• Autor: Alexandra Vaníková
Valorant, s ktorým štúdio Riot Games rozvírilo vlny na relatívne ustálenej hladine online strieľačiek, sa po dvoch mesiacoch strávených v bete dočkal plnej verzie. Od 2. júna vrčia herné stroje mnohých vyznávačov online multiplayerových hier v rytme streľby a trefných poznámok agentov, ktorých tajnou zbraňou sú špeciálne schopnosti. Riot Games svojím frenetickým dielikom vyhlásilo vojnu multiplayerovým FPS a pomyselným červeným plátnom máva pred očami okrem iných aj štúdiám Valve (CS:GO) a Blizzardu (Overwatch). To, či sa Valorant stane kráľom žánru, alebo ho jeho konkurencia nakoniec naberie na rohy, ukáže až čas. Už dnes však vieme, či stojí za pozornosť.
Valorant (hra) | Valorant (IP)
Online FPS Valorant vyvíja a vydáva spoločnosť Riot Games. Valorant vychádza 2. 6. 2020 na PC bez českého prekladu. Hra obsahuje multiplayer. | Homepage
Články: Recenzia | Pre aký typ hráča je Valorant určený? – Téma
Keď sa povie „online kompetitívne FPS kombinujúce smrtiaci potenciál palných zbraní so špeciálnymi schopnosťami hrdinov“, napadne vám pravdepodobne nejeden titul, ktorý v posledných piatich rokoch ovládol hernú scénu (Apex Legends, Overwatch či Fortnite). Tentokrát mám ale na mysli Valorant od Riot Games (League of Legends) ponúkajúci vcelku základnú premisu. V zápasoch založených na položení či defusovaní tzv. spiku sa stretne desať jedincov v dvoch päťčlenných tímoch. Každý hráč si pred začiatkom vyberie jedného agenta, ktorý okrem zbraní nesie sadu špecifických schopností.
Už z prvotných záberov bolo jasné, že Riot Games, podobne ako v prípade League of Legends (výrazne inšpirovaný Dotou od spoločnosti Valve) predstavuje titul nesúci sa v duchu hesla „ponúkneme vám niečo, čo už tu je, ale lepšie“. Podarilo sa im to aj vo Valorante? Tvorcovia z Riotu sa už od predstavenia navyše dušovali dôrazom na precízny gameplay, kombináciu zbraní so špeciálnymi abilitami, nulovou toleranciou voči cheaterom, neutíchajúcou akciou a optimalizáciou, kvôli ktorej hráči nebudú musieť uvažovať o kúpe výkonnejšej hernej mašiny. Do akej miery splnili svoje sľuby?
Porekadlom „oči jedia ako prvé“ sa riadia ako gurmáni, tak niektorí hráči. Valorant okrem iného definuje minimalistická, ale zato farbami prekypujúca grafika, ktorá mne osobne vyhovuje viac ako preexponovaný vizuál Overwatch – ale poznáte to: sto ľudí, sto chutí. Dôležitejšie ale je, že môj počítač (ktorý rozhodne nie je žiadna high-end NASA beštia) sa pri hraní (aj vďaka jednoduchšej grafike) nijako nezadýchal. Počas bojov mi totiž v ľavom hornom rohu svietilo príjemné číslo 120 až 140 (FPS) a titul PC nezaťaží ani nárokmi na priestor – postačí mu približne 8 GB, čo je v porovnaní so 100 GB šampiónom v nárokoch na miesto na harddisku Warzone viac ako skvelé číslo.
S grafikou ide ruka v ruke aj vzhľad jednotlivých hrateľných postáv – agentov. Tvorcov musím pochváliť za to, že Valorant momentálne ponúka slušný počet hrdinov (celkom jedenásť). Každý z nich navyše pochádza z iného kúta sveta a spoločne tak tvoria zaujímavý multikultúrny mix, ktorý ma veľmi baví.
Hrdinovia majú k dispozícii celkom štyri schopnosti, pričom jedna z nich je „ultimátna“ a na jej aktiváciu je potrebné zozbieranie určitého počtu orbov rozmiestnených na mape. Hodnotiť jednotlivých agentov je náročné, pretože každý hráč má trochu iný vkus. Medzi mojich obľúbencov patrí majster teleportácie Omen, agilná Jett a Sova – expert na odhaľovanie pozície nepriateľa. Pokiaľ ale patríte medzi akčnejších hráčov, ktorí nedávajú prednosť stealthu či zmäteniu protihráčov, bude sa vám pravdepodobne páčiť cez stenu prebíjajúci sa Breach, raketometmi a granátmi vybavená Raze, či Angličan Phoenix ovládajúci element ohňa. Prítomnosť špeciálnych schopností (od zberu duší mŕtvych nepriateľov až po odhalenie sokovej pozície pomocou vystreleného šípu) gameplay skvele ozvláštňuje a tento prvok považujem za to najlepšie, čím sa môže nová strieľačka od Riot Games pochváliť.
Má to však háčik. História Riot Games je totiž definovaná „požičiavaním si“ určitých prvkov z konkurenčných herných titulov a ich následnou inováciou. Prečo tie úvodzovky? Nedá sa povedať, že by Riot Games založili svoj úspech na obyčajnom kopírovaní iných herných titulov. Koniec koncov, keby to tak bolo, ich slávne League of Legends by nedosiahlo taký úspech.
Avšak jedno z hesiel, pod ktorým sa Valorant predstavil, znie „kreativita je vašou najväčšou zbraňou“, čo pôsobí, vzhľadom na prístup vývojárov k tvorbe agentov, trochu humorne. Pri predstavení nového agenta totiž už vždy s úškrnom na tvári listujem vo virtuálnej knižnici hrdinov Overwatch a púšťam sa do pátrania po jeho dvojčati, či už v oblasti abilít alebo vzhľadu, a väčšinou sa mi to aj podarí. Skvelým príkladom je aj najnovšia agentka Reyna, ktorá sa síce od svojej predlohy líši schopnosťami, ale vzhľadom aj národnosťou pripomína hackerku Sombru práve z populárnej online strieľačky od Blizzardu. Pevne verím, že ďalší predstavení hrdinovia budú pochádzať výhradne z dielne Riot a ako predlohu nebudú využívať konkurenčné tituly.
V prípade, že patríte medzi úplných nováčikov a fenoménu Overwatch ste neprepadli, bude vám podobnosť postáv spomínaná v minulej kapitole ukradnutá a bez väčších vrások na čele sa pustíte do výberu agenta, s ktorým sa následne vrhnete do víru boja. Hlavnou misiou v zápasoch je položenie alebo odstránenie tzv. spiku, teda akejsi náhrady za bombu (hráči CS:GO sa budú v tomto smere cítiť ako doma). A to ako v štandardnom móde, kde víťazí tím s trinástimi výhrami na konte, tak v režime Spike Rush. Ako už názov napovedá, druhý menovaný je rýchlejší a sladkú chuť víťazstva môžete pocítiť už po niekoľkých minútach.
V Spike Rush navyše nie je prítomná fáza nakupovania zbraní a zručností, tie vám dá k dispozícii hra. Rozdielom oproti klasickému módu je tiež rozmiestnenie špeciálnych orbov na mape, ktoré vášmu agentovi alebo celému tímu po aktivácii vylepšia vlastnosti (prípadne uškodia protivníkom). Musím sa priznať, že Spike Rush ma baví oveľa viac než základný mód – a to najmä vďaka rýchlemu tempu, akcii a možnosti vylepšovať agentov zbieraním orbov zvyšujúcich napríklad rýchlosť pohybu či účinnosť zbraní. Ide tiež o výborný režim na rozohriatie pred dlhšími zápasmi, prípadne o riešenie problému „Nemám dosť času a chcem si zahrať Valorant“.
Multiplayerové FPS od Riot ale nepatrí tak úplne do skupiny „casual“ hier a je šité na mieru e-športovému hraniu, s čím súvisí aj vyššia obtiažnosť. Čo nemusí sadnúť každému, ale z vlastných skúseností môžem povedať, že o to viac odmeňujúci Valorant je. Prvé zápasy sa v mojom prípade niesli v duchu striedavého zmäteného prepínania medzi schopnosťami agenta a poskytovaním ideálneho terča pre nepriateľov, a poviem vám, že Valorant bol v tej chvíli moju najmenej obľúbenou hrou. Po desiatkach odohraných zápasov (nie, stále mi to nejde) ale musím povedať, že ide o naozaj odmeňujúci titul. Skvelým príkladom je moje nadšenie, kedy som v úlohe Jett pomocou efektného maxi výskoku ešte vo vzduchu zasadila smrteľnú ranu nepriateľovi na druhej strane barikády. Práve podobné momenty ma len utvrdzujú v tom, že vo Valorante sa oplatí zlepšovať a postupne ovládnuť schopnosti všetkých dostupných hrdinov a netajím sa tým, že vďaka tomu sa aj postupne pre mňa stáva návykovou záležitosťou.
Mapy sa (prekvapivo) nesú vo farebnom a minimalistickom štýle celej hry a vo Valorante zatiaľ nájdeme štyri. Prostredia sú od seba odlíšené rôznymi scenériami a veľmi sa mi páčia, a to ako vizuálne, tak vlastnosťami nahrávajúcim agentom a ich abilitám. Napríklad v úzkych priestoroch je na nezaplatenie schopnosť liečiteľky Sage postaviť veľkú barikádu, zatiaľ čo pre mrštnú Jett sú ideálne vyššie položené miesta. Vzhľadom na počet hráčov sú mapky primerane veľké. Avšak pretože sú v hre momentálne iba štyri, netrpezlivo očakávam príchod čerstvých. Po desiatkach odohraných zápasov si totiž viem predstaviť, že časom sa ich hráči naučia naspamäť a pre jedincov, ktorí majú na konte stovky odohraných hodín, začnú pôsobiť mdlo. Riot Games však plánujú titul nejaký ten čas zásobovať obsahom a nezostáva nič iné než dúfať, že to budú robiť v rozumných časových intervaloch a udržia tak Valorant pre hráčov zaujímavým.
Kým ability agentov patria k tomu lepšiemu, čo Valorant poskytuje, zbrane už na tom tak slávne nie sú. Najviac bije do očí ich vzájomná podobnosť v jednotlivých triedach a pravdepodobne by som si ani nevšimla, keby bol ich celkový počet zredukovaný na polovicu. V hre nájdete ako ručné zbrane, brokovnice a samopaly, tak zbrane ťažšieho kalibru – automatické aj poloautomatické pušky, odstreľovačky a ľahké guľomety. Je to rozhodne široké spektrum, ktoré však v konečnom dôsledku toľko variability neponúka.
V sekcii ručných zbraní nájdete slušný výber z piatich modelov zahŕňajúcich upilovanú brokovnicu aj kolt a ide zároveň o triedu, v ktorej sú rozdiely medzi nástrojmi smrti najviditeľnejšie. Škoda, že podobná pozornosť nebola venovaná aj ostatným kategóriám. Pred samopalmi som dávala prednosť skôr ručným zbraniam a kolt rovno menila za jednu z brokovníc alebo štyroch automatických pušiek, respektíve iba dvoch (Vandal a Phantom). Všetky štyri vás totiž výjdu na podobnú sumu a nie je preto veľa dôvodov kupovať lacnejšie modely.
Vo Valorante nájdete aj ekonomický model. Na začiatku každého kola si máte možnosť kúpiť nejakú tú smrtiacu hračku, brnenie a tiež niektoré schopnosti, ale nikdy sa mi nestalo, že by som strategickým premýšľaním o mojej ekonomickej situácii strávila v nákupnej fáze viac ako pár sekúnd. Prvé kliky myšou smerovali vždy na políčka špeciálnych schopností, brnenia a jednej, maximálne dvoch obľúbených zbraní (na začiatku som si samozrejme mohla dovoliť len klasickú pištoľku).
Hoci sú jednotlivé smrtiace hračky cenovo rozlíšené, bez ohľadu na to, aké vybavenie si hráč na začiatku zápasu vyberie, v druhom kole už po mape každý spokojne behá s jednou z pušiek za 2 900 kreditov (herná mena), teda s Vandalom či Phantomom. Za prehraté kolo navyše celý váš tím získa 1 900 kreditov (za víťazné 3 000 kreditov). A ak sa vám podarí niekoho v boji zabiť, bez ohľadu na výsledok kola sa vám na konto pripíše 200 kreditov. Aj z prehratého súboja tak môžete odísť zo slušným balíkom peňazí a osobne sa mi nestalo, že by som počas hrania trpela nedostatkom virtuálnych prostriedkov, a to aj napriek tomu, že rozhodne nie som žiadny profík.
Tento nedostatok by mohlo vyriešiť čiastočné navýšenie cien buď zbraní, alebo schopností. Keby som totiž bola nútená premýšľať nad tým, či si kúpim zbraň alebo schopnosť, bolo by to zaujímavé okorenenie zápasov. Ekonomický model tak má v hre rozhodne svoje miesto, oproti tomu v CS:GO je to však len slabý odvar.
Vráťme sa na chvíľu do reality... konkrétne do sveta peňazí. Skvelou správou je, že skutočné peňaženky hráčov pri slove Valorant nezaplačú (minimálne pri počiatočnej investícii do hry), pretože ide o free-to-play titul. Ako drvivá väčšina hier zadarmo, aj Valorant ale umožňuje zakúpiť si za reálne peniaze virtuálnu menu (tu Valorant Points), ktorú následne použijete na nákup konkrétnych kozmetických predmetov alebo prémiového battle pasu – ten je súčasťou prvého aktu s názvom Ignition.
Obsahuje celkom 50 odomykateľných tierov, ktorých zdolávaním získate ako doplnky, tak ďalší druh hernej meny – tzv. Radianite Points (používané na levelovanie skinov). Momentálne mi v hre chýbajú skiny postáv, snáď budú časom pridané. Okrem možnosti odomknutia agentov a skinov zbraní sa totiž zatiaľ battle pass nemôže pochváliť predmetmi hodnými nadmerného slintania a nezachráni to ani prívesok na zbraň v podobe čokoládovej šišky.
Vývojári z Riot Games sa rozhodli inšpirovať tým najlepším, čo ponúkajú iné online strieľačky a hero-based FPS. Valorant obsahuje mnoho prvkov CS:GO a prikláňa sa tak viac ku strieľačke od Valve, než k pomalšiemu, na dokonalú spoluprácu tímov založenému Overwatchu. Rozhodnutie tvorcov vydať sa touto cestou mi ale nevadí, práve naopak. V Riote vhodne skombinovali prvky v realite zasadených strieľačiek s až rozprávkovo pôsobiacimi schopnosťami agentov. Tie ale často „klamú telom“ a ich plné ovládnutie sa podpíše nielen na množstve odohraných hodín, ale aj postupnom uzlíčkovaní nervov. Valorant má však aj svoje chyby, či už je to ekonomický model, ktorý by si zaslúžil úpravy, nedostatok mapiek, alebo (čo mi trhá srdce najviac) nie práve najlepšie zvládnuté spracovanie zbraní a s tým spojený arzenál ponúkajúci iba pár zaujímavých smrtiacich hračiek.
Ich nedostatočnú pestrosť ale vynahradzujú už spomínané schopnosti hrdinov, ktoré skvele okorenia hrateľnosť a kúzlo novinky od Riotu tak spočíva v učení sa tieto schopnosti používať, či už v spolupráci s inými agentmi, alebo jednoducho v ten správny čas. Kompetitívne strieľačky sú predovšetkým o neustálom zlepšovaní vlastných schopností a Valorant v tomto ohľade nie je výnimkou. Ak vás teda tento žáner neodrádza, existuje tu vysoká pravdepodobnosť, že sa k Valorantu budete neustále vracať, podobne ako ja.
• Zdroje: Vlastné
Valorant si aj napriek výraznej inšpirácii inými multiplayerovými titulmi dokázal udržať osobitosť a na poli kompetitívnych FPS má rozhodne čo povedať. Titul ale nie je bez chýb a vývojárov čaká ešte dosť práce, ak chcú hráčsku základňu dielka rozšíriť.
Klady
Zápory
Alexandra Vaníková
Volám sa Alexandra Vaníková a hrám sa venujem od svojich dvanástich rokov. Ako herný zelenáč som utopila hodiny v stratégiách Cossacks a Age of Empires. Nasledovala Mafia a niekoľko dielov Call of Duty, po ktorých som si začala rozširovať obzory naplno. Môj osobný výber top hier? Nájdete v ňom oba diely The Last of Us, Cyberpunk 2077, GTA V, japonské RPG Persona 5 Royal, Uncharted či God of War. Nepohrdnem ale ani kvalitnou indieovkou alebo titulom so zombie tematikou.
|
Minimálne HW požiadavky | Odporúčané HW požiadavky |
---|---|---|
Operačné systém | Win Xp 32 | Win 7 32 |
Procesor | Intel Core 2 Duo E8400 3.0GHz/AMD Phenom 8750 Triple-Core | Intel Core i3-4150 3.5GHz/AMD FX-6100 |
Grafická karta | AMD Intel HD Graphics 3000 Desktop/NVIDIA GeForce 6800 GT | AMD Radeon R5 240 v1/NVIDIA GeForce GT 730 |
DirectX | Verze 9 | Verze 9 |
Operačná pamäť | 4 GB RAM | 4 GB RAM |
Pevný disk | 7,6 GB voľného miesta | 7,6 GB voľného miesta |
• Zdroj: game-debate.com (10. 6. 2020)
Chcete si uľahčiť výber? Nižšie pre vás máme tipy na vhodné herné počítače podľa náročnosti.