Halo Infinite (RECENZIA Multiplayer) – Skvelú hrateľnosť kazí nudný battle pass

Halo Infinite Multiplayer (RECENZIA Xbox Series X) – Obsah článku

1. Multiplayer poteší fanúšikov pôvodnej trilógie
2. Jednoduchá, ale zábavná hrateľnosť
3. Halo Infinite má malé arény aj rozľahlé bojiská
4. Menší počet máp vynahrádza skvelý level dizajn
5. Skromný battle pass nedokáže motivovať k ďalšiemu hraniu
6. Aj napriek výhradám multiplayer Halo Infinite odporúčame
7. Recenzia Halo Infinite Multiplayer: záverečné hodnotenie
8. HW nároky pre Halo Infinite PC

Multiplayer poteší fanúšikov pôvodnej trilógie

Pred vývojármi z 343 Industries dávam klobúk dole za spochybnenie zmien v piatom diele a za návrat späť ku koreňom, teda tomu, čo začalo štúdio Bungie. Zatiaľ čo hra pre viacerých hráčov Halo 5 Guardians pripomínala uschnutý vianočný stromček ovenčený pestrofarebnými cingrlátkami reprezentujúcimi pozlátko s nie príliš lákavým obsahom, multiplayer Halo Infinite všetky tie zbytočnosti a moderné pozlátka zahodil a je krásnym živým stromčekom, pri ktorom sa hráči radi zídu a rozdajú si pár headshotov.

Dobre, dosť bolo tých vianočných metafor. Halo Infinite skrátka výrazne osekalo pohybové možnosti vašej postavy, a tak si musíte vystačiť so šprintom, obyčajným skokom (žiadny double jump) a sklzom. Napríklad rýchly úhyb do strany pomocou trysiek zostal už len ako jedna zo schopností, ktoré môžete nájsť v priebehu hrania a použiť ich len niekoľkokrát. Samotný základ je neuveriteľne jednoduchý a taktiež neuveriteľne zábavný.

Zatiaľ čo v prípade príbehovej kampane Halo Infinite som poukazoval na to, že aj skvelá hrateľnosť môže po rokoch začať nudiť, a práve novinky ako vystreľovací hák sú príjemným osviežením, v multiplayeri to napodiv platí skôr naopak. Pri online hraní sa totiž chcete dostať až na dreň herného zážitku, teda kompetitívneho zápolenia s ostatnými hráčmi, ktorí sú sami o sebe dostatočne zaujímavou výzvou, takže nie je potrebné pridávať spomínané okrasy. Multiplayer Halo Infinite sa tak veľmi podobá napríklad Halo: Combat Evolved a vďaka svojej jednoduchosti a priamočiarosti vsádza na elementárnu taktickú akciu. Pripomína tak napríklad mix Counter-Striku a prvých dielov Call of Duty.

Jednoduchá, ale zábavná hrateľnosť

Jednoduchosť a surovosť hrateľnosti spoznáte hneď po prvých sekundách hry, rýchlo sa ale začnete osmeľovať a fungovanie multiplayera sa vám tak dostane okamžite pod kožu, čo je príjemné najmä pre tých z vás, ktorí nechcú riešiť rôzne loadouty, triedy postáv, prídavné zariadenia na zbrane či špecializácie. Neznamená to však, že by išlo o jednoduchú zábavu – čím menej serepetičiek okolo, tým viac záleží na vašich reflexoch, mierení, čítaní mapy a v neposlednom rade ovládnutí všetkých zbraní, ktorých sú v Halo Infinite desiatky a každá funguje úplne inak. 

Zbrane sa rovnako ako granáty objavujú v sandboxovom štýle rôzne na mape, takže o arzenál nikdy nebude núdza, o niečo vzácnejšie sa potom objavujú rôzne špeciálne schopnosti, ako je väčšia výdrž brnenia či zručnosti Master Chiefa z kampane, napríklad stacionárny štít či spomínaný vystreľovací hák. Na mape je ale vždy dostupné práve len také množstvo zbraní a dodatočného vybavenia, aby stále zostala zachovaná základná jednoduchá hrateľnosť. 

Halo Infinite má malé arény aj rozľahlé bojiská

Predchádzajúce odseky sú venované najmä 4v4 režimom, ktoré sa odohrávajú v malých, ale o to lepšie navrhnutých arénach a majú silný športový feeling. Koniec koncov tiež preto sú ranked (hodnotené) zápasy dostupné iba v režime 4v4. Multiplayer sa ale dokáže po vzore príbehovej kampane poriadne rozkročiť a ponúknuť masívne bitky pre 24 hráčov. Tie sú úplne odlišné, a hoci skill potrebujete aj tu, hrá väčšiu úlohu aj náhoda, komu práve vbehnete za chrbát či aké vozidlo sa vám podarí ukoristiť. 

V týchto 12v12 režimoch označených príhodne Big Team Battle sa dostávajú k slovu vozidlá (ako ľudské, tak Covenantov), ale aj stroje schopné lietať. Často tak ide o veľmi zábavné hromadné bitky so skvelou atmosférou, kde v jednej chvíli raketometom rozstrelíte letiaceho Pelikána a v ďalšej sekunde vás drví pod kolesami Warthog. Mňa osobne viac baví práve režim Big Team Battle, na druhej strane pri hre s priateľmi budú mať o niečo väčšie kúzlo práve menšie 4v4 režimy, pretože na veľkej mape medzi množstvom hráčov sa ťažšie koordinujete.

Medzi hernými módmi nájdete klasiky Capture the Flag alebo Team Deathmatch, ale aj Halo špeciality ako taktický 4v4 Oddball, kde je potrebné pre zisk bodov, aby jeden z tímu držal v rukách loptu, čím ale nemôže bojovať, takže ho musia ostatní hráči brániť. Naopak iba pre veľké 12v12 mapy je určený režim Stockpile, pri ktorom sú na mape zhodené tzv. power seeds a cieľom každého tímu je čo najviac ich odniesť na svoju základňu, pričom je možné už ukoristené seedy aj kradnúť druhému tímu. V neposlednom rade tu nájdete aj variácie na klasický Control, kedy je potrebné pre zisk bodov obsadiť niekoľko či dokonca všetky body kontroly.

Menší počet máp vynahrádza skvelý level dizajn

V súčasnej chvíli obsahuje hra iba 10 máp, pričom 7 je pre malé 4v4 arény a len 3 pre Big Team Battle. Rozhodne to je menej, než mnohí očakávali, avšak menší počet máp bohato vynahrádza ich skvelý level dizajn. Malé arény sú dizajnovým skvostom, pretože aj keď nemáte k dispozícii žiadne dvojité skoky či behanie po stene, skúsení hráči dokážu každú mapu pretvoriť na parkúrové ihrisko a preháňať sa po nej ako ninjovia. Mapy pre Big Team Battle naopak skvele kontrastujú s komorným zážitkom z malých arén, neboja sa totiž pompéznych scén, ako sú gigantické delá Banished strieľajúce na UNSC fregaty vznášajúce sa vo vesmíre. Občas som mal iba pocit, že na 24 hráčov sú niektoré mapy až príliš veľké, pretože po respawne až nepríjemne často hľadáte ohnisko boja.

Žalostne mi však chýba možnosť vybrať si nielen akú mapu chcem hrať, ale dokonca aký režim. V menu hry sú okrem hry s botmi len dve položky: Quick play a Big Team Battle, pričom prvý spomínaný spustí matchmaking pre všetky 4v4 režimy a Big Team Battle pre 12v12. Žiadna možnosť filtrovať zápasy podľa mapy či herného módu, čo by vzhľadom na množstvo hráčov (aj preto, že je zadarmo) aj menšie množstvo máp nemal byť absolútne problém. Túto možnosť ponúka hra iba pre súkromné zápasy, kam je možné pozvať len hráčov z friendlistu.

Možné nie je bohužiaľ ani vypnúť crossplay medzi Xboxom a PC. V Big Team Battle režime sa rozdiely medzi hráčmi s gamepadmi a myšou v ruke stierajú, ale v taktických 4v4 arénach je rozdiel markantný a náreky konzolových hráčov, ktorí zásadne odmietajú hrať proti majiteľom PC (aj kvôli aktuálne veľkým problémom s cheatermi) rozhodne chápem. Pritom crossplay je možné vypnúť v hodnotených zápasoch, takže nevidím dôvod, prečo táto funkcia nemôže byť aj pri iných režimoch. Celkovo Multiplayer Halo Infinite pôsobí, ako keby množstvo menších, ale aj väčších funkcií a očividných detailov chýbalo.

Skromný battle pass nedokáže motivovať k ďalšiemu hraniu

Po vzore iných online strieľačiek taktiež Halo Infinite prichádza so systémom battle passu, ktorý svojím fungovaním nijako nevybočuje zo zažitých poriadkov. Každý majiteľ hry dostane zadarmo základný battle pass so stovkou úrovní a tiež možnosť kúpiť si za 1 000 kreditov battle pass platený, rovnako so stovkou levelov (1 000 kreditov stojí približne 10 €, záleží, či si kúpite výhodnejší balíček s viac kreditmi). Jednotlivými úrovňami potom postupujete plnením výziev, ktoré sa každý týždeň menia a akonáhle dosiahnete novú úroveň, odomkne sa vám odmena väčšinou v podobe nejakej kozmetickej úpravy, nového kusu brnenia, XP boostu či možnosti vymeniť jednu z výziev.

Teda systém jednoduchý a osvedčený. Ako platený, tak bezplatný battle pass však patrí k tomu horšiemu, čo som v podobných hrách videl, a to jednoducho preto, že vás na hranie nedokáže motivovať a v niektorých chvíľach vás vlastne aj skôr odrádza. Výzvy, na ktorých postup v battle passe stojí, sú väčšinou nezábavné až otravné, ponúkajú totiž nudnú zmes úloh typu zabi určitý počet nepriateľov s tou a tou zbraňou, či dokonca prejdi nepriateľa určitým vozidlom. Vo výsledku tak hráte skôr pre splnenie otravne špecifických výziev a nie pre zábavu z hrania ako takú, často tak budete odbiehať od cieľa daného herného režimu, kašľať na svojich spoluhráčov a sebecky si plniť svoju výzvu bez ohľadu na všetko ostatné. 

Ďalším problémom je fakt, že odmeny v battle passe nie sú väčšinou príliš lákavé. Dobrú polovicu tvoria rôzne XP boosty a kartičky s možnosťou preskočiť niektoré výzvy, menej priestoru tak zostáva na nové brnenia, dizajnové úpravy a podobne. A keď už na ne dôjde, prevažná väčšina nie je žiadna výhra. Naozaj zaujímavé kúsky sú až v druhej polovici battle passu a vlastne ani netuším, či sa k nim niekedy dostanem, pretože celkový progress je tak pomalý, že aj to vás od hrania skôr odrádza, a to už v tomto smere autori urobili úpravy smerom k lepšiemu.

V porovnaní napríklad s battle passom Call of Duty Warzone je ten v Halo Infinite neuveriteľne nudný, neefektívny, miestami skoro až demotivujúci. Autori si skôr šplhli, že aj po vydaní nového battle passu sa bude možné vracať k tým predošlým, aby ste o nič neprišli: a teraz už chápem prečo. Pri súčasnom tempe sa na stú úroveň toho súčasného totiž asi nikdy nedostanem.

Aj napriek výhradám multiplayer Halo Infinite odporúčame

Hoci nerozumiem tomu, ako mohli vývojári vydať hru s takto zle nastaveným battle passom a absenciou celého radu funkcií, všetko zachraňuje skvelá hrateľnosť a vlastne aj skutočnosť, že multiplayer Halo Infinite je úplne zadarmo bez akýchkoľvek podlých monetizačných trikov na hráčov. V Halo Infinite nenájdete žiadne lootboxy, vždy viete, čo a za koľko kupujete. A pretože je hra zadarmo, nemôžem záverom recenzie dodať nič iné, než aby ste si ju vyskúšali pretože… vás to nič stáť nebude.

Hra pre viacerých hráčov vďaka samotnej podstate kompetitívneho hrania proti živým hráčom šikovne maskuje nedostatky príbehovej kampane, a dokonca sa tu nemôžem ani sťažovať na vizuálne spracovanie. V uzavretých 4v4 arénach vyzerá hra skvele a otvorenejšie mapy sú graficky prinajmenšom uspokojivé. Na Series X hra väčšinu času drží sľúbených 120 fps, hoci za cenu výrazne nižšieho rozlíšenia, takže ani po technickej stránke nie je Halo Infinite príliš čo vyčítať. Pokiaľ do budúcnosti autori pridajú žiadané funkcie a výrazne vylepšia battle pass, multiplayer Halo Infinite tu s nami môže zostať roky.

• zdroje: vlastné

Halo Infinite Multiplayer (RECENZIA)

Záverečné hodnotenie

FPS Halo Infinite vyvíja štúdio 343 Industries a vydáva spoločnosť Xbox Game Studios. Titul vychádza 8. 12. 2021 na PC, Xbox Series X/S a Xbox One.

Táto recenzia bola napísaná pre Xbox Series X verziu.

Hodnotenie8/10 VEĽMI DOBRÉ

Verdikt:

---

Multiplayer je rozhodne tou podarenejšou časťou Halo Infinite. Chýbajú mu síce niektoré zásadné funkcie a výsledné hodnotenie zráža aj zle postavený battle pass, podstatné však je, že základ hry je neuveriteľne zábavný a chytľavý. Vďaka free to play modelu si hru viacerých hráčov Halo Infinite môže každý zadarmo vyskúšať, nehovoriac o tom, že nedostatky môžu autori priebežne opravovať.

Klady

• Vítané zjednodušenia oproti piatemu dielu
• Chytľavá a zábavná hrateľnosť
• Skvele navrhnuté mapy
• Zábavné herné režimy
• Skutočne zadarmo, bez trikov na hráča
• Platnosť battle passu nikdy neskončí

Zápory

• Nemožnosť vybrať si mapu alebo herný režim
• Pomalý systém progresie
• Nezaujímavý battle pass (platený aj zadarmo)

Filip Němec

Hry boli mojím najlepším priateľom aj milenkou už od detstva. O hrách som začal písať už na strednej škole, čím som vysedávanie pri herných strojoch ospravedlňoval najskôr pred rodičmi a teraz pred manželkou. V minulosti som vo forme textu aj herných relácií prispieval do magazínov ako Games.cz, Eurogamer.cz či Zing.cz. V Alza Magazíne mám na starosti herné konzoly všetkého druhu a z hier potom najmä preteky, v osobnej rovine som navyše hlavným strojcom vyostrených diskusií medzi konzolistami a PC Master Race.