The Medium (RECENZIA) – Duše zosnulých odhaľujú svoje tajomstvá

The Medium (RECENZIA Xbox Series X) – Obsah článku

1. Atmosféra sa v The Medium vydarila na jednotku
2. Byť médium je poriadna fuška
3. Dual-reality gameplay alebo existencia v dvoch svetoch naraz
4. Stealth ako vaša jediná zbraň
5. The Medium je pre štúdio Bloober Team obrovským skokom vpred
6. Recenzia The Medium: záverečné hodnotenie
7. HW nároky pre The Medium PC

Atmosféra sa v The Medium vydarila na jednotku

Štúdio Bloober Team už takmer 12 rokov sídli v Krakove a tvorcovia sa príbeh svojho najnovšieho dielka rozhodli zasadiť práve do tejto poľskej metropoly. Vydáte sa späť v čase približne o 25 rokov a zakúsite slasti aj strasti (teda hlavne strasti) života média. V úlohe Marianne, ktorá dokáže komunikovať s dušami mŕtvych, sa budete musieť nielen vysporiadať s týmto neobyčajným darom, ale zároveň prísť na kĺb desivému snu (alebo spomienke?), ktorý mladej žene už dlhší čas nedá spať. Keď Marianne dostane telefonát od záhadného muža sľubujúceho zodpovedanie všetkých jej otázok výmenou za pomoc, ocitne sa hlavná hrdinka vo víre neočakávaných udalostí.

Príbeh The Medium stavia hlavne na „duchárčine“, čo by sa mohlo zdať ako prvoplánové. Aj napriek tomu ma zaujal a až na pár hluchých miest, kde sa hra príliš spoliehala na to, že hľadáte a čítate rôzne dokumenty alebo odkazy (a tvorcovia mohli skôr prihodiť jednu či dve cut-scény navyše), sa mi páčil. Ruka v ruke s príbehom ide samozrejme atmosféra, a tá sa tiež veľmi vydarila. Vývojári sa netajili tým, že sú fanúšikovia série Silent Hill, ktorá poslúžila ako inšpirácia pre ich hru. The Medium si z kultových japonských hororoviek požičalo aj fixnú kameru, vďaka ktorej pôsobí filmovejším dojmom a len umocňuje pocit úzkosti a stiesnenosti, ktorého sa bolo ťažké počas hrania zbaviť.

Pravdepodobne najviac na mňa zapôsobil prieskum opusteného hotelu Niwa, ktorý už od prvej chvíle dával jasne najavo, že sa v ňom odohralo niečo desivé. Ako keby nestačilo rozbité sklo praskajúce pod nohami, blikajúce svetlá a krvavé fľaky na stenách, Marianne má možnosť vďaka svojim špeciálnym schopnostiam nahliadnuť aj do sveta mŕtvych. V ňom na vás zízajú prázdne očné jamky útvarov reprezentujúcich duše zosnulých, ktorí sa vám budú pripomínať aj hrdelným vreskom.

Okrem neho ale moje uši zamestnal aj výborný soundtrack, o ktorý sa postaral dvorný skladateľ hudby pre sériu Silent Hill – Akira Yamaoka. Ten v The Medium dokazuje, že je pánom svojho oboru a aj vďaka jeho práci som si atmosféru v The Medium skutočne užila (a to až tak, že som v jednom momente takmer vyskočila z kože pri pohľade na sošku položenú na stole pri monitore). Zabudnúť nemôžem ani na bravúrne výkony dabingových hercov – Kelly Burke v úlohe Marianne a stálicu medzi dabingových hercami Troya Bakera (Joel z The Last of Us, Higgs v Death Stranding), ktorý prepožičal svoj hlas hlavnému antagonistovi menom Maw. Atmosféra je jednoducho bez pochyby najväčším ťahúňom The Medium. Ako sú na tom ale ostatné prvky?

Byť médium je poriadna fuška

K herným prvkom tvorcovia pristupovali vcelku štedro, čo považujem za veľké pozitívum. Naplno využili skutočnosť, že hlavná hrdinka dokáže komunikovať so svetom zosnulých naplno a ponúkli hneď niekoľko zaujímavých mechaník točiacich sa okolo Marianniných špeciálnych schopností. Okrem dual-reality gameplaya (o ňom viac v nasledujúcej kapitole) som napríklad pomáhala dušiam mŕtvych nájsť pokoj, spájala čriepky spomienok, ktoré dej posúvali vpred alebo som počúvala echá odhaľujúce ďalšie informácie o postavách a udalostiach príbehu. Jednoducho všetko, čo remeslo médiá zahŕňa. Spolu s logickými hádankami tak tieto súčasti tvorili zaujímavý mix herných elementov a môžem povedať, že všetky z nich ma bavili.

Nehnevala by som sa však, keby najmä logické puzzle predstavovali pre hráčov väčšiu výzvu. Väčšina hádaniek totiž nebola pre moju sivú kôru mozgovú dvakrát náročným orieškom. Ich riešenie bolo takmer vždy prítomné v danej miestnosti (čo vám hra dala najavo uzamknutím východu) a len zriedkakedy som musela pre odpoveď prejsť viac ako dvadsať krokov.

To ma privádza k prvému väčšiemu nedostatku hry, ktorým je jej výrazná linearita. Netvrdím, že lineárne ladené hry sú zlé, to vôbec nie. V The Medium si však tvorcovia nedali veľmi záležať na tom, aby táto linearita v prípade ich hry nebila do očí. Nepôsobí totiž najlepšie, keď Marianne v ráznom kroku zrazu zastaví neviditeľná stena alebo vám hra umožní preskúmať v danom čase iba určitú oblasť. Mať pri prieskume opusteného rezortu a hotela Niwa väčšiu voľnosť by určite v mojom prípade znamenalo viac strávených hodín v The Medium a možno aj niekoľko šedivých vlasov na hlave navyše (čo je v prípade hororov plus).

Dual-reality gameplay alebo existencia v dvoch svetoch naraz

Marianne nedokáže len komunikovať s dušami mŕtvych, ale aj fyzicky navštíviť ich dimenziu. Ba čo viac, existovať v oboch svetoch naraz. Vývojári tento element, prejavujúci sa rozdelením hracej obrazovky vertikálne alebo horizontálne, nazvali dual-reality gameplay a ide o skutočne originálne poňatie riešenia puzzle, úteku pred nebezpečenstvom alebo spracovania cutscén. Dual-reality gameplay je jednoducho efektný aj efektívny. Okrem „wow efektu“ a zatraktívnenia vizuálnej stránky hry totiž ide aj o plnohodnotnú súčasť gameplaya, rozhodne nie len o akýsi kozmetický doplnok. Dimenzia mŕtvych totiž ukrýva prvky pred Marianne v reálnom svete skryté a naopak, čo sa vývojárom veľmi dobre podarilo zužitkovať pri riešení hádaniek.

Akokoľvek sa mi dual-reality gameplay pozdáva a čo sa týka grafickej stránky, je The Medium zatiaľ najlepší počin od Bloober Team, môj Xbox Series X mal niekedy problém. Konzola sa sem-tam zadýchala, výsledkom čoho boli nevzhľadne doskakujúce textúry. Je to celkom zarážajúce, pretože hra bola kvôli vyšším technickým nárokom vyvíjaná výhradne pre PC a Xbox Series X/S.

Stealth ako vaša jediná zbraň

The Medium stavia hlavne na napätí a podľa najnovšieho trendu v hororovom žánri aj na bezmocnosti hráča. Jedinou vašou zbraňou v hre je náboj energie, ktorý vás zbaví rojov otravných lišajov smrtihlavov a pomôže s obnovením elektrickej energie v prípade núdze. Pokiaľ ide o vášho úhlavného nepriateľa – Maw – jedinou možnosťou je útek alebo stealth. Prevedenie tohto nepriateľského prízraku je vydarené a jeho úpenlivý hlas mi v ušiach bude znieť ešte dlho.

Ak ma Maw neprenasledoval v jednej z úzkych chodieb hotela, skomplikoval mi cestu sliedením v určitých oblastiach navrhnutých do podoby akýchsi mini arén so strategicky rozmiestneným nábytkom. Za ten som sa mohla skryť a postupne sa preplížiť k bodu určenia. Aj tu som však narazila (často doslova) na spomínanú linearitu. S týmto prízrakom som sa totiž stretla len vtedy, keď to tak hra zamýšľala, čo je veľká škoda. Maw je totiž prototypom desivého úhlavného nepriateľa a obava z jeho neustálej prítomnosti by fungovala oveľa lepšie.

The Medium je pre štúdio Bloober Team obrovským skokom vpred

Netvrdím, že je The Medium bez chýb. Až príliš jednoduché puzzle a fakt, že hra ma posielala z oblasti do oblasti bez možnosti návratu nepôsobia spolu s občas neskoro doskakujúcimi textúrami práve najlepšie. Avšak aj napriek tomu, že novinka od poľských vývojárov by si nejaké úpravy k lepšiemu zaslúžila, ponúka oveľa viac pozitív. Pýchou titulu je jednoznačne atmosféra umocnená skvelým soundtrackom od Akira Yamaoku, výkonmi dabingových hercov a vydareným grafickým spracovaním.

Novinka od Bloober Team si ma získala aj atraktívnym príbehom a dual-reality gameplayom zahŕňajúcim prehováranie k dušiam mŕtvych a objavovanie ich sveta. The Medium tak môžem bez väčšieho pátosu označiť za najlepší titul od štúdia Bloober Team, a ak aj v ich budúcej hre uvidíme podobný pokrok, máme sa na čo tešiť.

• Zdroje: vlastné

The Medium (RECENZIA)

Záverečné hodnotenie

Táto recenzia bola napísaná pre Xbox Series X verziu hry. Kópiu pre recenziu poskytla PR agentúra Premier.

Hodnotenie8/10 VEĽMI DOBRÁ

Verdikt:

---

Aj napriek niekoľkým zakopnutiam môže novinka od poľských vývojárov kráčať so vztýčenou hlavou ako atmosférický titul predstavujúci jedinečný – „duálny“ prístup ku gameplayu. The Medium je jednoducho vydarený psychologický horor a zatiaľ to najlepšie, čo nájdete v portfóliu štúdia Bloober Team.

Klady

• Správne ťaživá atmosféra
• Pútavý príbeh
• Originálny prístup ku gameplayu v podobe mechaniky duálnej reality
• Soundtrack pod taktovkou Akiru Yamaoka, dabingoví herci
• Herné prvky inšpirované Marianninými schopnosťami média

Zápory

• Logické hádanky sú príliš jednoduché
• Technický nedostatok v podobe doskakujúcich textúr
• Linearita neustále limitujúca hráča

HW nároky pre The Medium PC

• Zdroj: Steam (20. 1. 2021)

S akým herným PC na The Medium?

Chcete si uľahčiť výber? Nižšie pre vás máme tipy na vhodné herné počítače podľa náročnosti.

Alza počítače