• Autor: Jiří Fait
Séria Disciples sa v minulosti potýkala so stigmou „Heroes klonu“, išlo však o pomerne nespravodlivú nálepku. Aj keď sú Disciples žánrovo podobné sérii Heroes of Might and Magic, obe značky majú dosť odlišné herné mechaniky a vzhľadom na to, že som skôr zástancom riadenia menších jednotiek oproti masívnym vojskám, Disciples mi v tomto smere sedí viac. Posledný prírastok s názvom Disciples: Liberation ma v tomto presvedčení len utvrdzuje a čo viac – tiež ukazuje, že podobným titulom rozhodne ešte neodzvonilo. Ak ste nad Disciples: Liberation zlomili palicu, možno vás táto recenzia presvedčí o tom, že išlo o predčasné rozhodnutie.
zdroj: Frima
Rad fanúšikov (patrím medzi nich) na sériu Disciples narazil až v prípade druhého dielu, ktorý nás očaril svojou temnou, gotickou atmosférou, podareným soundtrackom a vizuálom, vďaka ktorému vyzerali takmer všetky jednotky a hrdinovia ako nadprirodzené bytosti, ktoré vzišli zo štetca starodávnych maliarov. Všetko navyše pôsobilo oproti Heroes of Might and Magic (HOMAM) tak nejako „inak“.
Bezmenné zástupy armád tu nahrádzali jedinci, ktorých ste postupne cvičili a vylepšovali, hrdinovia sa oproti HOMAMu zúčastňovali bojov oveľa aktívnejšie, bojové polia boli menšie a kompaktnejšie a mohli ste mať iba jedno hlavné mesto, ktoré nesmelo padnúť do rúk nepriateľov. Obrí mikromanagement armád, hrdinov a miest z HOMAMu bol v Disciples výrazne zjednodušený, čo si séria udržala až do dnešných čias. Disciples III: Renaissance (neskôr Disciples III: Reincarnation) pod vedením ruského tímu Akella sa pokúsilo značku oživiť v modernej 3D grafike, ktorá by si zároveň zachovala niečo z toho „gotického feelu“ z čias 2D ilustrácií v Disciples II. Titul bol však sužovaný bugmi, nedorobkami a nepodareným bojovým systémom, a aj keď sa neskôr tvorcovia vytasili s prepracovanou verziou, škoda už bola napáchaná a hre sa vôbec nedarilo.
Priznám sa, že v Disciples III: Reincarnation som strávil veľa času, pretože tento „remaster“ ma aj napriek svojim pretrvávajúcim nedostatkom naozaj bavil. Po vzhliadnutí prvotného a veľmi zvláštneho trailera (pozri nižšie) na Disciples: Liberation som skutočne nevedel, čo si mám myslieť. CGI video bolo v tomto prípade skutočne zavádzajúce, pretože okrem hlavnej postavy mi nepovedalo zhola nič o tom, ako bude titul vyzerať.
Neskoršie gameplay ukážky potom zrejme ešte viac znervóznili skalných fanúšikov série – všetko pôsobilo až príliš farebne, gotická atmosféra bola fuč a čo to? Dialógové voľby? Kde sú mestá? Neobmedzený pohyb? Je toto stále Disciples? Je a nie je... Je celkom prirodzené, že sa hry, rovnako ako ostatné médiá, neustále vyvíjajú a menia. Vývojári musia nájsť ten správny balans medzi evolúciou a zachovaním pôvodných prvkov, vďaka ktorým si hra získala obľubu. Ak príliš uprednostnia jeden aspekt a druhý sa vytratí, kritici a hráči im to dajú zožrať, čo v dnešnej dobe zabolí dvojnásobne. Myslím si však, že vás môžem upokojiť – Disciples: Liberation sa v tomto ohľade podarilo a servíruje nám novodobú pochúťku na nostalgickom tanieri.
V Disciples: Liberation sa opäť vraciame do krajiny, kde to všetko začalo. Áno, oproti inej sérii sa neteleportujeme na novú planétu, ktorá by nám zamotala hlavu novými postavami, príbehom a lore (pozerám na teba, HOMA V). Bohovia Nevendaaru už majú všetkého toho bojovania v ich mene dosť, niektorí sa jednoducho zobrali a odišli, iní „zomreli“ alebo sa vytratili nevedno kam po udalostiach z Disciples II a III. V tejto chvíli prichádza na scénu istá Avyanna a jej kamarát z detstva Orion. Zo začiatku celkom obyčajní žoldnieri, ktorí budú neskôr prepisovať dejiny sveta.
Avyanna si dá za úlohu „oslobodiť“ Nevendaar, ktorý sa momentálne zmieta na vlnách anarchie a mocenských hier. Slovo oslobodiť dávam do úvodzoviek úmyselne, pretože ani samotná hlavná postava zo začiatku nevie, ako túto úlohu vykonať, a čo by to malo obsahovať. Disciples: Liberation je z časti RPG, vďaka čomu tu máme dialógové voľby, ktoré majú reálny vplyv na príbeh (a tiež konce hry), takže spomínané oslobodenie môže dopadnúť všelijako.
Dôležitý je fakt, že sa v podstate budete snažiť na svoju stranu získať čo najviac frakcií tohto sveta. Tie zahŕňajú ľudské impérium, légiu zatratených (démoni), elfov a nemŕtvych. Navštívite každý z týchto národov, budete pre nich plniť rôznorodé úlohy, zrádzať ich v prospech iných frakcií, alebo sa jednoducho budete snažiť hrať to na všetky strany. Nikdy sa však nezavďačíme úplne každému, čo môže mať neblahý vplyv na váš herný štýl.
Ako som to myslel s tým herným štýlom? Disciples: Liberation obsahuje iba jedno mesto, ktoré má obmedzené pole pre výstavbu budov. Oproti predchádzajúcim inštaláciám tak bude fakticky pôsobiť ako „hub“ pre všetky národy sveta Nevendaar, pretože tu môžete stavať všetky budovy ostatných frakcií. Má to ale háčik – ak si chcete postaviť kláštor pre paladínov, musíte mať plány (blueprints), ktoré dostanete len v prípade, že plníte také úlohy, ktoré uspokoja ríšu ľudí. Zapáčili sa vám elfí lukostrelci? Potom s nimi radšej buďte zadobre, inak vám zostanú elfské kasárne na prvej úrovni.
Vo väčšine prípadov budete čeliť morálnym dilemám, ktoré zahŕňajú napríklad pomoc elfím utečencom, čo by ale naštvalo ľudské impérium a sťažilo tak výstavbu pokročilejších budov pre túto frakciu. Treba pamätať na to, že máte len jedno mesto, a aj keby ste boli teoreticky zadobre s každým, všetky budovy sem jednoducho nenapcháte. Je vždy lepšie si zo začiatku určiť jednu, maximálne dve frakcie, na ktoré sa sústredíte. Tento faktor by sa z počiatku mohol javiť ako nedostatok, ale v priebehu hrania som zistil, že dáva zmysel – každý národ má svoju históriu, pohnútky a ciele a tie sa jednoducho nestotožnia s ostatnými.
Vďaka tomu potom Disciples: Liberation ponúka nutnú dávku znovu hrateľnosti – nech už si zo začiatku stojíte za svojím rozhodnutím ostať verní jednej frakcii akokoľvek, neskôr vás bojovníci a monštrá druhej frakcie „presvedčia“, že to možno skúsite aj s nimi. Okrem výstavby budov si v Ylliane budete vylepšovať nájdenú výstroj, rozprávať sa so spoločníkmi a upgradovať svojich bojovníkov, ktorí sú po vzore predchádzajúcich Disciples prezentovaní opäť ako jednotlivci s vlastnou úrovňou a štatistikami.
Každá jednotka je tu vlastne taký „malý hrdina“ – má svoje údaje, odolnosti na rôzne elementy, úroveň a tiež dve aktívne, jednu pasívnu a jednu „podpornú“ schopnosť. Tieto podporné schopnosti využijete v prípade, že túto jednotku postavíte v bojisku na jedno z troch „záložných“ miest, kde sa budú pasívne podieľať na priebehu šarvátky: niektoré jednotky vám zvýšia morálku, iné vám na začiatku boja zakúzlia čiastočnú neviditeľnosť na celú vašu armádu a podobne. Vzhľadom na to, že každá jednotka, monštrum alebo spoločník má svoju vlastnú súpravu schopností, možností kombinácií je tu naozaj množstvo.
Počas hrania na svoju stranu môžete získať spoločníkov, ktorí vám môžu (ale aj nemusia) pomôcť vo vašej úlohe. Tí sú výrazne silnejší ako klasické jednotky, a navyše ich môžete vybaviť zbraňami a magickým kryštálom (tie možno aplikovať aj na obyčajné jednotky), ktoré upravia alebo vylepšia fungovanie niektorých štatistík a schopností. Okrem Avyanny si však môžete do boja vziať iba dvoch ďalších, inak by hra bola až príliš jednoduchá.
Oproti starším Disciples sa pohybujete po hlavnej mape bez obmedzenia a do ťahového režimu sa hra prepne až v prípade súboja. Po mape sa v reálnom čase pohybujú aj skupinky nepriateľov, ktorým môžete ujsť, a keďže tu nie sú nepriateľskí hrdinovia a titul je primárne zameraný na príbehovú kampaň, dáva táto zmena zmysel. Ďalší príklon k RPG je tiež samotná Avyanna a jej skill tree a inventár, oboje sú naozaj rozsiahle. Malú výčitku tu mám ale k lootu, ktorého je síce veľa a je kvalitatívne rozlíšený, ak ho však nebudete po každom náleze kontrolovať, za chvíľu sa budete topiť vo výbave. Rozdiely medzi nimi sú väčšinou malé a neuškodila by tu väčšia variabilita, ktorá sa nespolieha len na zvýšenie obratnosti, sily alebo lepšiu percentuálnu odolnosť voči niektorému elementu. Nepotrebné vybavenie môžete našťastie rozložiť na suroviny.
Tie tu tiež hlásia návrat a po vzore HOMAMu a predchádzajúcich Disciples budete zaberať bane, píly a zdroje magickej energie. Keďže beží strategická mapa v reálnom čase, suroviny sa vám hromadia v hlavnom meste postupne počas hrania. Disciples: Liberation navyše pekne odsýpa vďaka možnosti „Conquer“, ktorá automaticky vyrieši priebeh bitky vo váš prospech, ak narazíte na slabučkú skupinu nepriateľov. Jednoducho – celá hra je stavaná tak, aby ste si viac užili príbeh a zásadné bitky, než aby ste spravovali masívne armády, znovuzaberali mestá a bane, ktoré vám zobral protivník a snažili sa vybudovať si armádu, o ktorú ste prišli pri neuváženom vstupe do dračej kobky.
Na koniec musím uznať, že aj keď som zo začiatku absenciu „gotického feelu“ trochu oplakal, Disciples: Liberation mi vďaka svojej plejáde rôznorodých a unikátnych monštier so svojimi schopnosťami prirástlo k srdcu a čo sa týka grafiky, ani tá nezaostáva a vo výsledku to nie je všetko tak farebné, ako som sa spočiatku obával. Príbeh nie je ktovieaké terno a dabing niektorých postáv (okrem Avyanny) je občas úsmevný, nakoniec to ale všetko slúži svojmu účelu. Len škoda, že nadabované sú len hlavné úlohy – tie vedľajšie s nemými obrázkami a textom potom pôsobia trochu nedotiahnuté.
Ak by tvorcovia viac zapracovali na rôznorodosti výbavy, bol by som ešte spokojnejší. Disciples: Liberation avšak vďaka svojmu RPG poňatiu, ktoré je výrazne zamerané na nepreberné množstvo štatistík, efektov kúziel, schopností a bojovníkov dodáva tejto sérii svieži nádych. Už teraz viem, že si titul vyskúšam znova, pretože ponúka toľko odlišných spôsobov, ako ho hrať. Vzhľadom na to, že som po celý čas hrania nenarazil na jediný bug, zásek alebo pád do operačného systému, mohla by Disciples: Liberation výraznejšie uškodiť snáď len slabá (či skôr takmer neexistujúca) marketingová kampaň. Spočítané a podčiarknuté – je to iné, je to nové, a predsa tak známe. Tu ani tak nezáleží, či ste fanúšikmi pôvodnej série, tejto hre by ste mali dať šancu, ak ste aspoň trochu takticko-RPG pozitívni.
• zdroje: vlastné
Záverečné hodnotenie
Taktické RPG Disciples: Liberation od štúdia Frima a vydavateľa Kalypso Media vyšlo 21. októbra 2021 pro PC, PS5, PS4, Xbox Series X/S a Xbox One.
Táto recenzia bola napísaná pre PC verziu hry. Kľúč pre recenziu poskytol vydavateľ Kalypso Media.
Okrem slabšieho príbehu, záplavy zbytočného lootu a niektorých vedľajších dialógov nemám Disciples: Liberation veľmi čo vytknúť. Súboje sú zábavné aj päťdesiatykrát, rozdielnosť frakcií nabáda k novému rozohraniu a svet Nevendaaru je natoľko zaujímavý a komplexný, že ani tak nevadí spomínaný slabší príbeh. Teraz len dúfať, že hra nezapadne v herných dejinách v záplave „väčších a drahších“ titulov, pretože minúť túto taktickú/RPG lahôdku by bola naozaj škoda!
Klady
Zápory
Jiří Fait
Volám sa Jiří Fait a dalo by sa povedať, že videohry sú motorom môjho života už od doby, čo sa mi po prvýkrát dostala pod ruku guľôčková myš. Takže som vlastne taký herný „boomer“ a som na to patrične hrdý. Okrem športu, ktorý pod EA a 2K prišli o dušu, nepohrdnem takmer žiadnym žánrom, pokiaľ ma príbeh danej hry udrží pred monitorom. Na poli hernej žurnalistky zo seba stále oklepávam neskúsenú zelenú trávu, ale o to väčšia zábava je krôčik po krôčiku sa posúvať vpred.
Minimálne HW požiadavky | Odporúčané HW požiadavky | |
---|---|---|
Operačný systém | Windows 10 64-bit | Windows 10 64-bit |
Procesor | Intel Core i5-6402P | AMD Ryzen 1300X | Intel Core i5-7600K | AMD Ryzen 1700 |
Grafická karta | NVIDIA GeForce GTX 960, 4 GB | AMD Radeon R9 380, 4 GB | NVIDIA GeForce GTX 1660 Ti, 6 GB | AMD Radeon RX 590, 6 GB |
DirectX | DirectX 11.0 | DirectX 11.0 |
Operačná pamäť | 8 GB | 16 GB |
Pevný disk | 8 GB | 8 GB |
• Zdroj: Steam (21. 10. 2021)
Chcete si uľahčiť výber? Nižšie pre vás máme tipy na vhodné herné počítače podľa náročnosti.