priznal, že CryEngine už vlastne CryEngine nehovoria a premenovali ho na Star Engine.

Žaloba pokračuje: „Čoskoro potom (CIG) odstránili všetky logá, obchodné značky a reklamné doplnky súvisiace s GLA (zmluvné licencovanie hier) spoločnosti Crytek z videohry Star Citizen.“ Toto konanie by sa snáď dalo vysvetliť tým, že už Chris Roberst nepovažoval značne modifikovaný engine za vlastníctvo Cryteku, keďže sa na ňom vykonalo veľa zmien. Lenže tu leží tiež jeden pes zakopaný. Podľa zmluvy malo Robertsovo CIG posielať pravidelné výpisy modifikácií a opravených bugov, ktoré vykonali v zdrojovom kóde CryEngine. Keď potom v novembri 2015 Crytek požiadal o existujúcu verziu upraveného enginu, CIG im v podstate zavreli dvere pred nosom.

Problémom je tu tiež Squadron 42, čo by mala byť singleplayerová kampaň v Star Citizen. Podľa Cryteku bol zdrojový kód spoločnosti CIG poskytnutý len na hru Star Citizen. Squadron 42 vnímajú už ako odlišnú hru, ktorá nemala právo na CryEngine. Navyše CIG nakoniec prešli na ďalší engine s názvom Lumberyard od Amazonu – ale to je z veľkej časti tiež modifikovaný CryEngine.

Crytek požaduje podivne malé finančné odškodnenie

Crytek požaduje finančnú náhradu v podobe sumy presahujúcej 75 tisíc dolárov (ťažko povedať, prečo tak smiešne málo). Taktiež požaduje náhradu trov za súdne konanie a všetko s týmto procesom spojené. V celom súdnom procese navyše ešte môžu nastať trochu zvláštne situácie.

Napríklad okolo právnika a spoluzakladateľa Cloud Imperium Games Ortwin Freyermutha. Ten predtým zastupoval práve spoločnosť Crytek v podobných procesoch. Navyše zmluva, na ktorú sa žaloba zameriava, bola v minulosti vypracovaná za prítomnosti Ortwina, ktorý zastupoval CIG, a Carla Jonesa zastupujúceho Crytek. Lenže Jones neskôr spoločnosť Crytek opustil a pridal sa k CIG, takže by sa dalo povedať, že má Robertsova CIG v tomto súdnom procese väčšiu výhodu, keďže má na svojej strane oboch bývalých zamestnancov Cryteku, ktorí obaja stáli pri zrode inkriminovanej zmluvy.

Súdny spor a žaloby nie sú väčšinou výhodné pre nikoho. Radi by sme vám prinášali o hrách novinky iného rázu, lenže niekoľkomiliónové Star Citizen je jednoducho príliš veľký projekt na to, aby sme nad touto žalobou mávli rukou. 75 tisíc dolárov sa môže zdať ako smiešna suma v porovnaní s finančným rozpočtom vývojárov z CIG, ale ako dobre vieme – aj malé mávnutie motýlích krídel môže niekde inde rozpútať tornádo.

---

---

Star Citizen sa obsahovo rozširuje

(Update 5. 12. 2017) Star Citizen je v hernom priemysle anomália. Pre niekoho to je úžasný sen sľubujúci veci, z ktorých sa mnohým hráčom točí hlava. Iní zasa považujú Star Citizen za čiernu dieru, z ktorej nič dobré nevznikne. Či už patríte k prvej alebo druhej strane, nemôžete tomuto projektu uprieť jeho monumentálnosť a ambície. Neexistuje veľa hier, v ktorých by ľudia vlastnili snáď polovicu jej obsahu ešte pred vydaním. Tu to však funguje a vďaka tomu je pôvodne kickstarterová hra stále aktuálna a na vývoji sa horúčkovito pracuje.

Chris Roberts (a jeho štúdio Cloud Imperium Games) si je dobre vedomý toho, že hráč je veľmi náročný tvor (sám si ich tak „vychoval“), takže neváha do Star Citizen pridávať jednu delikatesu za druhou, aj keby to malo znamenať ďalší odklad vydania. V dnešnom prípade ide o konštrukčnú platformu s názvom Pioneer, ktorá vám umožní osídliť a transformovať terén takmer akejkoľvek planéty. Ide o mobilnú základňu, ktorá svojím vzhľadom veľmi pripomína konštrukčné lode z hry Homeworld.

Kolonizujte svet ľahko a rýchlo

S touto obrou loďou si môžete splniť sen o vlastníctve planéty (alebo mesiaca) a za poplatok na najbližšom Star Citizen vesmírnom katastrálnom úrade to budete mať potvrdené oficiálnou pečiatkou. Takže aj keď vám niekto rozstrieľa vašu rozbehnutú kolonizáciu, bude to stále váš kus pevniny. Teda len za predpokladu, že daný pozemok nepatrí niekomu inému. V tom prípade by ste mali čo robiť s bezpečnostnými oddielmi UEE (United Empire of Earth), ktoré by vás z miesta hnali svinským krokom.

A ako si túto vesmírnu srandu zaobstarať? Momentálne nie je iná možnosť, než zaplatiť ďalších pár dolárov navyše. Vesmírnu základňu Pioneer a práva vlastniť svoj pozemok bude neskôr možné kupovať za hernú menu, ale momentálne to možné nie je. Takže ak budete chcieť nazývať niektorý z vesmírnych kameňov „domov“, nezostane vám nič iné, než sa (zatiaľ) spoľahnúť na mikrotransakcie. V tejto chvíli je k dispozícii buď balík s rozlohou 4 × 4, alebo 8 × 8 kilometrov štvorcových. Za prvý zaplatíte približne päťdesiat dolárov, druhá možnosť bude dvojnásobne drahšia. Ešte je potrebné spomenúť, že z každého variantu môžete vlastniť iba desať kusov.

Star Citizen pripravuje verejnú alfa verziu 3.0, takže to vyzerá tak, že sa finálneho vydania len tak nedočkáme. Pokiaľ však hra splní aspoň polovicu sľubov, pôjde určite o jeden z najväčších míľnikov v hernej histórii. V takom prípade si ešte nejaký ten piatok radi počkáme.

Prekvapivý úspech Star Citizen

Vývoj jedného z najpopulárnejších projektov Kickstarter začal v roku 2011. Chris Roberts v tej dobe pracoval s myšlienkou, že vytvorí s pomocou investorov dielo, ktoré rovnako ako Minecraft určitým spôsobom ovplyvní smer herného priemyslu. Nakoniec sa však podobne ako Daniel Vávra v prípade Kingdom Come: Deliverance rozhodol, že im najprv ukáže záujem hráčov o produkt, ktorý by rád vytvoril. Preto založil web, kde mohli záujemcovia prispieť peniaze na produkciu Star Citizen. Výsledok? Záujem bol taký, že stránka po niekoľkých hodinách skolabovala. Davy fanúšikov žiadali, aby sa Roberts vydal sa svojím projektom na Kickstarter. Po krátkom naliehaní ambiciózny vývojár súhlasil a začal jednu z najlepšie zarábajúcich komunitných kampaní súčasnosti.

Na Kickstarteri sa podarilo Robertsovi vybrať 2,3 milióna dolárov, a aby toho nebolo málo, na jeho webe Roberts Space Industries sa pomaly ale isto hromadila suma v súčte taktiež niekoľko „melónov“. Vývoj bol plne zafinancovaný už v priebehu prvého mesiaca, napriek tomu prísun financií od nadšených hráčov nikdy celkom neustal. Do dnešného dňa si vývojárske štúdio Cloud Imperium Games prišlo na viac ako 135 miliónov eur (160 miliónov dolárov), čo rozhodne nie je málo. Záplava sľubov sa však zastavila v okamihu, keď bola táto suma polovičná. Odvtedy autori radšej držia ústa a tvrdo makajú na svojom projekte, ktorý mal vyjsť už pred niekoľkými rokmi, presnejšie povedané v roku 2014.

Star Citizen a problematický vývoj

Zo zatiaľ prezentovaného textu je jasné, že sa vývoj Star Citizen nezaobišiel bez problémov. Najviac to jeho tvorcom zrejme zavarilo Cry Engine, s ktorým väčšina členov štúdia Cloud Imperium Games nebola schopná poriadne pracovať. Situáciu našťastie zachránili prebehlíci z Cryteku, ktorým sa nepáčilo nepravidelné vyplácanie mzdy, a tak odišli zo svojej domovskej spoločnosti k Robertsovi ponúkajúcemu lepšie pracovné podmienky. Príchod veteránov značne zrýchlil pracovné tempo. Okrem toho sa nováčikom podarilo presvedčiť vedúceho projektu na využitie 64-bitového enginu a nie pôvodne zamýšľaného 32-bitového. Tento zásadný krok stál spoločnosť nemálo času a peňazí, umožnil jej však realizovať víziu, ktorú po celý čas prezentovali komunite.

Po vyriešení problémov s Cry Enginom sa na scéne objavil nový prácu brzdiaci prvok. Komunikácia medzi internými a externými tímami viazla. Jednotlivé štúdiá sa neboli schopné poriadne dohovoriť, a tak niektoré spoločné projekty nedopadli práve najlepšie. Po niekoľkých výraznejších pochybeniach sa Chris Roberts rozhodol väčšinu zásadných úloh zveriť svojim verným, a nie ľuďom zvonku. Od momentu, kedy tak urobil, začal vývoj fungovať podstatne lepšie.

Čo Star Citizen aktuálne ponúka?

Ako hráči vám však tieto interné záležitosti môžu byť nakoniec jedno. Dôležitý je obsah. Hra sa v súčasnosti nachádza v predbežnom prístupe a ponúka tri herné režimy prezentujúce jednotlivé segmenty, z nich sa bude plnohodnotná verzia Star Citizen skladať. Najprv som sa samozrejme vrhol na mód Arena Commander. Ten mi umožnil vziať si z hangáru jednu z mnohých lodí a vyletieť do otvoreného priestoru, kde som sa mohol ľubovoľne preháňať. Ovládanie mi prišlo dosť prístupné, aj keď som svoj koráb kontroloval prostredníctvom klávesnice a myši. Star Citizen mi v tomto ohľade sadol rozhodne viac než Everspace či Elite Dangerous, kde som mal s kormidlovaním občas nemalé ťažkosti.

Po niekoľkých hodinách v kokpite som si na chvíľu odskočil k o niečo menej náročnému režimu Star Marine. V koži vesmírneho mariňáka som sa v ňom postavil proti banditom snažiacim sa ukradnúť životne dôležité bezpečnostné kódy z terminálov rozmiestnených v útrobách gigantickej vesmírnej stanice. Hernými mechanizmami sa tento mód výrazne nelíšil od klasických strieľačiek, prišiel mi však menej dynamický ako DOOM či nové Call of Duty: WWII. Ak by som ho mal hodnotiť, zrejme by som mu udelil mierne nadpriemernú známku, pretože ma vyložene nezaujal, ale ani nenudil.

Na záver som si otestoval poslednú variáciu nesúcu názov Persistent Universe. Autori prostredníctvom nej hráčom, ktorí zafinancovali ich dielo, dávajú možnosť cestovať vesmírom. Otvorená je samozrejme len časť herného univerza, jej rozsah však rozhodne nie je zanedbateľný. Zavítať môžete na odlišne navrhnuté svety (zastavané planétky, ľadových trpaslíkov, púštne giganty). Pri ich prieskume sa môžete stretnúť s pestrou škálou NPC, ktoré majú často známy tvár patriaci v reálnom živote niektorému zo slávnych hollywoodskych hercov. Tvár a hlas obyvateľom Star Citizen prepožičal napríklad Mark Hamill, Gary Oldman, Andy Serkis či Liam Cunningham.

Hrdinovia strieborného plátna nie sú v Star Citizen len na okrasu, prakticky všetci hrajú zásadnú úlohu v príbehovom priečinku Squadron 42. Okrem toho od nich a ostatných NPC dostávate rôzne zákazky a úlohy. Tie sú zatiaľ navrhnuté podobne ako v klasických MMORPG. Pokiaľ od nich nebudete veľa očakávať, možno vás niektoré špeciálne akcie príjemne prekvapia svojim priebehom či finálnou odmenou za úspešné dokončenie.

Star Citizen oslní nielen grafikou

V priebehu minulých rokov som mal možnosť Star Citizen skúsiť v rámci rôznych testovacích podujatí. Hoci bola hra vo fáze vývoja, šliapala prekvapivo dobre. Jej plynulosť pre mňa bola po predchádzajúcich skúsenostiach s hrami z predbežného prístupu vítaným prekvapením, pretože si na rozdiel od iných projektov z early Accessu dokázala udržať stabilný počet snímok bez toho, aby som si musel výrazne znižovať detaily či kupovať zbrusu novú hernú zostavu.

Aj cez tento fakt vyzeral Star Citizen v čase, keď som ho mal možnosť hrať, neskutočne dobre. Vesmír, ktorým budete lietať, je premyslený naozaj do detailu. Každý objekt tu má svoje miesto a nič tu vyložene nie je nazvyš. Trosky zničených plavidiel len tak bezúčelne prelietavajú prázdnotou, mesiace majestátne obiehajú okolo svojich planét a kométy ignorujú všetko okolo seba na ceste k cieľu, ktorý leží niekde v diaľke. Kvalitne nie je samozrejme spracovaný len priestor mimo povrch planét. Slušne sú taktiež navrhnuté mestá a svety, na ktorých sa môžete pohybovať buď pešo, alebo vo vašej lodi či terénnom aute.

Keď už som pri vizuálnych prvkoch, nesmiem samozrejme zabudnúť na audio, ktoré je v Star Citizen tiež veľmi vydarené. Zvuková kulisa sprevádzajúca vás pri cestách vesmírom dokáže často vytvoriť z niektorých situácií momenty, ktoré si zapamätáte na dlhšiu dobu, nie len na pár minút. Atmosféra je zrejme najhutnejšia v momentoch, kedy sa prechádzate na neznámych svetoch a do uší vám plynú tóny vyvolávajúce pocit, že nie ste sami.

Star Citizen je dielo s veľkým potenciálom

Faktom je, že sa s vesmírnymi simulátormi v posledných rokoch roztrhlo vrece. Máloktorý z nich je však tak ambiciózny ako Star Citizen. Chris Roberts vo svojom projekte kombinuje rad rôznych prvkov, takže pred nás vo finále nechystá postaviť obyčajný simulátor, ale dielo, ktoré by malo po vydaní finálnej verzie presahovať žánrové hranice snáď vo všetkých možných ohľadoch. Okrem pilotovania lodí by sme v ňom mali nájsť tiež FPS režim, prepracovaný obchodný model, pútavo navrhnuté metropoly a prieskum planét, ktorý bol výraznejšie predstavený nedávno v rámci tohtoročného Gamescomu.

Primárnym problémom podobne ladených projektov (hry z predbežného prístupu a Kickstarter) je predovšetkým to, že si ich tvorcovia nie sú schopní nastaviť mantinely, ktoré by im pomohli udržať spočiatku definovaný smer. Po čase sú kvôli tomuto faktu prinútení presiahnuť rozpočet, čo vedie k ochudobneniu obsahu a vytvoreniu platených DLC. V najhoršom prípade plod ich práce narastie natoľko, že ho jednoducho nemajú žiadnu šancu dokončiť, a tak vývoj na nejakú dobu stopnú či úplne zastavia. Úprimne dúfam, že táto situácia za niekoľko mesiacov alebo rokov nenastane aj v prípade Star Citizen kvôli prílišným ambíciám Chrisa Robertsa. Myslím si totiž, že si konečne zaslúžime vesmírny simulátor, pri ktorého hraní budeme permanentne strácať dych. Dátum vydania Star Citizen zatiaľ nebol oznámený, k dispozícii je v súčasnosti len PC verzia ponúkajúca predbežný prístup. Nové informácie o tomto nekonečnom projekte by mohla prezradiť PC Gaming Show na E3 2018.