Journey to the Savage Planet (RECENZIA) – Humorná satira na vesmírnu kolonizáciu

Obsah recenzie Journey to the Savage Planet (PS4 Pro)

1. Journey to the Savage Planet pobaví satirou na vesmírne cestovanie
2. Samopaly stranou, najskôr musíme katalogizovať faunu aj flóru
3. Zážitok z hrania kazia rozdiely v obťažnosti aj hrateľnosti
4. Zábavná kooperácia bez pridanej hodnoty
5. Journey to the Savage Planet nie je hra pre každého
6. Recenzia Journey to the Savage Planet: záverečné hodnotenie
7. HW nároky pre Journey to the Savage Planet PC

Journey to the Savage Planet pobaví satirou na vesmírne cestovanie

• Recenzia: 27. 1. 2020 • Autor: Filip Němec

Poznáte film Interstellar? V podobnej situácii sa totiž nachádza ľudstvo v hre Journey to the Savage Planet. Zem pustošia extrémne výkyvy počasia, ktoré znemožňujú pestovanie plodín, a pobyt na priamom slnku je obmedzený asi na 30 sekúnd, inak je z vašej pokožky čierny škvarček. Jedinou nádejou na prežitie ľudstva je tak osídlenie cudzích planét a tu vstupujete na scénu vy – odvážny dobrodruh vyslaný do vesmíru firmou Kindred Aerospace. Tá je mimochodom štvrtou najlepšou medzihviezdnou dopravnou službou vo vesmíre, ale čoskoro zistíte, že nejde o žiadnu veľkú výhru.

Ak stále držíte v hlave film Interstellar, robíte dobre, dajte si však bokom všetku serióznosť, realizmus a celkovo veľmi vážnu až depresívnu nôtu. Journey to the Savage Planet je totiž satira na podobné žánre, pripomínajúce napríklad Fallout, hoci v oveľa farebnejšom prevedení. Jasne, ľudstvo je s najväčšou pravdepodobnosťou v háji, a vy zomriete na cudzej planéte úplne sám, ale tak čo, bude to aspoň sranda! Podobne ako spomenutá séria Fallout aj Journey to the Savage Planet je postavené na osobitnom humore o nevyhnutnej skaze ľudstva, vyzdvihovaní kapitalizmu, bez ktorého by toto všetko nebolo možné, a samozrejme na srandičkách, ako sú napríklad reklamy na mobilnú hru MOBAMOBAMOBAMOBILE VR17, ktorú tamojší kritici oceňujú najmä za neuveriteľné množstvo mikrotransakcií.

Samopaly stranou, najskôr musíme katalogizovať faunu aj flóru

Na začiatku hry sa ocitáte na neznámej planéte, ktorá by mala byť osídlená výhradne pôvodnou faunou a flórou. Vašou úlohou nebude ihneď celú planétu skonfiškovať a nárokovať si jej vlastníctvo v mene ľudstva, v úlohe vesmírneho kartografa budete musieť najskôr identifikovať všetky živočíchy a rastliny a dáta odoslať späť na Zem, kde vyhodnotia vhodnosť planéty pre jej osídlenie. Skutočne tak budete preskúmavať každú piaď nového sveta, kde pomocou skenera identifikujete neznáme formy života. Občas sa na vás síce naštve nejaký kvietok alebo podivné vesmírne kurča, ale nič, čo by ste nezvládli.

Hoci je svet Journey to the Savage Planet nečakane rozľahlý a otvorený, neviditeľné hranice bude tvoriť z počiatku chýbajúca výbava, ktorej absencia vám neumožní pozrieť sa do ďalších častí. Postupne si ale vyrobíte primitívnu pištoľku, futuristický vystreľovací hák na prekonávanie väčších prekážok či stabilizátor pre manipuláciu s plodmi rastlín, ktoré môžu explodovať alebo napríklad vytvárať elektrické výboje.

Miernym sklamaním je v rámci príbehovej kampane až nečakane malá voľnosť. Dostanete síce do rúk otvorený a relatívne bohatý svet, ktorý je zábavné objavovať, pretože obsahuje veľké množstvo tajomstiev a vedľajších aktivít, ale ak budete chcieť sledovať predovšetkým príbeh, hra vás bude vodiť za ručičku a neustále posielať z miesta na miesto. Skutočná voľnosť tak prichádza až s dohraním príbehu, čo sa stane približne po 8 hodinách. To už budete môcť naozaj slobodne skúmať každú piaď planéty AR-Y 26.

Zážitok z hrania kazia rozdiely v obťažnosti aj hrateľnosti

V prvých niekoľkých hodinách je hra veľmi zábavná. Interakcia s novými formami života rozhodne nenudí, navyše stále objavujete nové zákutia líšiace sa ako vizuálne, tak aj spôsoby, akými sa po nich pohybujete. Rýchlo však narazíte na niektoré nedostatky. Hra predovšetkým nemá žiadnu mapu, podľa ktorej by ste sa mohli orientovať, čo je v prípade doslova objaviteľskej hry s otvoreným svetom podľa mňa veľká škoda. K dispozícii máte klasickú navigačnú lištu v hornej časti obrazovky, tá je ale len slabou náhradou. Pravdepodobne k tomu majú autori svoj dôvod, ale mne pri hraní klasická mapa skrátka veľmi chýbala, už len napríklad kvôli označovaniu zaujímavých miest, kam by som sa chcel neskôr vrátiť.

Po pár hodinách tiež začnete pochybovať, o čom hra vlastne je. Veľmi ma bavilo preskúmavanie sveta, kde z pištoľky vystrelíte naozaj len výnimočne a úvodnú časť by som označil skoro až za pacifistickú (hoci ak chcete, môžete páliť na všetko, čo sa hýbe). Riešite skôr priestorové puzzle a hádanky, hľadáte tajné vchody a zbierate suroviny na výrobu nástrojov na 3D tlačiarni. Potom ale prídu na rad súboje s bossmi.

Tie sú naopak veľmi ťažké a za roztomilými sýtymi farbami veselého sveta sa razom skrýva skoro až soulsovská hrateľnosť, kedy sa musíte systémom pokus-omyl naučiť správanie súpera, správne ho predikovať a ešte mať dostatok umu a triafať jeho slabé miesta. Prví dvaja až traja bossovia sa ešte dajú zvládnuť, avšak som presvedčený, že s aktuálnym nastavením obťažnosti (nie je možné zvoliť inú) je ten záverečný pri hre sólo (hra ponúka aj kooperáciu pre dvoch hráčov) prakticky nezdolateľný. V určitom bode tak začnete premýšľať, pre koho je hra vlastne určená. Zatiaľ čo väčšinová časť ponúkajúca prieskum nového sveta a zoznamovanie sa s jeho fungovaním je určená pokojne mladším či menej skúseným hráčom, súboje s bossmi sú ťažkou výzvou vyžadujúcou kompletné ovládnutie herných princípov a rýchle reflexy.

Zábavná kooperácia bez pridanej hodnoty

Journey to the Savage Planet som nakoniec samozrejme dohral a záverečného bossa pokoril, ale až v kooperatívnom móde. Pri hraní s kamarátom bolo naopak skolenie záverečného protivníka pomerne jednoduché, pretože hra nijako neupravuje obťažnosť pri hre s ďalším hráčom. Nepošle na vás viac nepriateľov alebo súperom nepridá životy navyše. Takže zatiaľ čo boss vysielal všetky útoky na môjho parťáka, ja som s ľadovým pokojom likvidoval jeho svietivé slabé miesta, čo je mimochodom taktika platiaca na všetkých hlavných protivníkov.

Autori pritom kooperáciu opisujú len ako doplnok, dokonca zmieňujú, že hra pre dvoch nie je nijako extrémne odlišná. Ak by nám hru prezentovali ako dobrodružstvo pre dvoch, ktoré možno v prípade voľby hrať aj sólo, ešte by som dokázal pochopiť priepastný rozdiel v obťažnosti. To isté zažívame v Destiny 2, kde kampaň možno prejsť aj sólo, ale je to naozaj veľmi ťažké (a vlastne aj nezábavné). V tomto prípade je však hra prezentovaná ako klasické singleplayer dobrodružstvo s bonusom vo forme kooperácie pre dvoch hráčov. Vo finále je tak bohužiaľ Journey to the Savage Planet hrou, ktorá je pre jedného hráča zábavná do momentu než narazíte na bossa... a v dvojici zase v týchto okamihoch až nečakane ľahká, pretože dvojčlennému tímu sa obťažnosť nijako neprispôsobí.

Pôjdem teda proti slovám autorov a odporučim vám hrať Journey to the Savage Planet len s ďalším hráčom. Preskúmavanie sveta možno naozaj absolvovať osamote, ale akonáhle príde na súboje, budete v úzkych. Koniec koncov ono to objavovanie cudzej planéty je vo dvojici rovnako predsa len zábavnejšie, hoci na vás nečíhajú žiadne nebezpečenstvá vyžadujúce úzku spoluprácu. Určite ale chápete, že hre skrátka nie je možné odpustiť nevyváženú hrateľnosť, kde kontrast medzi vcelku mierumilovným objavovaním sveta a nekompromisnými súbojmi s bossmi úprimne príliš nechápem. Ak ste sa teda rozhodli, že si Journey to the Savage Planet zahráte s kamarátom, vaše nadšenie zmiernime informáciou, že spoločne dosiahnutý pokrok sa uloží iba hostiteľovi hry, druhému hráčovi už však nie. Tomu zostanú aspoň spoločne získané trofeje a achievementy.

Journey to the Savage Planet nie je hra pre každého

Ak dám ale stranou nekonzistentnosť v hrateľnosti, respektíve nevyváženú obťažnosť (jednoduchý prieskum versus veľmi ťažké súboje), pri hraní som sa inak dobre bavil. Journey to the Savage Planet sa nehrá na nič prevratné, nevymýšľa nové mechaniky a šikovne spája prvky, ktoré hráča bavia. Snáď najsympatickejšie na hre je to, že po dohraní príbehu je stále čo objavovať. Zberateľské chúťky sa tu totiž miešajú so zvedavosťou, mnohé tajomstvá planéty totiž zostanú utajené aj po ukončení hlavnej linky príbehu a ich hľadanie je naozaj zábavné.

Vzhľadom na cenu približne 28 eur nemám žiadne výhrady k množstvu obsahu či dĺžke hry. K vyššie spomenutým chybám si ale pripočítajte niekoľko problémov, ktoré sú možno spôsobené menšími skúsenosťami autorov. Typhoon Studios totiž vzniklo až v roku 2017, aj keď medzi vývojármi je veľa skúsených prebehlíkov napríklad z Ubisoftu. Prekvapila ma napríklad nemožnosť zapauzovať hru, a to aj v prípade, že hráte sami a offline (neraz som za to zaplatil životom). Pred ťažkými súbojmi či náročnými pasážami potom chýbajú checkpointy či ručné uloženie pozície. Mnohokrát som za to autorov preklínal, pretože som kvôli opakovaniu jednej časti musel preskákať veľkú časť mapy asi 15× po sebe.

V prvých hodinách hrania som mal pocit, že Journey to the Savage Planet je titul ako stvorený pre pozvoľný začiatok roka. Pokojná, ale zábavná hrateľnosť s humorným svetom, však skrýva hneď niekoľko neduhov, ktoré bolia o dosť menej, ak hráte v kooperácii. Rozhodne nejde o zlý titul, starostlivo si ale odpovedzte na to, čo od neho očakávate.

Táto recenzia bola napísaná pre PlayStation 4 Pro verziu.

• Zdroje: Vlastné

Recenzia Journey to the Savage Planet: záverečné hodnotenie

Hodnotenie 68 % Alza.sk

Hlavné parametre: Hrateľnosť

65 %

Audiovizuálne spracovanie

70 %

Znovu hrateľnosť

60 %

Klady

• Zaujímavý svet nabádajúci k prieskumu
• Veľké množstvo tajomstiev a skrytých miest
• Zábavná kooperácia, hoci bez špeciálneho obsahu pre dvoch hráčov
• Skvelá satira na vesmírnu kolonizáciu a vymretie ľudstva

Zápory

• V režime pre jedného hráča veľmi náročné súboje s bossmi
• Veľké rozdiely v obťažnosti
• Absencia klasickej mapy
• Postup hrou sa v kooperácii uloží iba hostiteľovi

---

Journey to the Savage Planet (PS4) – Verdikt:

Journey to the Savage Planet rozhodne nie je titul pre všetkých. Tí z vás, ktorí hľadajú pokojnú a nenáročnú hrateľnosť plnú objavovania a lúštenia priestorových hádaniek, budú spočiatku nadšení, rýchlo vás ale prekvapia pomerne náročné súboje s bossmi, ktoré sú výzvou aj pre nadpriemerne zdatného hráča. Jasné odporúčanie od nás dostanete len v prípade, že plánujete prejsť hru s ďalším hráčom v online kooperácii, ktorá je zábavná a súboje s bossmi sú už jednoduchšie. Nečakajte však žiadne špeciálne puzzle a hádanky vyžadujúce kooperáciu.

Filip Němec

Hry boli mojím najlepším priateľom aj milenkou už od detstva. O hrách som začal písať už na strednej škole, čím som vysedávanie pri herných strojoch ospravedlňoval najskôr pred rodičmi a teraz pred manželkou. V minulosti som vo forme textu aj herných relácií prispieval do magazínov ako Games.cz, Eurogamer.cz či Zing.cz. V Alza Magazíne mám na starosti herné konzoly všetkého druhu a z hier potom najmä preteky, v osobnej rovine som navyše hlavným strojcom vyostrených diskusií medzi konzolistami a PC Master Race.

HW nároky pre Journey to the Savage Planet PC

First-person akčná adventúra Journey to the Savage Planet vychádza 28. januára 2020 na PC – Epic Games Store, PS4 a Xbox One. O novinkách vás budeme informovať.