Expeditions: Rome (RECENZIA) – Roma victrix!

Expeditions: Rome (RECENZIA PC) – Obsah článku

1. Vražda v rodine a politické machinácie
2. Príbeh v Expeditions: Rome hrá zo začiatku druhé husle
3. Mix stratégie a RPG, ktorý funguje
4. Expeditions: Rome – Veni, vidí, vici?
5. Recenzia Expeditions: Rome: záverečné hodnotenie
6. HW nároky na hru Expeditions: Rome PC

Vražda v rodine a politické machinácie

---

Bolo nebolo, písal sa rok… ono to je vlastne jedno, pretože aj keď Expeditions: Rome zachováva niektoré dobové udalosti a reálie, vývojári si tu nechávajú priestor na fantazírovanie, čo je len dobre. Tak teda aspoň na priblíženie – začiatok Expeditions: Rome sa odohráva niekde medzi rokmi 118 až 57 pred naším letopočtom. Váš otec je zapletený do politických machinácií Ríma a následne je úkladne zavraždený. Z obavy o váš život vás matka posiela za rodinným priateľom, istým vojvodcom so zvláštnym menom – Lucius Licinius Lucullus (naozaj sa takto volal).

Ten navyše práve rieši hospodársku krízu v Anatólii (Malá Ázia) a snaží sa uhasiť plamienky potencionálnej občianskej vojny. Táto oblasť síce momentálne patrí Rímu, ale nemuselo by to tak zostať navždy. Vojvodcovi preto váš príchod príde k ruke, pretože na vás teraz môže hodiť všetky svoje problémy. Spomínate si, ako vás mama poslala do bezpečia? Teraz ste vo vojenskom tábore, vymenovali vás za legáta a máte k dispozícii niekoľko tisíc mužov a spurnú provinciu k tomu. Na druhej strane, tu sa s politickým oponentom do krížika zrejme nedostanete.

Príbeh v Expeditions: Rome hrá zo začiatku druhé husle

---

Musím sa priznať, že hneď zo začiatku som príbeh nebral ktovieako vážne. Začalo to už pri tvorbe postavy – vedel som, že sa nakoniec ujmem celej légie a keďže mi Expeditions: Rome dalo možnosť vytvoriť si ženského legáta, neváhal som ani chvíľku. Rome má totiž dialógové možnosti a niektoré voľby môžu výrazne ovplyvniť spôsob, akým vyriešite (alebo pokazíte) určité situácie. Na moje prekvapenie ľudia reagovali na pohlavie mojej postavy a niektorí dokonca vyjadrovali rozhodný nesúhlas nad tým, že by krehká žena mala byť prítomná vo vojenskom tábore (prostitútok sa to asi netýkalo), nieto sa potom zúčastniť bojov.

Keďže ide o hru, všetko je samozrejme možné – moja avatarka všetkým vytrela zrak svojimi schopnosťami, získala si na svoju stranu bývalého gladiátora, generála légie a rímskeho učenca, spriatelila sa s mladým Juliom Caesarom (nekecám) a zažehnala krízu v Anatólii. V tomto poradí, myslím. Každopádne bolo pekné vidieť, že možnosť voľby pohlavia nebol iba kozmetický prívesok (kde slovo „on“ nahrádza „ona“) a obnášalo to aj nové dialógové možnosti a v niektorých prípadoch aj riešenie questu.

Každopádne tu moja zainteresovanosť do príbehu začínala a v prvých častiach hry tiež končila. Mne, ako hráčovi, bolo pomerne jedno, kto zabil môjho otca, prečo sa musím schovať. Dostal som k dispozícii celú légiu rímskych bojovníkov, ktorú som teraz mohol upravovať, vyzbrojovať, kŕmiť a opatrovať! Čert zober politiku Ríma! Ide sa dobývať!

Nejde o to, že by bol príbeh v Expeditions: Rome zlý – skôr má pomalý rozjazd. Nakoniec sa totiž z Anatólie dostanete aj do Egypta, kde sa „spriatelíte“ s Kleopatrou, pomôžete jednému povstaniu a dostanete sa aj do Galie – v tom čase už budete plne zainteresovaní do deja. Celý prvý akt totiž pôsobí ako obrovský tutoriál, tak len vydržte. Ono sa to napokon naozaj dá do pohybu!

Mix stratégie a RPG, ktorý funguje

---

Expeditions: Rome je na prvý pohľad RPG, ktoré v mnohom pripomína Divinity: Original Sin – sú tu prepracované ťahové súboje, v ktorých používate v boji aj prostredie, dialógové voľby neslúžia len na odklikanie dodatočných informácií a máte tu aj spoločníkov, ktorí zasiahnu do vášho rozhodovania, majú svoje ciele a morálku. Nájdete tu aj niekoľko (deväť) herných tried, kedy má každá svoj vlastný strom zručností a svojho legáta a spoločníkov tiež môžete vyzbrojovať, vylepšovať a tak podobne. Jednoducho je tu všetko, čo by malo RPG mať.

Potom je tu aj práca legáta. Svoj tábor musíte vylepšovať, pretože zo začiatku je tu iba pár vojenských stanov, jeden veliteľský a smradľavá latrína. Teda, je toho viac, ale viete, ako to myslím – musíte expandovať a stavať nové budovy, bez ktorých sa armáda nezaobíde. Na to ale potrebujete suroviny a peniaze – pokiaľ práve nekecáte so spoločníkmi alebo nesekáte barbarov v ťahových súbojoch, beháte po strategickej mape a objavujete prostredie okolo seba. Na tejto mape potom môžete svoju légiu vysielať obsadzovať bane, kameňolomy, farmy, a ďalšie strategické miesta.

Nakoniec ide vždy o dobytie územia, k čomu patrí ďalšia herná mechanika Expeditions: Rome – samotný súboj dvoch armád. Nečakajte žiadne prenesenie sa do real-time bitky a lá Total War. Tu je všetko v podstate ťahové, vojská sú vyobrazené pomocou ikoniek a na vás je iba vybrať vhodného veliteľa, urobiť tri zásadnejšie rozkazy a potom už len sledovať, ako sa celá situácia vyvinie. Nejde práve o najzáživnejšiu časť hry, ale táto mechanika tu má svoje miesto, funguje dobre a celú animáciu môžete urýchliť alebo kompletne preskočiť do záverečnej tabuľky, čo je dobre, pretože dobývať budete veľa a často.

O tom vlastne celý Expeditions: Rome je – zabrať územie a posunúť sa na ďalšie. Lenže keď do taktickej stratégie pridáte príbeh, RPG prvky, spoločníkov a ďalšie RPG maškrty, všetko do seba zapadne a ženie vás to dopredu. Stále niečo robíte a nemôžem si vybaviť jediné hluché miesto či situáciu, kedy by som si povedal, že hre dochádza dych. Malú výhradu si však neodpustím – ak máte radi výzvu a máte v krvi hry ako XCOM a Divinity: Original Sin, rozhodne si zvoľte minimálne tretiu obťažnosť (Pompeius). Tá ponúka dobrý balans medzi zábavnou hrateľnosťou a solídnou výzvou. V prípade Caesara (normal) a hlavne Augusta (easy) sa budete pravdepodobne dosť nudiť.

Expeditions: Rome – Veni, vidí, vici?

---

Expeditions: Rome ma, úprimne povedané, v mnohom prekvapilo. Iste, minulé hry, teda Expeditions: Conquistador a Expeditions: Viking boli celkovo dobre prijaté. Ale Rome, podľa môjho názoru, sériu posúva ešte o kúsoček ďalej, pretože si berie to, čo minulé inštalácie robili dobre a všetko vylepšuje. Navyše som sa počas hrania nestretol so žiadnym výrazným bugom (tie pri vydaní hnevali hlavne Expeditions: Viking), teda okrem občasných textúr, ktoré v daných miestach nemali čo robiť.

Z Expeditions: Rome sa dá poznať, že za hrou stojí menšie štúdio, ktoré malo obmedzený rozpočet. Ten bol však použitý viac ako efektívne a výsledkom je titul, ktorý dobre vyzerá, pekný znie a skvele sa hrá. Vydavateľ THQ Nordic by sa mal na tvorcov z Logic Artists zamerať – z hry ide totiž cítiť, že ju tvorcovia robili s láskou a zapálením. Skoro by som až povedal, že v nich drieme „nový Larian“. Do Expeditions: Rome som šiel bez valnejšieho očakávania. odchádzam však ako Expeditions konvertita a s nadšením budem sledovať ďalšie kroky tohto nadaného tímu!

• Zdroje: Vlastné

Expeditions: Rome (RECENZIA)

---

Záverečné hodnotenie

Taktické RPG Expeditions: Rome vyvíja štúdio Logic Artists a vydáva spoločnosť THQ Nordic. Titul vychádza 20. 1. 2022 na PC bez českej lokalizácie.

Kópiu na recenziu poskytla agentúra Dead Good PR.

HW nároky na hru Expeditions: Rome PC

	Minimálne HW požiadavky	Odporúčané HW požiadavky
Operačný systém	Windows 7/10 64-bit	Windows 10 64-bit
Procesor	AMD FX-8350 X8 | Intel i5-4690K	Ryzen 5 3600X | Intel Core i5-9500F
Grafická karta	AMD R9 380, 4 GB | GTX 960, 4 GB	AMD RX Vega 56, 8 GB | GTX 1070, 8 GB
DirectX	DirectX 11.0	DirectX 11.0
Operačná pamäť	8 GB	16 GB
Pevný disk	30 GB	30 GB

• Zdroj: Steam (18. 1. 2022)