Rozmach tzv. OLED displejov so sebou priniesol množstvo zaujímavých funkcií. Jednou z nich je aj Always On Display (skrátene AOD). Vďaka nej nám dokáže displej telefónu, či smart hodiniek, ukazovať čas, stav batérie alebo prichádzajúce notifikácie, aj keď je vypnutý. To je praktické: vďaka AOD už napríklad nepotrebujeme notifikačné diódy, a navyše máme o informáciách z telefónu oveľa lepší prehľad. Always On Display má ale okrem nesporných výhod aj niekoľko nevýhod.
Always On Display, čo by šlo do slovenčiny preložiť ako „stále zapnutá obrazovka“ alebo tiež „vždy na obrazovke“, je funkcia, vďaka ktorej môže aj neaktívny displej telefónu či iného zariadenia neustále zobrazovať aspoň obmedzenú časť obsahu. Typicky ide o hodiny, stav batérie a prichádzajúce notifikácie.
V prípade smart hodiniek je potom využitie Always On Display výrazne širšie, pretože práve vďaka nemu fungujú hodinky s displejom podobne ako tie ručičkové – zobrazujú čas neustále. Bonusom je potom možnosť priebežne ukazovať rôzne údaje o cvičení, prvky na ovládanie hudby, okolitú teplotu a podobne.
V prípade väčšiny zariadení je možné Always On Display pomerne výrazne prispôsobiť. Napríklad v prípade smart hodiniek Apple Watch sú k dispozícii desiatky designov (tzv. faces – tvárí, vzhľadov), z ktorých si každý môže vybrať ten, ktorý mu sedí najviac – od bežných hodinových ručičiek cez ich zaujímavé farebné variácie až po ciferníky sledujúce športový výkon.
A podobne to funguje aj v prípade mobilných telefónov: hodinkám obvykle môžete vybrať jeden z celého radu analógových aj digitálnych vzhľadov, zobrazovať notifikácie rôznymi spôsobmi, alebo si na displeji permanentne nastaviť jednoduchú grafiku, animáciu či napríklad kalendár. Základným predpokladom Always On Display telefónov je však OLED displej. Prečo?
Za to, že môže fungovať súčasným spôsobom, vďačí Always On Display hlavne moderným OLED displejom. Bez nich by síce niečo ako AOD existovať mohlo, ale bez väčšiny predností, ktoré dnes má. K nim patrí výrazne nižšia spotreba, než akú má plne aktívny displej, a s tým súvisiaca schopnosť udržiavať neaktívne časti displeja vypnuté. To LCD nedokážu, pretože fungujú inak ako OLED (Organic Light Emitting Diod) displeje.
Princípom LCD (Liquid Crystal Display) je konzistentné podsvietenie, ktoré displej presvecuje rovnakou intenzitou vo všetkých jeho častiach. Obrazu dávajú vzniknúť až tekuté kryštály umiestnené pred týmto podsvietením. Tie po privedení elektrického prúdu menia svoje vlastnosti a svetlo môžu alebo nemusia prepustiť.
Pokiaľ vidíte na LED displeji čiernu farbu, v skutočnosti o absolútnu čiernu nejde, pretože podsvietenie je pod vrstvou tekutých kryštálov stále aktívne. Kryštály sú len „uzavreté“, aby svetlo prepúšťali v čo najnižšej možnej intenzite. Výsledkom je v najlepšom prípade tmavomodrá alebo sivá farba, a navyše má LED displej kvôli podsvieteniu rovnakú spotrebu, či zobrazuje bielu, alebo čiernu farbu.
OLED displeje majú v tomto smere veľkú výhodu. Ich princíp nie je založený na podsvietení, ale na organických diódach, ktoré po privedení elektrického prúdu samé svietia. To znamená, že čierne časti displeja sú skutočne vypnuté a nespotrebúvajú žiadnu energiu. V dôsledku tejto vlastnosti je celková spotreba OLED displeja s aktivovaným AOD relatívne nízka. A navyše je vypnutý displej na pohľad krajší, pretože vďaka absencii ostrého prechodu displej – rámik obvykle dobre splýva s telom zariadenia.
Pre niekoho môže byť pomerne výrazným problémom Always On Display zvýšenie spotreby telefónu, teda zníženie jeho výdrže. OLED displej síce zobrazuje v móde AOD len pár pixelov, a navyše často s nízkym jasom, aj tak ale ide o jednu z prvých funkcií, ktorú by ste mali vypnúť, pokiaľ chcete zo svojho telefónu vyžmýkať dlhšiu výdrž.
Magazín Techspot výdrž testoval na dnes už staršom Samsung Galaxy S7 a dospel k záverom, že aktívny AOD spotrebuje za 18 hodín zhruba o 10 – 12 % viac batérie ako neaktívny AOD. Za hodinu je to teda 0,59 – 0,65 % batérie a z praxe je vidieť, že podobné hodnoty dosahujú aj dnešné telefóny. Či je to zásadná hodnota, musí každý zhodnotiť sám podľa spôsobu, akým telefón používa.
Druhým neduhom, ktorý sa v spojení s Always On Display často skloňuje, je „vypaľovanie“ pixelov. Jednou z nevýhod OLED displejov je náchylnosť organických diód na opotrebenie, ktoré označujeme práve ako „vypálenie“. Pokiaľ k nemu dôjde, môže sa prejaviť nepatrnou, ale nezvratnou prítomnosťou niektorých obrazcov. Vždy ide o také obrazce, ktoré boli na obrazovke dlhú dobu statické. Podobným problémom trpeli plazmové televízory – logo často sledovanej televíznej stanice mohlo zostať na obrazovke permanentne „vypálené“ a jeho obrys bol znateľný aj pri sledovaní filmov z DVD.
Je zrejmé, že by sa mohol tento problém týkať aj mobilných obrazoviek využívajúcich funkciu Always On Display, ale väčšinou to tak nie je, pretože výrobcovia s prevenciou takých chýb počítajú. Od plazmových televízorov aj prvých OLED displejov ušli dnešné zobrazovacie panely dlhú cestu a voči vypaľovaniu už príliš náchylné nie sú. AOD majú navyše často poistku v tom, že sa zobrazované prvky (hodiny, kalendáre, notifikácie atď.) raz za čas trochu posunú. Pre pozorovateľov je takýto posun takmer neznateľný, obraz je ale pohyblivý a neprispieva k degradácii panela takýmto dielom.
Always On Display je jednou zo zaujímavých funkcií dnešných telefónov. Na displeji dokáže neustále zobrazovať základné informácie ako čas alebo notifikácie, a to je výhoda, ktorá vo väčšine prípadov prevažuje nad o niečo rýchlejším vybíjaním batérie.