Generation Zero (RECENZIA) – na lov robotov

Obsah recenzie Generation Zero (PC)

1. Príbeh Generation Zero pripomína na prvý pohľad klasický horor
2. Poloprázdna mapa plná klonov nie je najlepšou vizitkou
3. Sólisti si hranie Generation Zero kvôli jeho dizajnu veľmi neužijú
4. Lovenie robotov v novinke od Avalanche postráda kúzlo loveckých klasík
5. Recenzia Generation Zero: záverečné hodnotenie
6. HW nároky pre Generation Zero PC

Príbeh Generation Zero pripomína na prvý pohľad klasický horor

• Recenzia: 25. 3. 2019 • Autor: Ondřej Zeman

Prakticky každý druhý horor nám prezentuje študentský život ako jednu veľkú nekončiacu akciu, ktorá sa vždy určitým spôsobom zvrhne na masaker všetkých zúčastnených, z ktorého sa podarí utiecť jednému či dvom vyvoleným. Avalanche Studios sa od známeho konceptu nechcelo príliš odkloniť, pretože dej Generation Zero štartuje v jednej z odľahlejších častí Švédska, v malej chate odtrhnutej od sveta, na ktorej partia školákov oslavovala úspešné zakončenie skúšok. Akonáhle párty skončila, všetci sa odobrali k lodi, ktorá mala predstavovať ich lístok z polostrova, na ktorom bola chatka postavená. Náhle sa však z neďalekej pevniny ozval výstrel, ktorý poslal plavidlo školákov ku dnu.

Uniknúť smrti sa nakoniec podarilo len štyrom šťastlivcom, ktorí vyskočili z lode skôr, ako sa aj so zvyškom ich priateľov navždy ponorila do hlbín. Prvýkrát sa s našou skupinkou preživších stretávame až na brehu, kde sa ihneď po načrtnutí predošlých udalostí vžíváte do kože vami vytvorenej postavy zodpovedajúcej čo najviac vášmu vkusu. Všade okolo vás je tma a primárnym cieľom je minimálne zatiaľ dostať sa do najbližšieho domčeka, v ktorého útrobách sa nachádza neskutočný neporiadok a mŕtvola robotického psa? Áno, Terminátorom sľubovaná vzbura strojov očividne zasiahla Švédsko a vašou jedinou úlohou je ju v zdraví aj s kamarátmi prečkať. Ak chcete prežiť, nezostáva vám nič iné, ako sa vydať na púť po tajuplnom ostrove plnom plecháčov idúcich vám po krku.

Na prezentácii primárnej dejovej linky je podľa môjho názoru zrejmé, že vývojári nemálo vsádzajú na rozsiahlosť herného sveta, do ktorého vás vyšlú. Po väčšinu času budete v Generation Zero po niečom pátrať či niečo objavovať na mape, ktorej hlavným tromfom je spracovanie prírody, s ktorým už majú vývojári z Avalanche Studios bohaté skúsenosti zo svojich loveckých simulátorov. Putovanie lesnatou krajinou, riadne rozoranými poľami a zarastenými planinami som si možno práve kvôli tomuto faktu neuveriteľne užíval, hoci išlo o inak nie príliš živo pôsobiace priestory. Keby do prázdneho sveta dali viac zvieratiek behajúcich v daždi pod korunami stromov, vôbec by som sa na nich nehneval, pretože by mu touto cestou dodali určitú iskru.

Poloprázdna mapa plná klonov nie je najlepšou vizitkou

Ako hráč, ktorý hrá hry už viac ako dve dekády, si pamätám éru, kedy bol otvorený svet vzácnosťou, za ktorú sa vývojárom bozkávali ruky. Prakticky nemuselo ísť ani o riadne vyplnené územia. Všetkým jednoducho stačilo to, že namiesto koridoru dostali k dispozícii niečo, čo sa dalo skúmať dlhšie ako pár hodín. Herný priemysel však v priebehu rokov prešiel určitou evolúciou, rovnako tak som istý vývoj absolvoval aj ja, vďaka čomu už dlhšie nie som schopný akceptovať veľké zle osadené územia, ktoré mi bohužiaľ ponúkol tiež dnes recenzovaný Generation Zero. Už v testovacej verzii, ktorú som mal možnosť vyskúšať pred pár mesiacmi, sa mi nepáčil rad prvkov, stále však išlo o nedokončený titul, čo som bral do úvahy.

Hoci som určite nebol jediný, kto mal voči Generation Zero výčitky po stránke elementárneho dizajnu úrovní, vývojári z Avalanche Studios sa zrejme rozhodli, že nemá zmysel meniť relatívne slušne navrhnutú mapu len kvôli pár otravným kritikom. Finálna verzia ich diela nám teda ponúka zbytočne rozsiahly herný svet, ktorý tvorcovia zaplnili takmer na chlp rovnakými dedinami a mestečkami, typicky sa od seba líšiacimi len rozdielnym rozložením budov v priestore. Tieto stavby majú z neznámych dôvodov navyše takmer totožné interiéry. Veľmi som popravde nepochopil ani klonovanie kostolov a plné uzavretie väčšiny kôlní, kaviarní a krčiem, od ktorých sa dala predsa len očakávať istá miera osobitosti, ktorá obyčajným stavbám úplne chýbala.

Za vyložene kvalitné nie je možné označiť ani úlohové linky, ktoré mi boli v priebehu hrania stavané do cesty. Popravde som si pri prechode herným svetom Generation Zero práve kvôli spracovaniu tohto aspektu veľmi často spomenul na Fallout 76, v ktorom som dostával zákazky od mŕtvych tiel, robotických sluhov či z krátkych nahrávok. Plecháčmi napadnutý švédsky polostrov je na tom v tomto smere veľmi podobne ako Západná Virgínia, na živú dušu tú nenarazíte, ani keby ste veľmi chceli. Ľudia tu boli nahradení útržkami papiera, správami v záznamníku, dočasne fungujúcimi vysielačkami a mapami s vyznačenými bodmi, na ktorých samozrejme nájdete opustené úkryty plné nespotrebovaných zásob, munície a zbraní. Úprimne som dúfal v to, že aspoň v určitých miestach narazím na preživších, ktorým budem môcť pomôcť, nakoniec som mal ale smolu.

Sólisti si hranie Generation Zero kvôli jeho dizajnu veľmi neužijú

Aj keď sa Generation Zero na prvý pohľad tvári ako hra, ktorú môžete bez väčších ťažkostí hrať sami, je to obyčajný klam, pretože ide o dielo zacielené na navzájom spolupracujúce skupinky hráčov. Keďže som bol do Švédska vyslaný vývojármi z Avalanche Studios bez mojich redakčných kolegov, veľmi často som čelil situáciám vytvoreným na mieru niekoľkočlenným partiám disponujúcim väčšou palebnou silou než jednotlivec. Osobne som čakal, že sa tvorcovia trošku vyhrajú s nastavením obťažnosti tak, aby si prieskum ich diela mohli užiť ako samotári, tak aj neplnohodnotné družiny. Vo finále sa bohužiaľ na definovanie úrovní náročnosti úplne vykašlali, takže si ich hru užijete len s kompletným tímom, ktorý je občas skutočne náročné naplniť do ideálneho stavu.

Pri hraní v partii celková náročnosť stúpa vcelku rozumnou rýchlosťou. Na štarte sa stretávate s menšími skupinami robotov s elementárnymi zbraňami. Tí sú po niekoľkých minútach hrania nahradení efektívnejšími strojmi, s ktorými sa vďaka prítomnosti silnejších plecháčov tiež nebudete stretávať večne. Keby bol počet životov a efektivita nepriateľov definovaná počtom hráčov ako v iných kooperačných hrách, zrejme by nezostalo veľa priestoru pre kritiku. Na všetkých tu ale platí jeden meter, čo robí z neskorších fáz hry výzvu, s ktorou sa jednotlivec nemá ako vysporiadať, pretože nemá po ruke dostatočnú palebnú silu, ani počet životov, s ktorých pomocou by ustál nápor presily. Určitou barličkou pre lovcov samotárov by mohla byť možnosť aktivovať si väčší počet špecializácií, čo tu nie je možné.

Špecializácie predstavujú posledné stupienky jednotlivých evolučných stromov, cez ktoré vašej postave vo finále určíte jednu z ôsmich špecifických rolí. Zamerať sa dá na boj, podporu, prežitie či používanie technológií, s ktorých pomocou je možné obrátiť robotických protivníkov proti ich vlastným spolubojovníkom, ktorí ich vďaka vašim schopnostiam začnú považovať za zástupcu ľudského druhu. K vývoju tu potrebujete vždy určitý počet skúsenostných bodov. Tie v Generation Zero získate elimináciou nepriateľov, plnením úloh a utekaním. Áno, vidíte správne. Aj uvážlivejší hráči voliaci ústupovú taktiku namiesto boja tu dostanú za svoj postup pár bodíkov. Najvyššie hodnotenie však dostanú samozrejme bojovníci, ktorí zrazia mašiny na kolená a vezmú si od nich švédsky polostrov späť.

V boji proti gigantickým plecháčom bude možné použiť rôzne typy taktík. Už spomínaní majstri taktických ústupov môžu využiť pozornosť pútajúce delobuchy, plynom napchaté bomby a prísavné svetlice, ktoré urobia z protivníka jasne žiariaci cieľ, ktorému žiadny z jeho kamarátov neodolá. Skutoční bojovníci sa naopak môžu vybaviť pištoľami, odstreľovacími puškami, brokovnicou, útočnými puškami, granátmi a raketometmi, s ktorých pomocou sú schopní nakoniec poslať k zemi aj tvrdšie monštrum, ktoré sa im odváži postaviť. Škála robotov, s ktorými sa dá stretnúť, sa mi v Generation Zero zdala relatívne rozsiahla, nájsť v nej môžete obrie mechy, rýchle lovecké psy, bojové drony a malé žabky, na ktoré by si človek kvôli nostalgii vzal najradšej páčidlo.

Lovenie robotov v novinke od Avalanche postráda kúzlo loveckých klasík

Lovecké simulátory od Avalanche Studios mali vždy určité čaro, ktoré k nim lákalo rôzne skupiny hráčov bez ohľadu na to, či lovu holdovali alebo nie. Generation Zero sa v mnohých ohľadoch podobá klasickým FPS simuláciám z dielní tohto zavedeného štúdia, chýba mu však iskra, ktorá by v človeku vyvolala plameň, vďaka ktorému by jeho hraním strávil pokojne aj niekoľko desiatok hodín bez toho, aby sa začal nudiť. Keby vyšlo pred pár rokmi, zrejme by malo vysokú šancu na úspech. Okrem vizuálne relatívne veľmi pekného herného sveta, obstojného vývoja a určitého dejového pozadia však disponuje aj nie príliš odlišnými mestami, nevýraznými úlohami, bugmi a súbojovým systémom, na ktorom by sa dalo veľa zlepšovať, čo je hlavným dôvod, prečo si nakoniec neodnáša nijako vysoké hodnotenie.

Generation Zero je FPS walking simulátor so zbytočnými akčnými fázami, ktorý je určený predovšetkým pre kooperačne zmýšľajúcich hráčov prechádzajúcich sa krajinou a preskúmavajúcich každučký kus mapy. Osobne by som investíciu do tohto kúsku odporúčil predovšetkým fanúšikom diel podobných Dayz, ktorí namiesto PvP skôr preferujú PvE. Nemalým oblúkom by sa mu mala vyhnúť tá časť čitateľov, ktorá holduje kvalitným príbehom, intenzívnym bitkám, unikátnemu návrhu lokácií a plnohodnotnej hrateľnosti. Keďže sa sám zaraďujem medzi druhú spomínanú skupinu, odporúčam vám nákup len v prípade citeľnej zľavy, kedy si s vami Generation Zero zaobstarajú snáď aj priatelia, s ktorými ho budete hrať.

Táto recenzia bola napísaná pre PC verziu.

• Zdroje: Vlastné

Recenzia Generation Zero: záverečné hodnotenie

Hodnotenie 64 % Alza.sk

Hlavné parametre: Hrateľnosť

63 %

Audiovizuálne spracovanie

75 %

Znovu hrateľnosť

60 %

Klady

• Kvalitne spracovaná príroda
• Rozsiahla paleta zbraní a vývojových zručností
• Určité dejové pozadie
• Zaujímavo navrhnutí roboti

Zápory

• Klonovanie budov
• Riadne nevyplnený herný svet
• Bugy
• Nevýrazné úlohy
• Priemerný súbojový systém

Ondřej Zeman

Moje meno je Ondřej Zeman. Hernej žurnalistike sa venujem už viac ako sedem rokov, počas ktorých som mal možnosť vypracovať sa z herného blogera na plnohodnotného žurnalistu na serveri Zing.cz, z ktorého som po čase odišiel na Alza Magazín. Aj keď som hrdým vlastníkom konzoly Nintendo Switch, mojou najväčšou vášňou je hranie na PC, kde som mal možnosť zrecenzovať už viac ako dve stovky rôzne kvalitných titulov. Slabosť mám primárne na ťahové RPG, indie projekty, prepracované FPS a komplexné stratégie.

Generation Zero – Dojmy z hrania

1. Keď sa pokojný výlet zvrhne v boj o život
2. Generation Zero vám ukáže, že v jednote je sila
3. Bez munície robota len tak nezložíte
4. Likvidácia robotov má v Generation Zero niečo do seba
5. HW nároky pre Generation Zero PC

Keď sa pokojný výlet premení na boj o život

• Dojmy z hrania: 23. 10. 2018 • Autor: Ondřej Zeman

Niektoré časti Švédska rozhodne neprekypujú životom, čo z nich robí miesta vyhľadávané divokou mládežou. Spolu s partiou priateľov ste sa jedného krásneho dňa vydali na malé súostrovie, kde ste plánovali poriadne osláviť víkend. Po akcii ste sa chceli vrátiť do školy, vaša loď však bola predtým, ako ste na ňu stihli nastúpiť, zničená projektilom vystreleným z neďalekého pobrežia. Teraz sa spolu so svojimi spolužiakmi snažíte dostať preč z miesta plného hmiel a tajomných robotických nepriateľov, ktorí sa vás z neznámych dôvodov snažia eliminovať pomocou najmodernejších technológií.

V uzavretej Bete sme spolu so zvyškom preživších odštartovali svoju cestu v neveľkom domčeku, ktorého útroby nám po krátkom hľadaní vydali nijako zvlášť efektívnu pištoľ, niekoľko obväzov, šperháky a ďalekohľad. Najviac nám v tejto etape hry samozrejme poslúžila posledná spomínaná vec, pretože sme vďaka nej mohli z neďalekej kostolnej veže preskúmať okolie, bez toho aby sme sa priamo stretli s krvilačnými robotmi, ktorých hliadky križovali krajinu. Okrem toho nám tiež pomohla nájsť zásadné strategické pozície ukrývajúce zásoby a stopy vedúce k informáciám o tom, čo sa v tomto odľahlom kúte Švédska vlastne stalo.

Preskúmavaná oblasť nám ponúkla vskutku úctyhodný pohľad. Minimálne zatiaľ prezentovaná časť herného sveta Generation Zero je po stránke vizuálu spracovaná na jednotku. Vývojári tu rovnako ako vo svojom loveckom simulátore the Hunter: Call of the Wild výrazne zapracovali na dizajne mapy a detailnom návrhu prostredia, v ktorom sa budete po celú dobu hrania pohybovať. V rámci našej dobrodružnej výpravy sme sa pozreli do opustených fariem, vojenských bunkrov, ruín stredovekých hradov či si prešli ulicami mestečka, z ktorého sme následne museli v zhone utiecť. Stretnúť sme sa v tomto diele mohli dokonca so zmenou denného cyklu a premenlivosťou počasia, ktorá v nás zanechala vďaka svojej prepracovanosti veľmi pozitívne dojmy.

Keď sme si poriadne preštudovali okolitú krajinu, vydali sme sa na cestu k ďalším bodom, ktoré úplne uchvátili našu pozornosť. Hoci budov, ktoré bolo možné v Generation Zero riadne preskúmať, rozhodne nebol nedostatok, ich návrh bol slabší ako dizajn herného sveta, s ktorým sa tvorcovia skutočne pohrali. V každom druhom stavení nájdete tú istú nerozohranú šachovú partiu, sériu rovnako položených kolies v priľahlej garáži či podobne rozostlané postele, ktorých majitelia zrejme často chodili na návštevu k susedom, od ktorých štýl stlania nehanebne okopírovali. Do kaviarní a unikátnejších priestorov tu pre istotu nemožno vstúpiť vôbec, takže si buď môžete vychutnať klonované domčeky, alebo nič. Snáď bude finálna verzia spracovaná v tomto smere lepšie.

Generation Zero vám ukáže, že v jednote je sila

S robotickými monštrami sme sa vďaka našej obozretnosti poriadne stretli až po niekoľkých minútach hrania. Na prvú skupinku sa nám podarilo natrafiť pri opustených chatách, ktoré za normálnych okolností obývali drevári. Už z diaľky bolo jasné, že sa v ich okolí určite nachádza pár robotov, pretože mohutné vojenské tanky sa určite samy od seba nezdemolovali. Nečakali sme však, že sa okrem robotického psa vybaveného guľometom objaví počas chvíle ešte rad ďalších podobne navrhnutých protivníkov, ktorí sa pod jeho velením vrhnú v ústrety našej družine. Šarvátka so štvornohými nepriateľmi síce nebola jednou z najdlhších, napriek tomu nám ukázala, že sa tu bez kooperácie nezaobídeme. Protivníci spolu totiž pri boji aktívne spolupracovali, čím nás veľmi nepríjemne prekvapili.

Na začiatku spomínanej bitky nás oceľové zvieratá obkľúčili zo všetkých strán. Stabilne si však udržiavali určitú vzdialenosť umožňujúcu im na nás efektívne strieľať. V okamihu, keď sme sa k niektorému z nich príliš priblížili, prepol sa daný robot do kontaktného režimu a vrhol sa proti nám za podpory ostatných, ktorí do nás sypali jednu dávku projektilov za druhou. Najviac nás zrejme prekvapila zdatnosť, s akou spolupracovali. Vo finále im však presila spolu s taktikou neboli nič platné. Išlo totiž o slabšie typy so strednou palebnou silou, ktoré sme nakoniec zdolali práve vďaka silnejším zbraniam a stabilnej komunikácii.

Pri putovaní univerzom Generation Zero sme sa nestretli len s jedným typom robotických nepriateľov. Do cesty nám bolo postavených ešte niekoľko unikátne fungujúcich plecháčov, ktorí disponovali špecifickým dizajnom aj schopnosťami. Stretnúť sme sa museli s extrémne hlučnými hlásnymi rúrami vznášajúcimi sa pár metrov nad povrchom, nesmierne rýchlymi agresívnymi žabkami pripomínajúcimi headcrawlerov z Half-Life či s gigantickými kolosmi, ktorí najviac obľubujú samotu, ktorá z nich robí zdolateľné ciele. Úprimne dúfame, že po vydaní bude spektrum protivníkov navýšené minimálne o tri až štyri doteraz nepredstavené stroje, aktuálna paleta sa nám totiž zdá dosť chudobná, čo je možno hlavným dôvodom, prečo eliminácia ich zástupcov čoskoro omrzí aj toho najodhodlanejšieho lovca.

Bez munície robota len tak nezložíte

Aj keď niektorí členovia našej skupiny túžili po tom, aby mohli plecháčov likvidovať len v kontaktnom boji, veľa zbraní na to určených bohužiaľ nenašli. Aby som bol presný, na svojej výprave sme nenašli ani jednu smrtiacu hračku, s ktorou by nám bolo umožnené našich nepriateľov rozsekať, rozdrviť či sa na nich inak zblízka vyblázniť. Namiesto sekier, kladív a katán nám bola ponúknutá prijateľná škála nástrojov zameraných na nekontaktný boj. Mohli sme sa vyzbrojiť pištoľami, brokovnicou, puškami a samopalmi, ktoré boli menej efektívne než vzduchovky zacielené predovšetkým na odstreľovanie oponentov z väčšej diaľky.

So základnými verziami zbraní by sme toho popravde veľmi veľa nedokázali. Zničení robotickí nepriatelia vo svojich útrobách vždy našťastie skrývali rôzne predmety. Neraz sme v nich našli lekárničky, nádrže s palivom či futuristické vylepšenia, ktoré bolo možné prekvapivo namontovať na naše staromódne zbrane. Svoje nástroje sme si touto cestou mohli obohatiť o pokročilé optiky či hlavne a čas od času nám ostatky plecháčov ponúkli tiež špecifické typy munície, ktorej spektrum bolo väčšinou definované tým, akého oponenta sme práve pitvali.

Za elimináciu protivníkov sme neboli odmeňovaní len vylepšeniami na zbrane a predmety – okrem hmotných darov sme za každého zničeného nepriateľa dostali tiež niekoľko skúseností, za ktoré sme po čase získali vývojový bodík. Vývoj postáv v Generation Zero ponúka niekoľko odlišných schopnostných stromov. Špecializovať sme sa mohli na úlohy veliteľa, člena špeciálnych jednotiek, ostreľovača, medika, technika, strážcu či hackera, ktorého hlavným benefitom bola možnosť poštvať protivníkov proti sebe navzájom. Aktivovať bolo možné vždy len jednu triedu, takže si vo finále každý člen skupinky musel navoliť povolanie, ktorým by čo najefektívnejšie podporil zostávajúcich spoluhráčov.

Likvidácia robotov má v Generation Zero niečo do seba

Novinka z produkcie Avalanche Studios sa v mnohých ohľadoch podobá na simulátor lovu divej zveri the Hunter: Call of the Wild, ktorý majú títo vývojári tiež na svedomí. Podobne ako v spomínanej poľovníckej akcii aj v Generation Zero narazíte na rozsiahly herný svet, ktorého spracovanie je prekvapivo detailné. Rovnako tak sa tu dosť vsádza na hutnú atmosféru, ktorej ťahúňom je spolu s prepracovaným prostredím tiež soundtrack, ktorý je navrhnutý tak, aby vás permanentne držal v strehu. Samotní nepriatelia nie sú nejako zvlášť desiví, vďaka aktívnej spolupráci sú však schopní nepríjemne prekvapiť kohokoľvek, kto by ich podcenil. Aktuálnej verzii tohto dielka by som vytkol predovšetkým nedostatočné zaplnenie mapy a dosť nevýrazný dizajn budov – tie sa hocikedy podobajú ako vajce vajcu.

Generation Zero v súčasnom stave predstavuje temne ladenú akciu s veľkým potenciálom, ktorá by nám po vydaní mohla ponúknuť dosť špecifický zážitok. Osobne počítam s tým, že rovnako ako v prípade the Hunter: Call of the Wild nepôjde o zážitok pre každého. Keď sa však tvorcom z Avalanche Studios podarí poriadne zaplniť herný svet, vybrúsiť príbeh a navýšiť spektrum zbraní, stane sa ich dielo kúskom, ktorý by bola rozhodne škoda minúť. Generation Zero zatiaľ nemá stanovený dátum vydania, dočkať by sme sa ho mali minimálne na PC v priebehu roka 2019.

Tieto dojmy z hrania boli napísané pre PC verziu.